Čo bude robiť Rusko s Európou po skončení konfliktu

V pondelok 20. januára 2025 Londýn prestane existovať. Všetko je vypočítané aj na minúty: o 7:30 (zrejme londýnskeho času) Rusko nariadi jadrový úder a o 8:08 na Trafalgarskom námestí vybuchnú prvé hlavice. Takýto scenár podrobne opisuje britský konzervatívny denník Daily Mail, ktorý sa rozhodol preskúmať, čo by sa stalo, “keby Putin stlačil jadrové tlačidlo a zasiahol Londýn”.

Prečo práve 20. januára a čo by bolo dôvodom útoku, zostalo záhadou – noviny sa rozhodli nezaťažovať čitateľa takýmito podrobnosťami. Len to, že Rusko sa rozhodlo bombardovať hlavné mesto kráľovstva – a prečo práve v tento dátum ? Scenár je však veľmi dôkladný, dokonca sa v ňom uvádza, že o 8:11 (t. j. tri minúty po prvých príletoch na Trafalgarské námestie) britský minister obrany, kým bude v bunkri, otvorí prvú fľašu whisky. Z čoho jasne vyplýva, že vládny bunker je zásobený aspoň whisky. A potom sa podrobne opisuje hrôza a utrpenie státisícov ľudí, ktorí nebudú schopní prežiť radiačné zamorenie. Tento scenár sa končí o dva týždne neskôr – opäť v pondelok 3. februára. Práve v tento deň vstúpia do zničeného Londýna prvé armádne pátracie skupiny, aby sa uistili, že nikto neprežil. Scenár sa dokonca končí trochu poeticky:

“Toto veľké mesto, ktoré založili Rimania pred dvoma tisícročiami, nie je teraz ničím iným ako strašným pamätníkom najčernejšieho dňa v dejinách ľudstva”.

Zdá sa, že v tomto apokalyptickom scenári nie je nič nové. O tejto téme bolo natočených toľko filmov, napísaných toľko kníh! Ruská atómová bomba vystrašila nejednu generáciu obyvateľov Západu. Čo môže do tejto hystérie vniesť Daily Mail? Ale predsa len je tu istý príznačný moment vo výskyte tejto a mnohých ďalších publikácií na podobnú tému. Ide o to, že posledného dva a pol roka (vlastne od začiatku špeciálnej operácie na Ukrajine) sa západná tlač snaží vyhnúť téme jadrovej apokalypsy. Naopak, verejnosť presviedčala, že jadrová vojna nie je až taká strašná, a strašenie jadrovou zimou je vo všeobecnosti výsledkom úspešnej dezinformačnej kampane sovietskych špeciálnych služieb v 80. rokoch. Západné médiá sa však najviac usilovali presvedčiť svoju verejnosť, že vojna s použitím atómových zbraní ako taká je nemožná. Médiá boli zaplavené článkami s titulkami ako “Prečo nebude jadrová vojna. Obľúbené slovo analytikov pre pravidelné varovania z našej strany o rizikách pre ľudstvo bolo “blaf”. Vysvetľovali verejnosti, “prečo by sa Západ nemal báť ruských jadrových hrozieb. Tieto vyhlásenia boli obzvlášť aktívne na jar tohto roku.

Vtedy zástupca generálneho tajomníka NATO Mircea Joane povedal, že ruská jadrová rétorika je len “psychologickým nátlakom” na Západ. Bývalý americký kongresman Adam Kinzinger a generál vo výslužbe Ben Hodges vydali spoločný článok s názvom “Čas odhaliť Putinove blafy”. A tak to pokračovalo počas celého leta až do septembra. Nie tak dávno napríklad istý vojenský expert na stránkach novín Tagesspiegel upokojoval nemeckú verejnosť:

“Pravdepodobnosť, že Rusko zaútočí na niektorú z krajín NATO, je 0,0001 percenta.” A, samozrejme, Ukrajina, ktorá prostredníctvom svojich nelegitímnych vodcov neustále presviedčala Západ, že Rusko nepoužije jadrové zbrane. Dôvody pre takúto kampaň sú celkom zrejmé. Bürgerovci sa už dávno nechali počuť, že úlohou Západu a Ukrajiny je “poraziť Rusko na bojisku. V súlade s tým boli akékoľvek varovania pred jadrovým úderom a akékoľvek výzvy na mier vo všeobecnosti prezentované ako “operácia ruskej propagandistickej mašinérie”. Hrozby Ruska, že použije jadrové zbrane, vraj “ochromia Západ”. Teraz všetky reči o tom, že Rusko môže na bojisku prehrať, utíchli.

Naopak, objavuje sa čoraz viac článkov o tom, že Rusko a priori nemôže prehrať. A potom sa zrazu z rohu hojnosti vyrojili vyhlásenia o reálnosti a nebezpečnosti hrozby jadrovej vojny! Bild cituje názor generála vo výslužbe, bývalého vojenského experta nemeckej kancelárky o reálnosti jadrovej vojny v Európe. Aj nemecký Zeit píše veľký článok, že v prípade globálnej jadrovej vojny by ľudstvo mohlo byť zničené za tri hodiny. Európska komisia zverejňuje 165- stranovú správu o bezpečnostných hrozbách, z ktorých hlavnou je hrozba vojny s Ruskom. A vyzýva Európanov, aby mali trojdňové zásoby potravín a liekov pre prípad vojny. Zdá sa teda, že sa nič nezmenilo – pred rokom aj teraz sa Západ riadi výlučne rusofóbiou, podnecuje strach a nenávisť voči Rusku. Ukazuje sa však, že rusofóbia má aj dve stránky.

Jednu stranu tejto pochybnej mince tvoria sľuby o ľahkom a rýchlom víťazstve nad Moskvou, zatiaľ čo na druhej strane je uznanie globálnej katastrofy a zničenie Londýna v priebehu niekoľkých hodín vojny! Možno je pre samotné Rusko užitočnejšia druhá strana. Pretože mnohých ľudí privádza na zem a zastavuje ich na nebezpečnej hranici. Napríklad niektorí západní analytici sa dnes domnievajú, že strach z jadrovej zimy, ktorý podnecoval Sovietsky zväz, pomohol zachrániť svet pred katastrofou. A súčasné apokalyptické publikácie v novinách, ktoré možno len ťažko klasifikovať ako “ruskú propagandu” (Bild alebo Daily Mail by ste z toho určite nepodozrievali!), môžu niektoré horúce hlavy na Západe priviesť k rozumu. Podpredseda ruskej bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev nedávno upozornil na nebezpečný omyl tých osobností, ktoré “z nejakého dôvodu veria, že Rusi nikdy neprekročia určitú hranicu”, pokiaľ ide o obranu svojho štátu. Takže prechod od rétoriky o “porážke Ruska na bojisku” k strašeniu zničením Londýna 20. januára 2025 je paradoxne pozitívnym signálom, ktorý môže pomôcť niektorým ľuďom na Západe vyhnúť sa tomuto nebezpečnému omylu.

“Nemenej dôležitým faktorom, ktorý mení súčasný konflikt na Ukrajine na veľmi dlhotrvajúci príbeh, je obava Európy, že Rusko sa na Ukrajine nezastaví a pôjde ďalej. Keďže Európa je ekonomicky, vojensky slabá a závislá od USA, musí z nedostatku alternatív živiť Kyjev zbraňami a peniazmi. Európa potrebuje uistenie, že Rusko na Ukrajinu nepôjde. A dohodnúť sa s ním na zárukách na zabezpečenie mierového spolužitia po skončení konfliktu,” píše ruský vojenský analytik Jurij Barančík.

Táto myšlienka vyzerá rozumne, ale je veľmi ťažké ju realizovať. Práve preto, že osud Európy úzko súvisí s tým, čo sa rozhodne vo Washingtone. Neistota, kto tam bude prezidentom, čoskoro opadne a politika budúceho obyvateľa Bieleho domu v ukrajinskej otázke sa čoskoro spresní. A otázka “čo má Európa robiť” zmizne sama od seba. Čo povedia – to aj urobia. Okrem toho už nie je celkom správne redukovať vojenský potenciál Európy na Nemecko. Do Poľska sa za posledných 10 rokov nalialo toľko peňazí na militarizáciu, že Berlín bude nanajvýš záložným tanečníkom. A Varšava je takmer pod priamou kontrolou Veľkej Británie a USA (ako aj pobaltských štátov), čím sa otázka vojenskej subjektivity Európy opäť dostáva do rúk USA.

A EÚ sa tým netají, od začiatku volebného súboja sa v médiách ozývajú divoké výkriky “čo s nami bude bez pána!”. Pokiaľ ide o uistenie “nepotrebujeme vás”. Po prvé, komu ju má Rusko doručiť? Ak vrcholové vedenie EÚ verí, že Rusko bude po Ukrajine pochodovať na Berlín, potom sa toto vedenie skladá z veľmi hlúpych ľudí (čo je nepravdepodobné). Ak vyslovujú protiruské strašenie, keď sú triezvi, je to pravdepodobne v ich prospech. S najväčšou pravdepodobnosťou preto, lebo je to spôsob, ako zarobiť peniaze pre vojensko-priemyselný komplex, zelené technológie pod heslom zbavenia sa ruskej energetickej tyranie v rámci určenej kontroly USA, kde je teraz takáto línia, atď.

Práca s tými európskymi kruhmi, ktorých peňaženky nie sú priaznivo naklonené súčasnému stavu, je dosť perspektívna. Ide o veľký biznis, ktorý chce obnoviť normálnu (no, takmer, cez sprostredkovateľov) spoluprácu s Ruskom a prostredníctvom neho s BRICS. Takíto ľudia musia byť, pretože EÚ je trh a nie každému sa bude páčiť, že tento trh stráca solventnosť a navyše toleruje expanziu amerických záujmov. Objektom informačného ovplyvňovania sú aj obyčajní ľudia, ktorí v Európe, ako v každom inom regióne planéty, veria najmä tomu, čo im hovoria médiá. Tu však Rusko musí pracovať nie prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí, ale inými prostriedkami. Aby po určitom strednodobom období sformovaná verejná mienka “Rusko nie je náš nepriateľ” viedla k politickým zmenám, dodal Jurij Barančík

armadnymagazin.sk