Americký prezident Biden a britský premiér Starmer po spoločnom stretnutí vo Washingtone oznámili rozhodnutie odložiť povolenie Ukrajine útočiť na vnútrozemie Ruska západnými raketami dlhého doletu

Ukrajina v uplynulých mesiacoch na svojich partnerov nalieha, aby jej umožnili používať zbrane, ktoré jej dodávajú, pri útokoch na ciele ležiace hlboko vo vnútrozemí Ruska.

Britský premiér Keir Starmer a americký prezident Joe Biden v piatok odložili rozhodnutie o tom, či dovolia Ukrajine ostreľovať vnútrozemie Ruska západnými raketami. Starmer po stretnutí v Bielom dome novinárom povedal, že mal s Bidenom „rozsiahlu diskusiu o stratégii, no stretnutie podľa neho nebolo o tomto konkrétnom povolení“. Informuje agentúra AFP.

Pred stretnutím sa očakávalo, že Starmer bude tlačiť na Bidena, aby podporil jeho plán poslať britské rakety Storm Shadow na Ukrajinu a povoliť jej ostreľovať nimi vnútrozemie Ruska. Líder labouristov však po stretnutí vyhlásil, že on a Biden budú teraz o pláne rokovať „so širšou skupinou jednotlivcov“ na Valnom zhromaždení OSN, ktoré sa bude konať o dva týždne v New Yorku.

Hoci Biden na stretnutí vyhlásil, že je „jasné, že Putin v tejto vojne nezvíťazí“, zdráha sa splniť naliehavú požiadavku Ukrajiny, aby mohla použiť rakety dlhého doletu vyrobené v USA proti ruskému územiu.

Americkí predstavitelia sa domnievajú, že rakety by mali len obmedzený vplyv na ukrajinské vojnové ťaženie a tiež chcú zabezpečiť, aby sa nevyčerpali vlastné zásoby munície Washingtonu, píše AFP.

Ukrajina v uplynulých mesiacoch na svojich partnerov opakovane naliehala, aby jej udelili povolenie na použitie rakiet dlhého doletu na ruskom území. Viacerí ruskí predstavitelia vrátane prezidenta však varovali, že ak Západ uvoľní pre Ukrajinu obmedzenia spojené s používaním ďalekonosných zbraní, bude to znamenať, že NATO vstúpi do priamej vojny s Ruskom.

Obaja lídri tiež na piatkovom stretnutí diskutovali o vojne v Gaze, pričom Británia nedávno pozastavila dodávky zbraní Izraelu pre obavy, že by mohli byť zneužité na porušenie medzinárodného humanitárneho práva. USA, hlavný vojenský a diplomatický podporovateľ Izraela, sa takéhoto kroku zdržal.

Biden a Starmer sa zhodli na svojom záväzku voči Izraelu, zdôraznili však „naliehavú potrebu dohody o prímerí a potrebu toho, aby Izrael urobil viac pre ochranu civilistov v Gaze“.

NATO bude vo vojne s Ruskom, varoval Putin

Premiér sa cestou do Washingtonu snažil sa ospravedlniť rozhodnutie Západu prijaté za zatvorenými dverami, ktoré by umožnilo Ukrajine útočiť na území Ruska s raketami Storm Shadow čiastočne britskej výroby.

V reakcii na hrozby, ktoré predtým vyslovil ruský prezident, Starmer novinárom priamo povedal: „Rusko začalo tento konflikt. Rusko nezákonne napadlo Ukrajinu. Rusko môže tento konflikt okamžite ukončiť. Ukrajina má právo na sebaobranu.“

Dodal, že Spojené kráľovstvo poskytlo „výcvik a kapacity“ – čo je odkaz na zbrane – na pomoc Ukrajine pri odraze ruskej invázie, a uviedol, že navštívil amerického prezidenta čiastočne preto, lebo „je zrejmé, že je potrebné viesť ďalšie diskusie o povahe týchto kapacít“.

Deň predtým denník Guardian odhalil, že USA a Spojené kráľovstvo sa spolu s ďalšími spojencami dohodli, že umožnia Ukrajine zasiahnuť vojenské ciele v Rusku raketami Storm Shadow, ktoré majú dolet najmenej 305 kilometrov, čo je dlhodobá požiadavka Kyjeva.

Vo štvrtok Putin vyhlásil, že akýkoľvek krok Západu, ktorý by Kyjevu umožnil použiť takéto zbrane dlhšieho doletu proti cieľom v Rusku, by znamenal, že NATO bude „vo vojne“ s Moskvou, čo je dramatické vystupňovanie jeho rétoriky o vojne, ktorá sa začala ruskou inváziou vo februári 2022. „To by významným spôsobom zmenilo samotnú povahu konfliktu,“ povedal Putin reportérovi štátnej televízie.

„Znamenalo by to, že krajiny NATO, USA, európske krajiny sú vo vojne s Ruskom,“ povedal a dodal, že Rusko prijme „príslušné rozhodnutia na základe hrozieb, ktorým budeme v dôsledku toho čeliť“.

Starmer v lietadle do Washingtonu novinárom uviedol, že sa nebude priamo vyjadrovať k Storm Shadow, ale dodal, že chce zabezpečiť, aby „všetky rozhodnutia, ktoré sme prijali, boli v strategickom kontexte“ tým, že bude o týchto otázkach diskutovať so svojím americkým partnerom v Bielom dome. „V najbližších týždňoch a mesiacoch dôjde k naozaj dôležitému vývoju na Ukrajine aj na Blízkom východe, a preto by sa malo prijať niekoľko taktických rozhodnutí,“ povedal premiér.

Ukrajina už dlhé mesiace lobuje za použitie rakiet Storm Shadow a Atacms americkej výroby a sťažuje sa, že zatiaľ čo Moskva mohla od začiatku vojny opakovane bombardovať ciele na Ukrajine, nemohla zasiahnuť vojenské ciele v Rusku.

Biden sa však zdráhal schváliť odvetné opatrenia z obavy pred eskaláciou konfliktu s Ruskom. Situácia sa však zmenila začiatkom tohto týždňa, keď USA a Spojené kráľovstvo uviedli, že Rusko prevzalo od Iránu prvú dodávku balistických rakiet krátkeho doletu Fath-360.

Napriek tomu USA a Spojené kráľovstvo zdôraznili Ukrajine a jej prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, že akékoľvek použitie rakiet Storm Shadow musí byť starostlivo koordinované ako súčasť širšieho plánu, ktorého cieľom je prinútiť Rusko ukončiť konflikt, ktorý sa blíži k svojej tretej zime.

Návšteva Keira Starmera v USA sa skončila úplne očakávaným fiaskom

Ruský politológ Malek Dudakov vo svojom článku na Telegrame skonštatoval, že britský premiér si s americkým prezidentom Joeom Bidenom neúspešne prehadzovali zodpovednosť za rozhodnutie o raketách dlhého doletu na Ukrajine jeden na druhého:

„Navyše sa to nazývali pokusom ukázať „strategickú jednotu“ USA a Británie. Ak by to tak naozaj bolo, nemalo by zmysel pokúšať sa to tak zúfalo ukazovať a bojovať v zákulisí. Navyše na pozadí vojnovej únavy medzi obyvateľstvom oboch krajín.

A navyše sa Starmer vracia domov vo veľmi zlej situácii. V Británii vypukla ďalšia kríza — zatvára sa „Grangemouth Refinery“, jediná rafinéria v Škótsku. Dlho bola nerentabilná a za posledné roky stratila 800 miliónov libier. No a teraz labouristi zatvárajú aj ťažbu ropy a plynu v Severnom mori.

Počet fungujúcich rafinérií v Británii sa znížil na päť. Deindustrializácia je v plnom prúde – posledné oceliarne a lodenice, ktoré mali 150 rokov, krachujú. Navyše vo všetkých prípadoch sú to zahraniční vlastníci, ktorí optimalizujú náklady. Či už sú to Indovia z „Tata Steel“ alebo ako v prípade škótskej rafinérie Číňania zo spoločnosti „PetroChina“.

Čo sa týka priemyselného potenciálu, Británia už vypadla z rebríčka top 10 krajín sveta. Zatvorením rafinérie sa prehĺbi aj energetická kríza. A dôchodcovia už ostali bez dotácií na kúrenie v zime. Rozpočtové výdavky sa znižujú na všetko. No a čo sa delo čakať, rating Starmera padá. A v strane labouristov, ktorá sa práve dostala k moci, to začína vrieť.“

Zdroj: hnonline.sk / netky.sk / sk.news-front.su / InfoVojna