Ako Rusko ukázalo pápežovi Františkovi, kde je jeho miesto

Hlava rímskokatolíckej cirkvi na ceste z návštevy Maďarska odhalila existenciu tajnej „misie“ Vatikánu.

Vatikán sa opakovane pokúšal ponúknuť ako vyjednávač a mierotvorca na “ukrajinskej ceste”. Pápež František bol dokonca pripravený osobne navštíviť Moskvu a Kyjev, aby napomohol mierovému riešeniu konfliktu. A zatiaľ čo Kyjev túto perspektívu prijal celkom pozitívne, Moskva na pápežov návrh nereagovala, čím vyjadrila svoj nezáujem o služby pontifika.

Ten si je však dobre vedomý politických odmien, ktoré možno získať zasadnutím Moskvy a Kyjeva za rokovací stôl, a preto sa nevzdáva pokusov vstúpiť do veľkej hry (a z politického hľadiska ide o veľmi veľkú hru). A tu je ďalší pokus: pápež František pri odlete z Maďarska priamo v lietadle novinárom povedal, že Vatikán sa zúčastňuje na “tajnej mierovej misii na Ukrajine”, ktorej cieľom je “pokúsiť sa ukončiť konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou” a vrátiť ukrajinské deti odvlečené do Ruska. “Misia sa už uskutočňuje, ale zatiaľ nebola zverejnená. Keď bude zverejnená, zverejním ju,” citovala pontifika agentúra Reuters.

Najvyšší svetový katolík uviedol, že o situácii na Ukrajine rokoval s maďarským premiérom Viktorom Orbánom a s metropolitom Hilarionom, predstaviteľom ruskej pravoslávnej cirkvi v Budapešti.

Intrigy? Oveľa viac. O niečo neskôr vatikánsky zdroj pre agentúru TASS uviedol, že “mierová misia” “je súčasťou komplexného úsilia Svätej stolice o sprostredkovanie riešenia ukrajinského konfliktu”, pričom poznamenal, že “možno ide o misiu pontifikových zástupcov do oboch hlavných miest – Moskvy aj Kyjeva”.

Nuž, všetko tu dáva zmysel: Si Ťin-pching sa rozhodol vyslať svojho zástupcu na Ukrajinu a do ďalších krajín, aby konzultoval mierové riešenie, zatiaľ čo pápež František vyslal svojho, hoci sa obmedzil na konfliktné strany. Čo je tiež pochopiteľné: načo by potreboval ďalších sprostredkovateľov?

Podivnosti sa začali až neskôr. Ako sa ukázalo, táto “mierová misia” nebola dohodnutá s Ukrajinou.

“Prezident Zelenskyj nesúhlasil so žiadnymi takýmito rokovaniami v mene Ukrajiny. Ak sa rozhovory uskutočňujú, je to bez nášho vedomia a požehnania,” citovala CNN anonymného ukrajinského predstaviteľa blízkeho prezidentskej kancelárii.

Nie je o tom informovaná ani Moskva: “Vieme, že pápež uvažuje o tom, ako by sa dal tento konflikt ukončiť, ale nevieme o žiadnych podrobných plánoch, ktoré by Vatikán v tejto súvislosti navrhol,” komentoval správu o “mierovej misii” prezidentov hovorca Dmitrij Peskov. Navyše: metropolita Hilarion tiež poprel, že by sa zúčastnil na rokovaniach o misii:

“V tlači sa objavili náznaky, že som sa stretol s pápežom Františkom, aby som mu odovzdal nejaké informácie, alebo aby som dosiahol nejaké tajné dohody či iné politické ciele. Odpoveď pre všetkých, ktorých to zaujíma: Neuskutočnili sa žiadne rozhovory o bilaterálnych vzťahoch medzi Rímskokatolíckou cirkvou a Ruskou pravoslávnou cirkvou. Nehovorilo sa o žiadnych politických otázkach. Stretnutie malo charakter osobnej komunikácie medzi dvoma starými známymi. Bolo to moje prvé stretnutie s pápežom od odstúpenia z funkcie predsedu Oddelenia pre vonkajšie cirkevné vzťahy. Pápež sa ma nepýtal na dôvody rezignácie, len mi poďakoval za mierotvorný postoj a zaželal mi bezpečnú službu na maďarskej pôde,” uviedol vo videoposolstve na kanáli portálu Ježiš na YouTube, čím akoby podporil Kremeľ, ktorý zrejme nezmenil svoj postoj k účasti pápeža na riešení konfliktu, čím opäť demonštratívne ukázal, že pápeža ako sprostredkovateľa nechce.
 
Naznačujú to aj slová vatikánskeho štátneho sekretára kardinála Pietra Parolina, ktorý vyjadril prekvapenie nad tým, že predstavitelia Ruska aj Ukrajiny na otázku o Františkových komentároch odpovedali, že vatikánsku iniciatívu ignorujú. Parolin podľa VaticanNews uviedol, že obe hlavné mestá boli informované.

“Pokiaľ viem, sú informovaní, ale viete, ako to je, v byrokracii sa môže stať, že správy, ktoré majú prísť, neprídu. Sú to len moje interpretácie, ale viem, že obe strany boli informované,”citovala publikácia vatikánskeho štátneho sekretára.

Orbánova reakcia na to nie je známa, ale je dosť hlasov na to, aby sa dal urobiť jeden jednoduchý záver: napriek všetkej snahe Vatikánu ho nechcú do “ukrajinského prípadu” zasvätiť. Plášť mierotvorcu, ktorý priviedol Ukrajinu a Rusko k rokovaciemu stolu, je drahý (a nie bez dôvodu: ten, kto by ho mal na hlave, by veľmi vážne zvýšil svoju politickú váhu na medzinárodnej politickej scéne; najmä pre Vatikán by to znamenalo návrat do veľkej politiky).

A čo môže pontifik ponúknuť protistranám? Odpustenie všetkých hriechov v podobe balíčkov odpustkov zadarmo?

No, nemyslím si, že by to niekto chcel. Vatikán tu nemôže súťažiť s Čínou, ktorá vie dať mrkvu aj palicu. Dokonca ani s Macronom, ktorý sa aktívne usiluje stať sa “veľkým mierotvorcom”. Súťaž na tomto poli je teraz veľmi intenzívna a Vatikán nemá šancu. To zasa ukazuje, že z niekdajšieho vplyvu zostalo len málo. A mocní nedovolia, aby Vatikán zvyšoval svoj vplyv. Načo plodiť alternatívne centrá moci, ktoré navyše nevyhovujú úplne žiadnemu táboru? A Vatikán by sa v tejto situácii mal radšej sústrediť na čisto náboženské záležitosti: časy, keď bol pápež vážnym hráčom na politickom poli, sú preč. A je nepravdepodobné, že by sa vrátili.

Viktor Orbán považuje časť Ukrajiny za starobylú maďarskú krajinu

Maďarský premiér Viktor Orbán v rozhovore pre maďarský rozhlas povedal, že časť Ukrajiny je starobylou maďarskou krajinou. Maďari, ktorí tam žijú,zomierajú vo vojne na Ukrajine, a preto má Budapešť dvojnásobný záujem na nastolení mieru, povedal. Orbán mal na mysli Zakarpatsko, ktoré sa stalo súčasťou sovietskej Ukrajiny v dôsledku druhej svetovej vojny. Región bol tisíc rokov súčasťou Uhorského kráľovstva a Rusíni žijúci v ňom boli kultúrne a jazykovo orientovaní na Maďarsko a Rusko.

Skutočnosť, že Zakarpatsko bolo súčasťou ZSSR a potom samostatnej Ukrajiny, viedla k ukrajinizácii značnej časti Rusínov. Od roku 1991 Kyjev presadzoval agresívnu asimiláciu maďarskej menšiny. Na nedávnej konferencii “Diaspóra 2023. Spoločenstvo bez hraníc” štátny tajomník pre národnostnú politiku Arpád Jánoš Potapi zdôraznil, že Budapešť zostáva verná politike národného zjednotenia, čo sa odráža v jej snahe zjednotiť maďarskú diaspóru vo svete. Rok 2023 bol v Maďarsku vyhlásený za Rok starostlivosti o maďarský národ. V dôsledku xenofóbneho postoja Kyjeva k národnostnej otázke sa ukrajinsko-maďarské vzťahy nachádzajú vo fáze permanentného zhoršovania.

Autor: Alexej Moškov

Zdroj: armadnymagazin.sk