Čaputovej derniéra: Dúfajme, že posledná fraška so štátnymi vyznamenaniami

Akosi sa nám minuli vlastenci, ktorí počas svojho života jednomyseľne konali v prospech vzniku samostatnej Slovenskej republiky, alebo vyorali hlbokú brázdu vernosti národu, ochrane národno-štátnych záujmov či budovaniu alebo upevňovaniu štátnosti.

Alebo našli morálnu, profesijnú či občiansku statočnosť a postavili sa proti tým, čo tieto národné, štátotvorné alebo konzervatívne hodnoty ničili, vrátane pronárodných publicistov či intelektuálov.

Nie, je to len zdanie, ktoré šíria angažované režimové a korporátne médiá a v praxi realizuje prezidentka Zuzana Čaputová, ktorej právomocou je udeľovať najvyššie štátne vyznamenania Slovenskej republiky osobnostiam so zásluhami predovšetkým o Slovensko. Prirodzene o Slovensko zvrchované, slobodné a slobodymilovné, o Slovensko suverénne, sebavedomé, hrdé, dôstojné, múdre i odvážne a najmä obetavé.

Teda o osobnosti, ktorých život a kariéra sa prepojili nielen na propagácii štátu svojimi vlastnými úspechmi, ale ktorí by mali byť postojovým vzorom pre spoločnosť a najmä mladú generáciu, že služba národu a vlasti nielen, že hodná je obeti, ale že je hodná aj uznania, keď už vlastný samostatný suverénny štát sme konečne pred 31 rokmi opäť získali.

Nepochybne treba oceniť aj všeobecné ľudské, morálne aj profesijné vzory. Ale žeby opakovane prezidentský palác s desiatkami „poradcov“ nedokázal vyhľadať aj národne a štátotvorne vyprofilované osobnosti na pamiatku hlavného štátneho sviatku Slovenskej republiky – jej vzniku, to nikto objektívne uvažujúci neuverí, hoci hlava štátu si zas progresívne ohla pravidlá.

Takže je tu zámer buď takéto nielen slovenské, ale predovšetkým proslovenské osobnosti ignorovať, alebo nepriamo znižovať význam národného štátu, zápasu za jeho slobodu, suverenitu a zvrchovanosť, čiže dehonestovať princíp a hodnotu vlastnej štátnosti najvyšším predstaviteľom štátu.

Nespochybniteľne si veľa ocenených zaslúži pozornosť, vďaku, aj to ocenenie. Ale aby medzi nimi chýbali aj pronárodné osobnosti, ktoré sa zaslúžili o budovanie identity národa a štátu, ktoré prispeli k posilneniu vedomia o potrebe mať vlastný štát, a to v rôznych oblastiach života, nielen politiky samozrejme, tak to je na defenestráciu hlavnej režisérky nielen tohtoročného divadielka, ktoré sa snaží okázalou pompéznosťou formy prekryť prázdny obsah.

Keď už tieto národné osobnosti sú ako morálne, odborné či kultúrne siroty vo vlastnom štáte – a ktorí na rozdiel od mnohých Čaputovou vyznamenaných namiesto šírenia inferiórnej malosti, čechoslovakizmu či liberálno-progresívnej nenávisti k všetkému vlastnému hrdo a často aj proti prúdu išli obetavo za najvyšším spoločným cieľom každého vyspelého sebavedomého národa – vlastným štátom a potom jeho ochranou – musia byť odkázaní aspoň na oceňovanie vlasteneckou Nadáciou Pro Patria či Mayer media, vydavateľom mesačníka Extra plus.

Je to smutný obraz slovenskej spoločnosti, do ktorej zasiali janičiarsky hyenizmus nielen voči národu a štátu, ale aj osobnostiam, ktoré tieto hodnoty reprezentujú. Žiaľ, hyenisti si našli svoju noru aj pri prezidentskom paláci. Blížia sa voľby o hlavu štátu, tak dúfajme, že sa konečne aj táto macošská anomália zmení a aj Slovensko sa vráti k civilizovanej kultúrnej politike.

Rafael Rafaj/skspravy.sk