Boh ohňa medzi Slovanmi: 14. apríl 

14. apríl je dňom Boha ohňa. U Slovanov bol vždy uctievaný, bez jeho prítomnosti sa nezaobíde ani jeden obrad a v dome je určite aj “malé” ohnisko. Oheň je veľká očistná sila. Oheň v noci Kupala čistí tých, ktorí ho preskočia. Oheň sviečky čistí dom od zla.

Boh ohňa je strážcom Večne živého ohňa a strážcom presného dodržiavania všetkých ohnivých obradov. Osvetľuje našu duchovnú cestu. Boh ohňa rád žehná ľudí, ktorí s čistou Dušou a Duchom dodržiavajú všetky nebeské Kony. Boh ohňa je povolaný aj na liečenie chorých zvierat a ľudí.

Prečo si ho pripomíname práve na jar?

Pripomeňme si sériu slovanských sviatkov jari: 20. marca, v deň jarnej rovnodennosti, prichádzajú k ľuďom Jarilo a Lelja. Od tejto doby sa začína prebúdzanie prírody. Ľad na riekach sa topí, Voda a jej strážci sa prebúdzajú. O domáce práce sa začína starať duch domu Dedo, ktorý sa v zime zobúdzal len pri významných príležitostiach.

Všade, kde lesy a polia ožívajú, sa prebúdzajú duchovia prírody. Začína čas vlády Bohov zjavenia a medzi nimi Boh ohňa. V zime sú myšlienky človeka obrátené dovnútra a slovanský Boh ohňa sa presúva z ulice do obydlia, už nás nestretáva s jasným plameňom vysokého letného ohňa, ale s pokojným teplom kŕbu.

Na jar ľudia začínajú meniť svoje myšlienky a aj svoj vnútorný svet. Medzi Slovanmi sa zapaľujú prvé vysoké vatry na počesť Boha ohňa, chlapci s dievčatami tancujú okrúhle tance, pri slávnostnom ohni vzplanú jasné pocity.

V tomto čase už býva sneh roztopený.

Počas sviatkov jari sa Slovania obracali k Bohu nielen ako k ohňu, ktorý očisťuje od všetkého zlého, ale aj ako k Bohu, ktorý pomáha zachraňovať prvé úrody pod zemou. Zrejme to bolo spôsobené tým, že jarná povodeň, ktorá prišla, keď už boli semená zasadené v zemi, mohla zmyť budúcu úrodu. Boh ohňa je schopným odvádzať zo zeme prebytočnú vlhkosť, spáliť sneh, aby rýchlo pripravil polia na siatie pšenice.

Každý človek nech si v tento deň zápáli svoj vlastný oheň na očistu. Sláva našim Predkom