Bývalý člen Súdnej rady obvinil jej súčasného predsedu Mazáka, že na hulváta šíri pred laickou verejnosťou proti­ús­tav­ný práv­ny ná­zor: „Ozná­me­ním de­zin­for­má­cie ob­ča­nom zvo­lil techniku dob­re zná­mu to­ta­lit­ným re­ži­mom!“

UDr. Ju­raj So­po­li­ga pripomína konštatovanie Ústavného súdu, že je pl­ne len v kom­pe­ten­cii ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra za­sa­ho­vať do čin­nos­ti pro­ku­ra­tú­ry ako ta­kej, le­bo z hľa­dis­ka ús­tav­né­ho rám­ca ide o prá­vo­moc za­sa­ho­vať do pô­sob­nos­ti pro­ku­rá­to­rov v štruk­tú­re or­gá­nov pro­ku­ra­tú­ry.

Je generálny prokurátor Slovenskej republiky naozaj súčasťou výkonnej moci?

Ob­čian­ska ve­rej­nosť bo­la in­for­mo­va­ná o ná­zo­re prof. JUDr. Já­na Ma­zá­ka, PhD. (pred­se­da Súd­nej ra­dy SR – ús­tav­ný či­ni­teľ), že ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor Slo­ven­skej re­pub­li­ky je or­gá­nom vý­kon­nej mo­ci.

V rám­ci roz­ho­vo­ru (o súd­nic­tve) s re­dak­tor­kou Den­ní­ka SME Zu­za­nou Ko­va­čič Han­ze­lo­vou dňa 18.11.2021 o.i. uvie­dol „Vznik­la te­da ús­tav­ná otáz­ka – mô­že ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor, kto­rý je or­gá­nom vý­kon­nej mo­ci …“.

Uve­de­ný ná­zor je ob­sa­ho­vo jed­noz­nač­ne de­zin­for­má­ciou ob­ča­nov ús­tav­ným či­ni­te­ľom, ho­ci v de­mok­ra­cii pla­tí zá­sa­da, že „… ob­čan de­mok­ra­tic­ké­ho práv­ne­ho štá­tu od ús­tav­ných či­ni­te­ľov úpl­ne pri­ro­dze­ne oča­ká­va prav­di­vé in­for­má­cie … omy­ly v práv­nom hod­no­te­ní skut­ku (práv­ny  ná­zor – špe­ci­fic­ký hod­no­tia­ci úsu­dok) sú v prí­pa­de ús­tav­né­ho či­ni­te­ľa veľ­mi ťaž­ko to­le­ro­va­teľ­né“ (napr. IV.ÚS 302/2010, ÚS ČR I.ÚS 1586/09).

Pla­tí ús­tav­ná úp­ra­va slo­bo­dy pre­ja­vu (čl. 26 ods. 1), pri­čom sú­čas­ne je ús­tav­ne ob­me­dze­ná i v zá­uj­me ochra­ny mrav­nos­ti (čl. 26 ods. 4).

Nem­rav­ným je uvá­dzanie nep­rav­di­vých (prav­du skres­ľu­jú­cich) in­for­má­cií, le­bo klam­stvo je vždy ne­mo­rál­ne, aj pre­to ús­tav­ný súd kon­šta­to­val, že „… ne­vi­dí pres­ved­či­vý dô­vod, pre kto­rý by ší­re­nie nep­rav­di­vých in­for­má­cií ma­lo po­ží­vať ús­tav­nú ochra­nu“ (PL.ÚS 12/09).

Zá­ujem na ochra­ne mo­rál­ky, ako me­dzi­ná­rod­ne up­ra­ve­ný dô­vod na ob­me­dzenie slo­bo­dy pre­ja­vu (tá nie je bez­bre­há – neoh­ra­ni­če­ná) je za­kot­ve­ný i v čl. 10 ods. 2 Do­ho­vo­ru, kto­rý je sú­čas­ťou náš­ho práv­ne­ho po­riad­ku (čl. 154c ods. 1 ús­ta­vy).

Vec­ná neo­pod­stat­ne­nosť (nep­rav­di­vosť) pre­zen­to­va­né­ho ná­zo­ru je zrej­má naj­mä z nas­le­dov­ných re­le­van­tných sku­toč­nos­tí.

V práv­nom štá­te mu­sí kaž­dý or­gán ve­rej­nej mo­ci strik­tne dodr­žia­vať i ju­di­ka­tú­ru ús­tav­né­ho sú­du, le­bo ne­reš­pek­to­va­nie všeo­bec­ne zá­väz­nej inter­pre­tá­cie ús­ta­vy uve­de­nej v ko­na­ní pod­ľa čl. 128 ús­ta­vy (vý­klad ús­ta­vy), ako aj kľú­čo­vých čas­tí od­ôvod­ne­nia roz­hod­nu­tí v ko­na­niach pod­ľa čl. 125 ods. 1 ús­ta­vy (roz­por zá­ko­na i všeo­bec­ne zá­väz­ných práv­nych pred­pi­sov s ús­ta­vou), preu­ka­zu­je mi­ni­mál­ne exis­ten­ciu pr­vkov svoj­vô­le, pri­čom zá­kaz svoj­vô­le je je­den z prin­cí­pov ma­te­riál­ne­ho práv­ne­ho štá­tu ga­ran­to­va­né­ho v čl. 1 ods. 1 ús­ta­vy (napr. PL.ÚS 52/99, PL.ÚS 49/03, PL.ÚS 1/04, PL.ÚS 27/2015).

Na­ša ús­ta­va za­kot­vu­je vý­kon­nú moc v šies­tej hla­ve (čl. 101 – 123), v kto­rej sú za­ra­de­ní len pre­zi­dent re­pub­li­ky a vlá­da, pri­čom obe zlož­ky vý­kon­nej mo­ci sú nav­zá­jom od­de­le­né.

Pos­ta­ve­nie pro­ku­ra­tú­ry i ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra je up­ra­ve­ná v pr­vom od­die­li sa­mos­tat­nej ôs­mej hla­ve ús­ta­vy (čl. 149 – 151).

Cha­rak­te­ri­zo­va­nie pos­ta­ve­nia pro­ku­ra­tú­ry (ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra) ús­tav­ným sú­dom sa vy­ví­ja­lo.

Ústav­ný súd v ná­le­ze PL.ÚS 43/95 uvie­dol „ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor pat­rí do sús­ta­vy vý­kon­nej mo­ci“. Pre­dov­šet­kým na zá­kla­de toh­to ná­zo­ru ús­tav­né­ho sú­du pre­zi­dent Slo­ven­skej re­pub­li­ky po­dal v ro­ku 1996 na ús­tav­ný súd návrh na vy­slo­ve­nie roz­po­ru zák. č. 314/1996 Z.z. o pro­ku­ra­tú­re, ako cel­ku s ús­ta­vou, le­bo dô­vo­do­vá sprá­va uve­de­né­ho zá­ko­na za­kot­vi­la kon­cep­ciu, že „…prin­cí­py or­ga­ni­zá­cie pro­ku­ra­tú­ry vy­plý­va­jú z jej oso­bit­né­ho pos­ta­ve­nia v sús­ta­ve or­gá­nov štát­nej mo­ci, kde má mies­to na roz­hra­ní mo­ci vý­kon­nej a súd­nej“. O tom­to návr­hu roz­ho­dol ús­tav­ný súd v ko­na­ní PL.ÚS 17/96, kde kon­šta­to­val, že návrh vy­hlá­siť na­pad­nu­tý zá­kon o pro­ku­ra­tú­re ako ce­lok, za ne­sú­lad­ný s ús­ta­vou, ne­má práv­ne opod­stat­ne­nie. Zá­ro­veň v tom­to ko­na­ní k ús­tav­nej cha­rak­te­ris­ti­ke pro­ku­ra­tú­ry uvie­dol, že „…pod­ľa ús­tav­nej kom­pe­ten­cie pro­ku­ra­tú­ra, ako or­gán pre­sa­dzu­jú­ci ochra­nu práv a zá­ko­nom chrá­ne­ných zá­uj­mov má svo­je mies­to v sys­té­me štát­nych or­gá­nov, je­ho mies­to v kon­trol­nom sys­té­me je ne­zas­tu­pi­teľ­né a má svo­je opod­stat­ne­nie“ (ko­na­nie pod­ľa čl. 125 ús­ta­vy).

Pla­tí zá­sa­da, že ús­ta­va vy­me­dzu­je pro­por­cie hra­ni­ce deľ­by mo­ci me­dzi jed­not­li­vý­mi štát­ny­mi or­gán­mi (napr. PL.ÚS 29/95, III.ÚS 571/2014).

Ústav­ný súd v ďal­šom ko­na­ní (PL.ÚS 4/2012) po pod­rob­nej práv­nej ana­lý­ze ús­tav­nej úp­ra­vy pro­ku­ra­tú­ry uvie­dol, že „…ús­ta­va us­ta­no­vu­je zá­klad­ný kom­pe­tenč­ný rá­mec pre vý­kon štát­nej mo­ci, kto­rej sú­čas­ťou sú jed­nak ma­te­riál­ne ob­me­dzenia (zá­klad­né prá­va i ús­tav­né prin­cí­py) a ob­me­dzenia for­mál­ne, kto­rých zmys­lom je pô­so­biť i pre­ven­tív­ne pro­ti prí­pad­né­mu zneu­ži­tiu mo­ci… Tie­to me­cha­niz­my vy­sti­hu­jú pod­sta­tu deľ­by mo­ci, pri­čom pod deľ­bou mo­ci sa ne­ro­zu­mie len for­mál­ne roz­de­le­nie na moc zá­ko­no­dar­nú, vý­kon­nú a súd­nu, kto­rým sa s oh­ľa­dom na ob­sah ús­ta­vy na­po­kon ne­vy­čer­pá­va­jú všet­ky ús­ta­vou zria­de­né or­gá­ny, pre­to­že ne­zahŕňa napr. ani pos­ta­ve­nie pro­ku­ra­tú­ry. Pos­ta­ve­nie pro­ku­ra­tú­ry je v na­šom ús­tav­nom sys­té­me kon­ci­po­va­né, ako sa­mos­tat­né­ho ús­tav­né­ho or­gá­nu, kto­rý nie je sú­čas­ťou vý­kon­nej ani zá­ko­no­dar­nej mo­ci, le­bo ús­ta­va jej vy­me­dzu­je nes­tran­né pos­ta­ve­nie“ (bo­dy 36, 44 uve­de­né­ho uz­ne­se­nia).

Sú­čas­ne kon­šta­to­val ús­tav­ný súd, že ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor je vr­chol­ným pred­sta­vi­te­ľom pro­ku­ra­tú­ry (ako cel­ku), kde sa ús­ta­vou po­ža­du­je aj za­bez­pe­če­nie je­ho nes­tran­nos­ti všeo­bec­ne i pre vý­znam tej­to fun­kcie v ús­tav­nom sys­té­me (bod 46 uz­ne­se­nia).

Inak po­ve­da­né, je pl­ne len v kom­pe­ten­cii ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra za­sa­ho­vať do čin­nos­ti pro­ku­ra­tú­ry ako ta­kej, le­bo z hľa­dis­ka ús­tav­né­ho rám­ca ide o prá­vo­moc za­sa­ho­vať do pô­sob­nos­ti pro­ku­rá­to­rov v štruk­tú­re or­gá­nov pro­ku­ra­tú­ry(PL.ÚS 10/05 – ko­na­nie pod­ľa čl. 125 ús­ta­vy).

V tej­to sú­vis­los­ti je dô­le­ži­té uviesť, vzhľa­dom na oso­bu auto­ra pre­zen­to­va­né­ho ná­zo­ru, že nie je mož­né mať za to (prak­tic­ky je to asi vy­lú­če­né), že ne­má ve­do­mosť o vý­vo­ji ju­di­ka­tú­ry a naj­mä o uz­ne­se­ní v ko­na­ní PL.ÚS 4/2012 (tý­ka sa pro­ce­su me­no­va­nia ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra), kde roz­ho­do­va­lo plé­num sú­du pod­ľa čl. 131 ods. 1 ús­ta­vy pri po­dá­va­ní vý­kla­du ús­ta­vy (čl. 128), kto­ré­ho vý­klad je všeo­bec­ne zá­väz­ný. Prí­pad­ná nez­na­losť zá­sad­nej ju­di­ka­tú­ry by preu­ka­zo­va­lo sú­čas­nú ne­pos­ta­ču­jú­cu (níz­ku) úro­veň je­ho zna­los­ti ús­tav­né­ho prá­va.

Prof. J. Ma­zák bol to­tiž práv­nym zá­stup­com pre­zi­den­ta Slo­ven­skej re­pub­li­ky (An­drej Kis­ka) v ko­na­ní ús­tav­né­ho sú­duIII.ÚS 571/2014 (ús­tav­ná sťaž­nosť pre po­ru­še­nie ús­tav­né­ho prá­va na prís­tup k ve­rej­nej fun­kcii sud­cu ús­tav­né­ho sú­du za rov­na­kých pod­mie­nok pre po­ru­še­nie po­vin­nos­ti pre­zi­den­ta vy­me­no­vať po­lo­vi­cu z kan­di­dá­tov za sud­cov ús­tav­né­ho sú­du, t.j. troch sud­cov zo šies­tich kan­di­dá­tov zvo­le­ných Ná­rod­nou ra­dou SR).

V tom­to ko­na­ní (časť V.) súd kon­šta­to­val aj to, že „…vo vy­jad­re­ní pre­zi­den­ta a ús­tnom pred­ne­se je­ho práv­ne­ho zá­stup­cu na ve­rej­nom za­sad­nu­tí sa pou­ka­zu­je len na je­den z nich a to vo ve­ci sp.zn. PL.ÚS 4/2012, do­tý­ka­jú­ci sa prá­vo­mo­ci pre­zi­den­ta na vy­me­no­va­nie ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra (str. 1-2 a nasl. vy­jad­re­nia z 10.10.2014)“.

Ok­rem to­ho viac­krát pre­zen­to­val na ve­rej­nos­ti ná­zor, že pri vy­me­no­va­ní sud­cov ús­tav­né­ho sú­du sa mu­sí pos­tu­po­vať len pod­ľa roz­hod­nu­tia PL.ÚS 4/2012 o op­ráv­ne­ní pre­zi­den­ta prí­pad­ne ne­vy­me­no­vať kan­di­dá­ta na fun­kciu ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra, ak sú spl­ne­né kri­té­riá de­fi­no­va­né ús­tav­ným sú­dom.

Pri je­ho zrej­mej zna­los­ti ob­sa­hu (zne­nia) bo­du 46 uve­de­né­ho uz­ne­se­nia (PL.ÚS 4/2012) je pot­reb­né po­va­žo­vať pre­zen­to­va­ný ná­zor pred­se­du Súd­nej ra­dy SR, že ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor je or­gá­nom vý­kon­nej mo­ci, za jed­noz­nač­ne nep­rí­pus­tné ig­no­ro­va­nie zá­väz­né­ho práv­ne­ho ná­zo­ru sú­du uve­de­né­ho v bo­de 44 pred­met­né­ho uz­ne­se­nia, že „… pro­ku­ra­tú­ra nie je sú­čas­ťou vý­kon­nej ani zá­ko­no­dar­nej mo­ci“.

Je pre­to úpl­ne vy­lú­če­né, z hľa­dis­ka ús­tav­nej úp­ra­vy, aby jej vr­chol­ný pred­sta­vi­teľ (ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor – ús­tav­ný či­ni­teľ – čl. 150 ús­ta­vy), u kto­ré­ho ús­ta­va tak­tiež vy­ža­du­je reál­ne za­bez­pe­če­nie je­ho nes­tran­nos­ti, bol or­gá­nom vý­kon­nej mo­ci (zá­vis­lý na vlá­de – po­li­ti­koch).

V rám­ci reali­zá­cie zá­klad­né­ho prá­va na slo­bo­du pre­ja­vu pred­se­da súd­nej ra­dy (ús­tav­ný či­ni­teľ s úpl­ným práv­nic­kým vzde­la­ním) ako bý­va­lý pred­se­da ús­tav­né­ho sú­du ozná­mil ši­ro­kej laic­kej ve­rej­nos­ti proti­ús­tav­ný práv­ny ná­zor (klam­li­vá in­for­má­cia), čo do­ka­zu­je jed­noz­nač­ne pr­vky svoj­vô­le v je­ho ko­na­ní, kto­rá je v de­mok­ra­tic­kom štá­te u ús­tav­ných či­ni­te­ľov nep­rí­pus­tná a spĺňa aj kri­té­riá po­ru­šo­va­nia ús­tav­né­ho ob­me­dzenia slo­bo­dy pre­ja­vu za­ká­za­ným zá­sa­hom do ochra­ny mrav­nos­ti (mo­rál­ky) ga­ran­to­va­nej v čl. 26 ods. 4 ús­ta­vy a čl. 10 ods. 2 Do­ho­vo­ru.

Ozná­me­ním de­zin­for­má­cie ob­ča­nom zvo­lil pos­tup (tech­ni­ku), kto­rý je dob­re zná­my to­ta­lit­ným re­ži­mom, čím vý­raz­ne spo­chyb­nil úp­rim­nosť iné­ho vý­ro­ku (s kto­rým súh­la­sím), že „…ma­li by sme bo­jo­vať za to, aby na Slo­ven­sku za­ča­la vlád­nuť spra­vod­li­vosť pre kaž­dé­ho a zro­zu­mi­teľ­ným spô­so­bom“, le­bo pre­sa­dzo­va­niu spra­vod­li­vos­ti účin­ne brá­ni ne­reš­pek­to­va­nie ús­tav­né­ho po­riad­ku.

JUDr. Ju­raj So­po­li­ga – člen Súd­nej ra­dy SR zvo­le­ný sud­ca­mi (2002-2012), čest­ný pre­zi­dent Zdru­že­nia sud­cov Slo­ven­ska

V Ko­ši­ciach dňa 25.11.2021

Zdroj: sudnamoc.sk

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na redakcia@slovanskenoviny.sk

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)