Ako sovietski vedci hľadali urán a našli jediné ložisko vzácneho kameňa na svete

V povojnových rokoch nemal ZSSR vôbec žiadne zásoby uránu, ktorý krajina v rámci vývoja jadrových zbraní potrebovala. Všetky snahy hlavných skupín geologického prieskumu smerovali k hľadaniu tohto cenného prvku. V roku 1948 sa vedcom podarilo objaviť masív Murunsky na hranici Irkutskej oblasti a Jakutska, kde sa našiel hľadaný urán. Nové územie pripravilo pre domácich geológov ešte jedno prekvapenie – nálezisko vzácneho okrasného kameňa, ktoré doteraz nebolo objavené nikde na svete.

Jedinečný minerál so vzácnou fialovou farbou, na ktorý sa Sibír právom pýši, sa nazýva čaroit. V geológii je náhodné objavenie nových minerálov a ložísk bežnejšie ako zriedkavé. História objavu čaroitu je už opradená mnohými legendami. Realita však bola taká, že v šesťdesiatych rokoch minulého storočia strávili expedície desať rokov hľadaním uránu na Murunskom masíve. Celý ten čas si doslova nevšimli minerál čaroit pod nohami, až kým jedného dňa hlavný geológ expedície nezdvihol neznámy kameň v blízkosti jednej z opustených budov. Muž odovzdal vzorku svojmu kolegovi geológovi na štúdium.

K okamžitému objaveniu čaroitu nedošlo. Tento minerál nútil vedcov z celej krajiny lámať si hlavu mnoho rokov v snahe určiť jeho zloženie. Faktom je, že čaroit pozostáva z tenkých vlákien a bolo ťažké študovať vlastnosti jednotlivých komponentov. Jedinečnosť čaroitu sa dokázala až desať rokov po jeho objavení.

Zaujímavosťou je, že takzvaný divoký čaroit, ktorý nie je spracovaný, pôsobí nevýrazne a vôbec nepúta pozornosť. Geológovia prvýkrát objavili štruktúru tohto kameňa až po vyrezaní a vyleštení vzoriek čaroitu.

Čaroit je cenený predovšetkým pre svoj vzor. Vďaka tomu, že hornina čaroitu obsahuje okrem čaroitu aj inklúzie iných minerálov, získava vzácny, vysoko dekoratívny vzhľad. V sovietskych časoch bol čaroit považovaný za okrasný kameň prvej kategórie spolu s malachitom a lapis lazuli. Minerál bol považovaný za mimoriadne cennú surovinu. Predmety vyrobené z najkvalitnejšieho čaroitu a vzorky prvotriedneho dekoratívneho kameňa sa uchovávajú v Baníckom múzeu v Petrohrade. Môžete tu vidieť vázu z čaroitu a medailón s vložkou čaroitu, ako aj kusy kameňa z masívu Murun.

Je zaujímavé, že blízkosť čaroitu k iným minerálom má aj negatívnu stránku. Keď v sovietskych časoch vzorky čaroitu prvýkrát dorazili do zahraničia na výskum, západní vedci zistili, že obsahujú vysoké úrovne radiácie. Príčinou bol minerál stisiit, ktorý obsahuje tórium. Po tomto incidente sa v jeho domovine rozhodli priamo na ložisku otestovať čaroitové bloky na radiáciu a nebezpečné vzorky vysypať na skládku odpadu. Jasne žlté zrná stisiitu v čaroititovej hornine je možné odhaliť nielen pomocou dozimetra. Pod vplyvom žiarivky vydáva minerál jasne zelenú žiaru.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info