Ceny kúrenia a benzínu pôjde na Slovensku hore. Dôvodom je klimatický cieľ EÚ, ktorá si stanovila 90-percentné zníženie emisií CO₂

EÚ by mala do roku 2040 znížiť emisie o 90 percent. S týmto návrhom prišla v stredu 2. júla 2025 Európska komisia. Ceny kúrenia a benzínu pôjde hore, no EÚ bude dopady kompenzovať domácnostiam, ktoré to najviac potrebujú. Krajiny však musia predstaviť národné plány, čo Slovensko neurobilo.

EÚ by mala do roku 2040 znížiť emisie o 90 percent. S týmto návrhom dnes (2. júla) prišla Európska komisia.

Ide o ambiciózne číslo, no plán počíta s viacerými výnimkami a flexibilitou, ktorá môže jeho dopady oslabiť. Komisia dáva dôraz na podporu priemyslu, ale kritici hovoria, že spomalenie zelenej transformácie v konečnom dôsledku vyjde drahšie.

Rastúce náklady

Doprava zostáva jediným sektorom EÚ, v ktorom emisie od 90. rokov vzrástli. Je to tiež sektor, v ktorom verejnosť najviac pocíti náklady na ekologickú transformáciu, a to aj napriek tomu, že na trh prichádzajú cenovo dostupnejšie elektrické automobily.

Cestujúci a turisti by mohli pocítiť zvýšenie cien leteniek, keďže letecké spoločnosti začnú prenášať náklady na udržateľné letecké palivá na spotrebiteľov. Podľa lobistickej skupiny Airlines for Europe by úplná dekarbonizácia európskeho letectva do roku 2050 mala stáť 2,4 bilióna eur.

Združenie mimovládnych organizácií Transport and Environment (T&E) však varuje, že do roku 2030 by sektor dopravy mohol predstavovať až 45 percent celkových emisií EÚ, čo znamená, že jeho transformácia je kľúčová pre splnenie klimatických cieľov.

Podobne aj renovácia zle izolovaných domov v Európe a nahradenie plynových kotlov účinnými tepelnými čerpadlami bude pre mnohé domácnosti znamenať značné počiatočné náklady, aj keď tieto opatrenia majú za cieľ dlhodobé náklady na energiu znížiť.

Druhá strana bilancie

Očakáva sa, že snaha EÚ o dekarbonizáciu energetiky prostredníctvom obnoviteľných zdrojov energie časom zníži náklady na energiu a závislosť bloku od dovozu fosílnych palív. Tým by sa miliardy eur uvoľnili na iné investície.

Podľa T&E by 90-percentné zníženie emisií znížilo náklady EÚ na ropu o 75 až 100 miliárd dolárov ročne.

Na druhej strane, ak sa neprijmú žiadne opatrenia, v dôsledku rastúcich globálnych teplôt vzniknú nepriame, ale obrovské ekonomické riziká.

„V období 2031–2050 by kumulatívne dodatočné náklady na HDP v dôsledku cesty vedúcej k horšiemu globálnemu otepľovaniu mohli v EÚ dosiahnuť 2,4 bilióna eur v porovnaní s nákladmi v rámci cesty kompatibilnej s cieľom 1,5°C stanoveným v Parížskej dohode,“ uviedla Európska komisia minulý rok.

Ide napríklad o sanovanie následkov extrémnych poveternostných javov, ktoré urýchľuje zmena klímy. Suchá, horúčavy a následné potopy tiež ohrozujú aj poľnohospodárstvo.

Ako to dosiahnuť

To, ako nakoniec klimatický cieľ ovplyvní ľudí v Európskej únii, bude do veľkej miery závisieť od konečného znenia dohody. O tom budú ešte rokovať členské štáty s europoslancami.

Niektoré základné právne predpisy však už existujú, vrátane novej uhlíkovej dane na vykurovanie a palivá. Na zmiernenie dopadu, najmä pre domácnosti s nízkymi príjmami a malé podniky, zákon zahŕňa Sociálny klimatický fond, ktorý príjmy z tejto dane vracia späť ohrozeným skupinám.

Tento týždeň však 26 z 27 národných vlád nedodržalo termín na predloženie národných plánov potrebných na aktiváciu fondu. Termín nedodržalo ani Slovensko.

Akékoľvek ustúpenie od klimatických politík by mohlo narušiť signály, ktoré majú tieto mechanizmy vysielať súkromnému sektoru. To by frustrovalo mnoho podnikov, ktoré považujú zelenú transformáciu za strategickú príležitosť, a nie za bremeno.

Riziko prílišnej flexibility

Očakáva sa, že Európska komisia povolí používanie medzinárodných uhlíkových kreditov na splnenie 90-percentného cieľa. To znamená možnosť investovať do klimatických projektov v zahraničí a takto „vyriešiť“ až tri percentá zo svojho cieľa.

Zástancovia tvrdia, že by to mohlo znížiť náklady na zelenú transformáciu. Kritici – vrátane niektorých propagátorov technológií zachytávania a ukladania uhlíka, ako aj veľmi skeptických environmentalistov – tvrdia, že by to oslabilo motiváciu znižovať emisie v Európe a vo všeobecnosti by to spomalilo rozvoj čistých technológií.

„Odvetvie čistých technológií v EÚ má najväčší prospech, keď sa investície EÚ do klímy realizujú v Európe, a nie v zahraničí. Prečo by sme mali outsourcovať výhody, ktoré energetická transformácia prináša krajinám mimo EÚ?“ pýta sa europoslanec Mohammed Chahim.

Thomas Gelin z Greenpeace sa k tomuto posolstvu pripojil: „S efektívne nižším domácim cieľom bude menej podnetov pre podniky a komunity v Európe, aby implementovali riešenia, ktoré potrebujeme.“

Zdroj: euractiv.sk