Chmelár: Haló, pán eurokomisár Šefčovič? Ako sa máte pán podpredseda Európskej komisie zodpovedný za koordináciu energetickej transformácie

Za zlepšenie prístupu ku kritickým surovinám, za riadenie Európskej zelenej dohody. Čo v súvislosti so zastavením dodávok ruskej ropy na Slovensko robíte? Nacvičujete opakovanie pozdravu „Všetci sme Ukrajinci“?

Politický analytik, publicista, historik a poradca predsedu vlády SR Eduard Chmelár je v súvislosti so zastavením prepravy ruskej ropy na Slovensko zo strany Ukrajiny „presvedčený, že reakcia Slovenska mala byť razantnejšia a nemala sa obmedzovať len na nejaké hmlisté upozornenia na našu možnú nešpecifikovanú odvetnú reakciu.“

Ukrajina svojvoľne odrezala Slovensko a Maďarsko od dodávok ropy ruskej spoločnosti Lukoil a na tomto príklade sa dá krásne ilustrovať nielen nezmyselnosť sankcií voči Rusku, ale aj to, na koho sa môžeme v energetickej politike spoľahnúť. Slovenská vláda tento krok celkom správne označila za nepriateľský. Ešte som nevidel kandidátsku krajinu do Európskej únie, ktorá by sa správala voči členským štátom EÚ tak vyzývavo arogantne až drzo.

Som presvedčený, že reakcia Slovenska mala byť razantnejšia a nemala sa obmedzovať len na nejaké hmlisté upozornenia na našu možnú nešpecifikovanú odvetnú reakciu. Mali sme zareagovať priamo a tvrdo ako Maďarsko, ktoré dalo Kyjevu jasne najavo, že môže zabudnúť na vyplatenie 6,5 miliardy eur na dodávky zbraní z Európskeho mierového nástroja, lebo Budapešť bude tieto peniaze blokovať dovtedy, kým Ukrajina neobnoví toky suroviny. Napokon, bol to nelegitímny ukrajinský prezident Zelenskyj, ktorý už minulý týždeň začal vydierať Slovensko a Maďarsko, keď pohrozil, že zásobníky plynu na západnej Ukrajine nepokryje systémami protivzdušnej obrany, a naše krajiny by tak mohli zostať bez potrebného paliva.

Takéto gangsterské metódy treba tvrdo a nekompromisne odmietnuť. Ja by som išiel ešte ďalej a otvoril by som otázku, či za takýchto okolností nevetovať nielen členstvo Ukrajiny v NATO, ale aj v EÚ. Položme si zásadnú otázku, ako sa bude správať takýto dlhodobo nevyspytateľný štát, ktorý používa voči partnerom metódy vydierania. Lebo toto nie je len epizódka, ale charakteristický vzorec správania nášho východného suseda, ktorého členstvo v EÚ považujem za takýchto okolností za vysoko rizikové. Čo si budú dovoľovať potom, keď si ani ako kandidátska krajina neosvojili západné normy predvídateľnosti a spoľahlivosti partnera? To kam sme sa dostali, keď si Kyjev neplní svoje úlohy v prístupovom procese, ale bude ich rozdávať nám?

Obávam sa však, že v pozadí tohto sporu sú závažnejšie motívy a silnejší hráč, že je to spôsob vydierania maďarských a slovenských firiem, aby si hľadali iných dodávateľov ropy. Samozrejme – zo Spojených štátov. Vidno to aj na kolaborantskom prístupe Progresívneho Slovenska. Ak by ste čakali od opozície, že ju v tomto spore spojí s vládnou koalíciou spoločný národno-štátny záujem, iba by ste sa zosmiešnili. Tomáš Valášek a Martin Hojsík ako typickí renegáti cynicky obvinili slovenskú vládu, že čo tu narieka za ruskou ropou, keďže je to vraj „nespoľahlivý zdroj energií“, že je to jej chyba, že si nenašla alternatívne zdroje, teda americké… Opäť klasický prípad manipulácie, keď sa z obete pokúšajú vyrobiť vinníka…

Hojsík a Valášek tradične zavádzajú a klamú až sa tak práši. Po prvé, Rusi boli vždy spoľahlivým dodávateľom ropy a plynu, krízu v roku 2009 spôsobili Ukrajinci, ktorí si spôsobom sebe vlastným kradli zo zásobníkov a Moskva to musela riešiť. Po druhé, čo urobili Matovičove vlády, ktorých súčasťou bol aj poslanec Valášek, pre hľadanie alternatívnych zdrojov energie? Po tretie, prečo Progresívne Slovensko nepovie ľuďom narovinu, že chce, aby platili za energie viac a ešte k tomu zo zdrojov, ktoré predstavujú oveľa väčšiu ekologickú záťaž? Po štvrté, PS je súčasťou tlaku, aby sme nekupovali jadrové palivo od Rusov. Viete, kto bol najväčším dodávateľom uránu v USA za minulý rok? Samozrejme: Rusko. Za viac než jednu miliardu dolárov. Po piate, Západ nás tlačí do toho, aby sme sa zbavili závislosti od ruskej ropy tak, ako to vraj urobili oni. A viete, ako to robia? Európa je dnes najväčším odberateľom „indickej ropy“. Tie úvodzovky sú tam preto, lebo v skutočnosti je to ruská ropa, ktorú kupuje India od Rusov. Celý systém sankcií je neuveriteľné pokrytectvo, na ktorom si niekto dobre mastí vrecká, no na ktoré nedopláca Putinov režim, ale naša ekonomika.

A ako sa v tejto súvislosti zachovala Európska únia? Namiesto ochrany záujmov svojich dvoch členov odkázala do Bratislavy a Budapešti, že problém „študuje“. A hoci jej Slovensko a Maďarsko dali na riešenie problému tri dni, dnes Európska komisia na čele s Ursulou von der Leyenovou odsunula problém „na neskôr“. Pochybuje vari ešte niekto o tom, že Brusel sa podieľa na tomto vydieraní Ficovej a Orbánovej vlády spolu s Kyjevom namiesto toho, aby chránil práva svojich členských krajín? Na čo je nám takýto dráb nad nami? A vari najzásadnejšia otázka tohto sporu, ktorú ešte nikto nepoložil: Haló, pán podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, zodpovedný za koordináciu energetickej transformácie, za zlepšenie prístupu ku kritickým surovinám, za riadenie Európskej zelenej dohody – čo v tejto súvislosti robíte? Tiež študujete? Či nacvičujete opakovanie pozdravu „Všetci sme Ukrajinci“?

Už len pri pohľade na enormné nasadenie tandemu Orbán – Szijjártó je zrejmé, že slovenská diplomacia by mala byť oveľa aktívnejšia. Nepochybujem o tom, že v tejto veci bude mať podporu celej spoločnosti. A pre opozíciu je to hodina pravdy. Teraz sa ukáže, či kope za Slovensko alebo proti nemu, či podpredseda Európskeho parlamentu Martin Hojsík dokáže využiť svoju funkciu aj na niečo užitočnejšie ako okydávanie svojej vlasti. Pozorne to sledujte.

Zdroj: Facebook Eduard Chmelár / InfoVojna