Britský Najvyšší súd rozhodne o vydaní Assangea najskôr v marci

Assange sa na stredajšom zasadnutí súdu nezúčastnil. Podobne ako v utorok sa totiž necítil dobre.

(TASR) – Britský Najvyšší súd v stredu ukončil dvojdňové pojednávanie v prípade žiadosti o vydanie zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea na stíhanie do USA, počas ktorého si sudcovia vypočuli argumenty oboch strán. Verdikt sa očakáva najskôr v marci, informuje TASR podľa správy agentúry AP.

Assange sa na stredajšom zasadnutí súdu nezúčastnil. Podobne ako v utorok sa totiž necítil dobre. Jeho manželka Stella Assangeová uviedla, že sa dostaviť chcel, ale nebol v dobrom stave. Dvojdňové súdne pojednávanie sa tak prebehlo v Assangeovej neprítomnosti.

Sudcovia na záver pojednávania uviedli, že si na zváženie svojho verdiktu vezmú istý čas. Nie je pritom jasné, koľko im rozhodovanie potrvá. Podľa agentúry AP môže byť verdikt známy najskôr v marci.

Washington žiada o vydanie Assangea do USA za údajné sprisahanie po tom, ako zverejnil státisíce uniknutých tajných dokumentov týkajúcich sa vojen v Afganistane a Iraku.

Assange sa proti vydaniu do USA bráni už viac než desať rokov. Sedem rokov strávil na veľvyslanectve Ekvádoru v Londýne, posledných päť rokov v prísne stráženom britskom väzení Belmarsh.

Pred britským Najvyšším súdom ide o jeho zrejme posledné odvolanie, v posledných rokoch bol v súdnych rozhodnutiach neúspešný. Ak súd aj teraz rozhodne v jeho neprospech, do Spojených štátov môže byť vydaný v priebehu niekoľkých týždňov.

Jeho obhajca Edward Fitzgerald tvrdí, že Assangea súdia za “bežný novinársky postup získania a zverejnenia tajných informácií, ktoré boli pravdivé a ich zverejnenie bolo v zrejmom a dôležitom verejnom záujme”.

Právni zástupcovia vlády USA na pojednávaniach vyzývali sudcov Najvyššieho súdu, aby odmietli Assangeove argumenty z viacerých dôvodov.

Podľa Clair Dobbinovej si zakladateľ WikiLeaks “vyžiadal” tajné americké spisy a zverejnil ich nevyberaným spôsobom bez redakčných úprav. Podľa nej išlo o bezprecedentné konanie, ktoré nemožno považovať za žurnalistiku a ktoré ohrozilo životy nevinných ľudí.

“Z dôkazov vyplýva, že od chvíle, keď (Assange) založil WikiLeaks, sa snažil naverbovať osoby s prístupom k utajovaným informáciám. Spolupracoval s hackermi,” dodala Dubinnová.

Assangeov obhajca Mark Summers naopak argumentoval, že vďaka aktivitám jeho mandanta sa podarilo odhaliť štátom páchanú trestnú činnosť.

Pred budovou Najvyššieho súdu aj v stredu protestovali jeho priaznivci s nápismi “Osloboďte Juliana Assangea” a skandovali “existuje len jedno rozhodnutie – nevydanie”.

V prípade neúspechu môže Assange požiadať Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) o zastavenie extradície počas prejednávania jeho prípadu. Kampaň proti jeho vydaniu podporujú ľudskoprávne aj novinárske organizácie na celom svete.

Jeho právni zástupcovia sa však obávajú, že kým ESĽP stihne žiadosti vyhovieť, Assange by už na palube lietadla mohol smerovať do USA. Tam mu podľa jeho zástancov hrozí až 175 rokov väzenia.

Ak by na tomto súdnom pojednávaní uspel, bude mať ďalšiu šancu obhájiť sa na londýnskom súde.

Veľké mediálne organizácie, obhajcova slobody tlače či napríklad aj austrálsky parlament odcudzujú stíhanie Assangea na základe amerického zákona o špionáži z roku 1917, ktorý nikdy predtým nebol za zverejnenie tajných informácií použitý.

Americký prezident Joe Biden čelí dlhotrvajúcemu tlaku doma aj zo zahraničia, aby stiahol 18 obvinení, ktoré voči Assangeovi vzniesli v americkom štáte Virgínia počas funkčného obdobia exprezidenta Donalda Trumpa.

Washington však naďalej trvá na obvineniach, podľa ktorých Assange a ďalší ľudia spojení s WikiLeaks naverbovali hackerov a dohodli sa s nimi na “jednom z najrozsiahlejších vyzradení tajných informácií” v histórii USA.

skspravy.sk