Bielorusko sa rozhodlo reštartovať vzdelávací systém

V Bielorusku sa uskutoční reštart systému vzdelávania. Alexander Lukašenko to oznámil dnes, 24. augusta, počas svojho vystúpenia v Republikovej pedagogickej rade.

„Ponaučenie sme si zobrali. Udalosti, ktoré sa stali, poukazujú na globálnosť tých otázok, ktoré sme predložili rade. Musíme reštartovať vzdelávací systém. Dnes je to vec národného významu,“ povedal Lukašenko.

Zároveň pripomenul starodávnu múdrosť: po chlebe je pre ľudí najdôležitejšia škola.

„Bez toho, aby sme bagatelizovali úlohu rodiny, všetci veľmi dobre chápeme, že práve vychovávateľ a učiteľ stoja pri formovaní ľudí do jedného národa. Veda to nazýva národná identita. Jednoducho povedané, je to vlastenectvo,“ povedal bieloruský líder a poznamenal, že v tomto koncepte je veľa významov: láska k vlasti, úcta k úspechom minulosti, dodržiavanie tradícií, úcta k starším generáciám a hrdosť na úspechy súčasníkov, túžba prispieť k histórii krajiny.

Okrem toho vyhlásil, že vzdelávanie nie je sektorom služieb, ale baštou bieloruskej štátnosti a sociálne významným odvetvím hospodárstva.

„Urobili ste všetko pre to, aby sa naše deti učili, keď sme o víruse nič nevedeli a bolo desivé chodiť do práce. Viem, aké hrozby boli voči vám vrhnuté na vašu adresu, keď sa začali nepokoje a blitzkrieg, najmä v Minsku. V podmienkach prenasledovania ste odvážne vykonávali svoju prácu: učili ste, vzdelávali ste a trpezlivo komunikovali s agresívnymi rodičmi,” zdôraznil Lukašenko.

Podľa neho, vďaka veľkej časti pracovníkov vzdelávacieho systému, bolo možné udržať mladistvých pred nezákonným konaním, aj keď nie všetkých.

„Div ste ich za ruky nechytali. Tieto deti, ich rodičia, dnes musia vyvodiť závery a znova sa pozrieť na poslanie učiteľa, jeho úlohu v osude ľudí a našej krajiny,“ dodal prezident. Pripomenieme, že v Bielorusku sa niekoľkokrát uskutočnila reforma systému vzdelávania. Alexander Lukašenko zároveň opakovane zdôrazňoval, že je hrdý na to, že krajine sa zo ZSSR podarilo udržať všetko najlepšie v tejto oblasti. O potrebe ďalších reforiem v Minsku začali hovoriť po udalostiach v roku 2020, keď sa krajinou prehnali hromadné protesty proti výsledkom prezidentských volieb.

Zdroj EADaily/news-front