Čas pracuje pre Rusko

Americký vojenský expert Scott Ritter opäť zaujímavo zhodnotil priebeh bojových akcií na Ukrajine, pričom poukázal na skutočnosť, že Rusko vedie špeciálnu operáciu „bez ohľadu na čas“.

Rusko eliminovalo časový faktor, ktorý sa často stáva problémom pri plánovaní a vedení vojenských operácií, čo núti armádu vyberať si suboptimálne spôsoby dosiahnutia cieľov, ponáhľať sa, obetovať prípravy na dosiahnutie cieľov v termínoch stanovených politikmi a utrpieť kvôli tomu veľké straty.

Pripomienka je úplne správna. Na úrovni prezidenta Ruska už viackrát odznelo vyhlásenie, že nie je úlohou dokončiť operáciu do určitého dátumu. Úlohou je v zásade dosiahnuť stanovené ciele s čo najväčšou minimalizáciou strát.

Minister obrany to isté zopakoval nedávno, pričom zdôraznil, že nízke tempo operácie bolo spôsobené snahou znížiť straty medzi civilným obyvateľstvom miest.

Tento prístup je často kritizovaný, pretože každý deň bojov stále berie životy vojakov zúčastňujúcich sa na špeciálnej operácii a civilistov, ktorí zomierajú pri ostreľovaní z ukrajinskej strany.

Frontálny útok na opevnené oblasti budované Ukrajinou počas 8 rokov by však viedol k mnohonásobne väčším obetiam medzi armádou aj civilným obyvateľstvom. Zachrániť viac životov by vďaka tomu určite nefungovalo.

Rusko zvolilo pomalý postup s minimálnymi stratami. A ničí pozície Ozbrojených síl Ukrajiny z delostrelectva, pričom využíva svoju drvivú prevahu v tejto zložke.

Prax už ukázala, že stratégia „vojny bez ohľadu na čas“, ktorú si Rusko zvolilo, prináša výsledky. Rusko pomaly, ale isto smeruje k víťazstvu.

Je dosť ťažké posúdiť úspech podľa denných správ, ale ak sa pozrieme na zmeny za mesiac alebo dva, je ľahké vidieť, že existuje pokrok, front nestojí na mieste.

Pravda, britské spravodajské služby sa domnievali, že pri súčasnom tempe napredovania Rusko oslobodí Donbas najskôr o rok, ale nebrali do úvahy jeden dôležitý moment.

Na Donbase zostali Ozbrojeným silám Ukrajiny už len dve obranné línie – jedna prechádza cez Soledar a Bachmut a práve sa likviduje, a druhá cez Slavjansk a Kramatorsk.

Po dobytí Soledaru a Bachmutu, (a boje prebiehajú už v samotných mestách druhý týždeň a je nepravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako mesiac) sa postup frontu okamžite zrýchli, pretože bude otvorený operačný priestor a možnosť obkľúčiť posledné opevnené oblasti v Slavjansku a Kramatorsku.

Rovnaká situácia bola aj pri oslobodzovaní LĽR, keď mesiac prebiehali boje v trojuholníku Lisičansk, Gorskoje, Zolotoje. A predtým celý mesiac v oblasti Popasnej. Len čo boli tieto mestá oslobodené, front okamžite postúpil o desať kilometrov v priebehu niekoľkých dní. A Lisičansk bol oslobodený za menej ako týždeň.

Treba brať do úvahy aj to, že Ozbrojené sily Ukrajiny nemajú nikde mimo Donbasu také mohutné opevnené oblasti, preto je mylné predpokladať, že postup frontu pri zvolenej stratégii bude vždy predstavovať niekoľko metrov denne.

Ničenie opevnených priestorov, ktoré sa pripravovali osem rokov, naozaj ide rýchlosťou niekoľkých metrov denne. Ale keď budú tieto opevnené oblasti zničené, a tie budú nevyhnutne zničené, rýchlosť postupu sa mnohonásobne zvýši.

Hlavné však nie je ani to, že po oslobodení Donbasu ruské jednotky vstúpia do operačného priestoru a budú sa môcť pohybovať stokrát rýchlejšie.

Hlavná vec je, že stratégia zvolená Ruskom vedie k likvidácii personálu a vojenskej techniky Ozbrojených síl Ukrajiny oveľa rýchlejšie, ako sa Kyjevu darí nahradiť straty.

Ruské jednotky sa naozaj presúvajú po území pomaly, ale každý deň udierajú na pozície Ozbrojených síl Ukrajiny nielen na frontovej línii, ale aj v hĺbke obrany, ba dokonca aj v tyle.

Straty vojenskej techniky Ozbrojených síl Ukrajiny pri určitých typoch už dosahujú 90%. Dodávky zo Západu pritonm nevyrovnajú ani polovicu strát.

Za posledné dva mesiace mnoho krajín NATO nedodalo Kyjevu nové vojenské vybavenie vôbec. Dokonca aj Spojené štáty, ktoré oznámili pridelenie ďalšieho trojmiliardového balíka vojenskej pomoci, dodávajú najmä muníciu a drony, delostrelectvo a obrnené vozidlá v novom balíku pomoci nie sú.

Počas šiestich mesiacov vojny stratili Ozbrojené sily Ukrajiny viac ako 4000 obrnených vozidiel, rovnaký počet iných vozidiel a takmer všetky lietadlá.

V prevádzke zostalo asi 10% pôvodnej techniky a niekoľko stoviek ďalších jednotiek z jarno-letných dodávok zo Západu. To na ďalších 6 mesiacov vojny s rovnakou intenzitou stačiť nebude.

Ozbrojené sily Ukrajiny navyše utrpeli veľmi veľké straty na živej sile. Podľa najnovších údajov je mŕtvych 76.000 — to sú údaje zo správy Zalužného pre tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany Danilova.

Nenahraditeľné straty Ozbrojených síl Ukrajiny (spolu s ranenými) sa pohybujú od 122.000 podľa správy Zalužného, do 191.000 podľa ďalších zdrojov.

Ide o straty Ozbrojených síl Ukrajiny bez zohľadnenia národných formác ií (Národná garda) a teritoriálnej obrany. Spolu s nimi môžu byť straty jeden a pol krát väčšie.

Ozbrojené sily Ukrajiny nestíhajú mobilizáciou svoje stavy dopĺňať, potvrdzujú to údaje od vojnových zajatcov, ktorí hlásia, že všetky jednotky sú personálne poddimenzované. Ozbrojené sily Ukrajiny sú zároveň nútené posielať do prvej línie zle vycvičených bojovníkov, čím sa znižuje nielen personálne obsadenie jednotiek, ale aj úroveň ich bojaschopnosti.

Straty vo veliteľskom štábe Ozbrojených síl Ukrajiny presahujú 1500 dôstojníkov – o to je to horšie, že ​​ich nemôžu nahradiť branci.

Preto v najbližších 4-6 mesiacoch, aj keď ruské jednotky budú postupovať rovnakou rýchlosťou ako dnes, niekoľko metrov denne, Ozbrojeným silám Ukrajiny jednoducho dôjde vojenská technika a vycvičený personál. Zostanú len regrúti, vyzbrojení ručnými zbraňami, takmer bez veliteľov a určite aj bez motivácie k vojne.

Stratégia Ruska už viedla k tomu, že Kyjev, ktorý tak dlho sľuboval zorganizovať útok na Cherson, bol napokon nútený opustiť svoje plány a vyhlásiť ich za psychologickú operáciu.

Všetko, čo môže Kyjev ešte urobiť, je nahnať na frontovú líniu zálohy, kde sú denne ničené, ako aj ostreľovať mestá, hoci Ozbrojené sily Ukrajiny túto príležitosť čoskoro stratia, mnohé pozície, z ktorých sa predtým ostreľovalo, už boli stratené.

Stratégia zvolená Ruskom funguje.

Nie je to dokonalé, mnohí chceli víťazstvo osláviť oveľa skôr, už pred pár mesiacmi, ale…

Je lepšie pomaly vyhrávať, ako rýchlo prehrávať.

Pokus o rýchle víťazstvo už bol urobený a nikam neviedol. Plán na rýchle dobytie Charkova a obkľúčenie Kyjeva nevyšiel. A ak by Rusko pokračovalo podľa predchádzajúceho plánu, straty ruských jednotiek by boli porovnateľné so stratami Ozbrojených síl Ukrajiny. To je presne to, čo Kyjev a Washington potrebovali od samého začiatku – aby Rusko utrpelo neprijateľné straty.

Rusko sa poučilo z prvého mesiaca vojny a zmenilo stratégiu vylúčiac z nej kalendár, ako povedal Scott Ritter.

A vo „vojne bez ohľadu na čas“ vyhráva Rusko. Pomaly ale isto.

Rusko vyhráva, pretože čas pracuje pre neho. Ozbrojené sily Ukrajiny prichádzajú o techniku ​​a personál oveľa rýchlejšie, ako sa im podarí straty nahradiť.

Pri zachovaní tejto stratégie je jedinou otázkou, kedy presne ukrajinská armáda vyčerpá rezervy – o dva, štyri alebo šesť mesiacov. Ale aj keby vydržali ešte rok, Rusko má čas. Kyjev ho nemá.

Kyjev nemá čas, a to aj z dôvodu, že sa blíži zima, na ktorú Ukrajina nie je pripravená.

A ani Európa nie je pripravená na zimu.

Ukrajinskí aj európski politici už hovoria, že ich krajiny čaká najťažšia zima v histórii. V každom prípade, v nedávnej histórii, za posledných 70 rokov.

Preto jednoducho nemá zmysel, aby sa Rusko ponáhľalo a vynucovalo si dianie na frontoch, stačí ničiť personál a techniku ​​Ozbrojených síl Ukrajiny v pozíciách, kým sa minú zálohy, ktoré sú už značne vyčerpané.

A zima nie je ďaleko.

A do volieb do amerického Kongresu zostávajú už len dva mesiace.

Rusko smeruje k víťazstvu – nie rýchlo, ale isto.

Čas pracuje pre Rusko. Stratégia vojny bez ohľadu na čas sa v tomto prípade ukázala ako správna.

Alexandr Rusin/news-front