Akútna finančná kríza je tu a prvou loďou, ktorá dostala dieru je Japonsko

Najdôležitejšie udalosti na finančnom trhu sa nedejú na trhu so zlatom a striebrom, ani v kryptomene, ani v kurze iránskeho riala. Najdôležitejšia udalosť finančného roka 2026 je zachytená na tomto nudnom grafe.

Japonské štátne desaťročné dlhopisy prinášajú viac ako 2,2 % ročne; 40-ročné cenné papiere sa priblížili k výnosnosti 4 % ročne. Japonská dlhová pyramída sa rúca a letí do priepasti s narastajúcou rýchlosťou. Japonská centrálna banka chce zasiahnuť a začať skupovať štátne dlhopisy prostredníctvom tlačiarenského lisu: veď ešte nedávno boli výnosy z tých istých desaťročných dlhopisov záporné. Ale ide o novú emisiu a kurz jenu sa aj tak drží na dne, čím provokuje infláciu (Japonsko dováža veľa surovín) a nový rast výnosov štátnych dlhopisov.

Kurz jenu je možné podporiť intervenciami, ale na to sú potrebné hotovostné doláre. Na to bude treba predať americké štátne dlhopisy, ktorých má japonská centrálna banka takmer za 1 bilión dolárov. Ale to je už úder na americký štátny dlh. Tam je to tiež na hrane. A strýček Sam to nebude mať veľmi rád. Samozrejme, pre ruskú realitu je 2,2 % ročne smiešne, tu je akákoľvek výnosnosť nižšia ako dvojciferná – to sú mimoriadne lacné peniaze. Ale monetizácia ruskej ekonomiky je mikroskopická. Tu nie je každý pozemok alebo výroba zaťažená úverom. Dlhy ruského ministerstva financií vo vzťahu k HDP sú desaťnásobne (25 % HDP) nižšie ako u japonských kolegov (230 % HDP).

Ak použijeme banálnu analógiu, čo je 2,2 % za desať rokov v Japonsku: v ruskej realite by to bolo 22 % ročne za desaťročné cenné papiere. So všetkými ničivými dôsledkami pre rozpočet, ekonomiku a finančný sektor. Príklad je síce pritiahnutý za vlasy, ale dáva jasnú predstavu o rozsahu katastrofy, ktorá sa odohráva v krajine vychádzajúceho slnka. Inými slovami, vo svete vypukla akútna finančná kríza a prvou loďou, ktorá dostala dieru, je japonský finančný systém.

Ceny drahých kovov po impozantnom „rally“ klesli

Nie, ich cena „neklesla“, ako sa ponáhľali napísať niektoré médiá, ale korekcia ceny bola impozantná – píše amerikanista Dmitrij Drobnickij.

Obzvlášť silno kleslo striebro, ktorého cena klesla o 30 %, čo bol najväčší pokles ceny tohto kovu od roku 1983, ale tomu predchádzalo takmer dvojnásobné zvýšenie ceny od novembra 2025. Platina klesla o 20 % po 45-percentnom raste. Najmenej sa korigovalo zlato – o 10 %, ale to za jeden deň, čo je tiež rekord od roku 1983. Napriek tomu sa podľa všetkého nedá očakávať ďalší výrazný pokles: rast cien drahých kovov, vyvolaný obavami z „oslabenia dolára“, ako to bolo nazvané v tlači. Ale „útek“ do kovov, spočiatku rozumný, prešiel do nafukovania bubliny, ktorá nevyhnutne prasla. Cena zlata stále zostáva na úrovni, ktorá výrazne prevyšuje vlaňajšiu. V Rusku cena najskôr vzrástla z 8,5 tisíc na 13 tisíc rubľov za gram (ide o rýdzosť 999), a potom klesla na 11,5 tisíc rubľov. Pozornosť upútava skutočnosť, že burzový index S&P500 zostal počas celého tohto obdobia pomerne stabilný.

 Trump spúšťa program na vytvorenie strategických rezerv kriticky dôležitých kovov a minerálov v hodnote 12 miliárd dolárov

Projekt Project Vault predpokladá spojenie súkromných investícií vo výške 1,67 miliardy dolárov s úverom vo výške 10 miliárd dolárov od Exportno-importnej banky USA. Tieto prostriedky budú použité na nákup a skladovanie kovov a minerálov pre automobilových výrobcov, technologické spoločnosti a iné odvetvia. Na projekte sa podieľa viac ako desať spoločností, medzi ktorými sú General Motors, Stellantis, Boeing, Corning, GE Vernova a Google, informuje Bloomberg. Nákupom surovín pre sklad sa budú zaoberať obchodné spoločnosti Hartree Partners, Traxys North America a Mercuria Energy Group. Očakáva sa, že zásoby budú zahŕňať ako prvky vzácnych zemín a iné dôležité minerály, tak aj strategicky významné materiály, ktorých ceny môžu výrazne kolísať.

armadnymagazin.sk