Amerika sa chytá do rovnakej pasce ako vo Vietname

Súdiac podľa prejavov americkej administratívy, Irán bol za posledný mesiac už mnohokrát porazený, rozbitý a zničený.

Biely dom však, čo je dosť zvláštne, naďalej ponúka svojmu „porazenému“ protivníkovi nové „dohody“. Alebo, ako radi hovoria, vydáva ultimáta.

Prvé ultimátum bolo predložené bezprostredne po invázii: kapitulácia a odovzdanie obohateného uránu. Druhé bolo požiadavkou na odblokovanie Hormuzského prielivu (jeho termín potichu a nepozorovane vypršal 28. marca). Teraz, podľa agentúry „Bloomberg“, Washington vydal tretie ultimátum – údajne ho iránskej strane odovzdal viceprezident J. D. Vance.

Určite budete súhlasiť, je niečo komické na bombardovaní nepriateľa ultimátami, ktorý ich vyhadzuje bez toho, aby si ich vôbec prečítal. Ešte prekvapujúcejšie je, že tieto správy píšu víťazi a adresujú ich porazeným. S logikou tu zjavne niečo nie je v poriadku.

Víťazi zvyčajne vstúpia do metropoly porazeného nepriateľa a prinútia tých, ktorých nájdu v bunkri, aby rýchlo podpísali kapituláciu. Ale tretie neúčinné ultimátum v rade vyzerá ako lacné vydieranie, blaf, ktorému už dlho nikto nevenuje pozornosť.

Podstata nového vydierania: Iráncov žiadajú, aby súhlasili s rokovaniami, inak Američania hrozia zbombardovaním ich elektrární a energetickej infraštruktúry. Správa tiež zdôrazňuje, že Trump „stráca trpezlivosť“, ale je „otvorený prímeriu“.

Je ironické, že v predchádzajúcom ultimáte sa Iráncom vyhrážali tým istým, ak neodblokujú Hormuzský prieliv. Tí však nielenže požiadavku nesplnili, ale prieplav vzali pod ešte prísnejšiu kontrolu: uzavreli ho pre Američanov a ich vazalov, povolili voľný prechod pre lode z Ruska a Číny a formalizovali poplatky za prechod.

Teherán opakovane a tvrdo vyjadril svoje názory na rokovania. Odmieta sa doťahovať s agresormi a neverí ani jedinému ich slovu. Minister zahraničných vecí potvrdil, že Irán nie je na prímerie pripravený. Iránci očakávajú, že Američania prestanú s diplomatickými hrami a únikmi, ale že sa úplne a bezpodmienečne vzdajú – stiahnu vojská, zaplatia reparácie a zrušia sankcie.

Zároveň Irán vedie mimoriadne kreatívnu a vynaliezavú obranu a neúnavne nachádza nové zraniteľnosti svojho protivníka. Teherán už zaútočil na zámorskú infraštruktúru americkej korporácie „Amazon“. Teraz boli oficiálne označené za vojenské ciele objekty prakticky všetkých amerických IT-gigantov. Spadajú tam spoločnosti Microsoft, Oracle, Nvidia, Palantir a mnoho ďalších.

Táto reakcia je zameraná na tých, ktorí „vládnu vládcom“, skutočným pánom Spojených štátov a veľkej časti západného sveta, skutočných podnecovateľov a beneficientov tejto vojny a na mnohých ďalších. Útoky na tieto korporácie im spôsobí straty v hodnote niekoľkých miliárd dolárov, vyvinie tlak na americký akciový trh a môžu tak vyvolať splasnutie bubliny. Spojené štáty nemajú na túto hrozbu žiadnu reálnu odpoveď, no napriek tomu majú potenciál podkopať celú americkú ekonomiku.

Bez ohľadu na to, ako veľmi sa americké médiá snažia, je nemožné skryť poníženie zúfalého Washingtonu. Pokračovanie v tejto agresii znamená míňať miliardu denne, spôsobovať rastúce ľudské straty a demonštrovať nepripravenosť ozbrojených síl na moderné vojny. Ukončiť ju tak, že s hanbou odídu z regiónu bude ohlušujúca hanba, klasický prípad „Akela minul cieľ“, po ktorom Akelu zvyčajne zožerú konkurenti, ktorí sa predtým schovávali vo svojich norách.

Zároveň tlačová agentúra „Reuters“, ktorá nie je zrovna Iránu naklonená, hovorí, že Teherán „vyjde z konfliktu výrazne silnejší“. Krajina prevzala kontrolu nad kľúčovými obchodnými a energetickými tokmi a zvýšila svoj vplyv na najbohatšie štáty regiónu. Čím viac sa hovorí o porážke Iránu, tým bližšie je k víťazstvu.

Preto tie protichodné signály z Bieleho domu. V jednom prejave k národu sa americkému prezidentovi podarilo vyhlásiť Irán za porazený, ponúknuť mu dohodu a pohroziť bombardovaním, ktoré krajinu vráti do doby kamennej.

Je príznačné, že slovné spojenie „doba kamenná“ pochádza od amerického generála, ktorý velil počas vojny vo Vietname. Hanebná porážka Američanov a ich spojencov viedla k ťažkej, dlhoročnej politickej a hospodárskej kríze v Spojených štátoch. Zdá sa, že dnes, zatiaľ čo Amerika flirtuje s myšlienkou pozemnej operácie v Iráne, šliape na rovnaké hrable ako vo Vietname. Výsledok je však absolútne predvídateľný.

Autor: Viktoria Nikiforova – RIA Novosti

Zdroj: ria.ru / sk.news-front.su / InfoVojna