Ako je to naozaj s cenami elektriny očami Sulíka v 20 bodoch

Práve v tejto napätej dobe kolujú rôzne reči o cene elektriny pre domácnosti v budúcom roku. Preto uvádzam na vysvetlenie nasledovných 20 bodov.

1. Akcionármi Slovenských elektrárni a. s. sú taliansky ENEL (33%), český EPH (33%) a Slovenská republika (34%), manažérsku kontrolu má EPH, za dostavbu Mochoviec je zodpovedný ENEL. ENEL a EPH nie sú akcionármi priamo, ale cez spoločnosť SPH (každý má v nej 50% a SPH vlastní 66% akcií SE a.s.).

2. S viceprezi­dentom ENELu, Simonem Morom, som 10. 2. 2022 dohodol, že cena elektriny pre domácnosti ostane na úrovni 61,20 €/MWh pre roky 2023 a 2024. Túto dohodu som sa snažil urobiť dostatočne včas, aby SE a. s. nestihli predať elektrinu iným. Pre porovnanie: dnes stojí elektrina na burze vyše 600 €/MWh, teda desaťnásobok (!) dohodnutej sumy.

Bez ohľadu na finálnu koncovú cenu elektriny v roku 2023, sme len týmto opatrením ušetrili domácnostiam (540 × 5,355) = 2,892 mld. €, teda takmer tri miliardy eur, to je viac ako 100 eur mesačne!

3. O pár dní neskôr sme verejne podpísali nezáväzné memorandum, ktoré nám garantuje 6,15 TWh v cene 61,20 € za MWh.

Pre info:

1 terawatthodina (TWh) = 1 milión megawatthodín (MWh) 1 megawatthodina (MWh) = 1 000 kilowat­thodín (kWh)

4. Spotreba domácností každý rok stúpa (a preto je možné a správne očakávať úspory) a na rok 2023 je ÚRSO-m odhadovaná na 6,3 TWh. Pri cca 2,4 milióna domácnostiach je priemerná spotreba jednej domácnosti približne 2 600 kilowatthodín (teda 2,6 MWh) ročne.

5. V čase vážnej energetickej krízy musí každý prispieť, a preto je správne očakávať úsporu vo výške 15 % od každej domácnosti (s výnimkou relatívne malého počtu domácností, ktoré sú už dnes 15 % pod priemernou spotrebou v pásme, teda tých, ktorí už dnes významne šetria; toto percento musí byť presne stanovené).

6. Pre domácnosti teda potrebujeme (6,3 × 0,85) = 5,355 TWh a z dohodnutého množstva 6,15 TWh ostáva (6,15 – 5,355) = 0,795 TWh, ktoré použijeme na straty vznikajúce pri prenose elektriny.

7. Odhadované straty v celom nízkonapäťovom segmente (220 Voltov) sú na úrovni 1,1 TWh a z toho tvorili domácnosti 70%, takže straty pripadajúce na domácnosti sú (1,1 × 0,7) = 0,77 TWh, z množstva uvedeného v bode 6 nám ostáva rezerva 0,025 TWh.

8. Náklady vzniknú aj na takzvaný diagram. Ide o to, že SE a. s. dodajú dohodnutých 6,15 TWh ročne v režime „baseload“, teda absolútne rovnomerným spôsobom. Každý deň to bude presne (6,15 : 365) = 0,01685 TWh = 16 850 MWh (viď bod 3) a každú hodinu (16 850 : 24) = 702 MWh.

Inými slovami, SE a. s. sprístupnia pre domácnosti „base load“ vo výške 702 MW (nie MWh, lebo sa jedná o permanentný výkon o výške 702 megawattov, ktorý je k dispozícii 24 hodín denne, 365 dní v roku).

9. Avšak spotreba domácnosti nie je každý okamih rovnaká. O siedmej ráno v zime, keď domácnosti svietia a používajú teplú vodu ohriatu elektrickým bojlerom, je spotreba výrazne vyššia, ako v lete o štvrtej hodine ráno, keď všetci spia. Táto kolísavá spotreba domácností sa volá diagram.

10. Samozrejme, zmeniť baseload na diagram niečo stojí a niekto to musí urobiť. Bude to robiť „agent“ a bude to stáť 10 % z ceny. Agent je spoločnosť, ktorá odkúpi všetkých 6,15 TWh od SE a. s. za 61,2 €/MWh ako baseload a predá ich jednotlivým obchodníkom (ktorých je asi 30, najväčší z nich sú ZSE, SSE, VSE, SPP) už ako diagram v cene vyššej o 10 %. O tom, že agent bude štátom na 100 % vlastnený podnik SPP už je rozhodnuté a že to bude stáť 10 % z ceny elektriny, je už s SPP dohodnuté.

11. Poďme k celkovej cene elektriny. Tá sa skladá z týchto šiestich položiek, uvedených s cenami na MWh v tomto roku:

Spolu dnes platí každá domácnosť 189,89 za MWh, zaokrúhlene 19 centov za kWh. Je to priemerná cena pre domácnosti, z dôvodu, že každý predajca má určitý počet tarifných skupín (5 až 9) podľa výšky a typu odberu.

12. Pri prvej položke „Dodávka elektriny“ je cena samotnej komodity 61,2 €, diagram 10% (avšak tu z nejakého dôvodu z mierne vyššej ceny), odchýlka cca 4 € a primeraný zisk, spolu 79,62 €. Táto cena sa zvýši v budúcom roku na 83,83 €. Síce mierne zlacnie diagram, no kvôli výrazne vyššej odchýlke vzrastie cena za túto položku na 83,83 €. Túto sumu som prevzal z pracovného podkladu Andreja Jurisa, predsedu ÚRSO.

13. Druhá položka je cena za distribúciu, vrátane strát. V dnešných 53,15 € je podľa ÚRSO obsiahnutých aj 13,32 € na straty. Táto položka klesne v prípade použitia lacnej elektriny (viď bod 7) podľa ÚRSO na 10,65 €.

Výpočet je nasledovný: na všetky straty je potrebných 0,770 TWh, ktoré budú stáť celkom (0,77 × 1 000 0­00 × 61,2) = 47,124 miliónov € a tieto sa rozdelia na spotrebovaných 5,355 TWh, to je 8,80 eur. Ako uvedené vyššie, ÚRSO ráta s cenou 10,65 €, pri použití tejto ceny klesne cena za distribúciu a prenos vrátane strát z 53,15 € na 50,49 €.

14. Tretia položka je tarifa za systémové služby (TSS), z nej sa financujú záložné zdroje, ktoré dodávajú elektrinu, ak vypadne niektorý hlavný zdroj. Záložné zdroje môžu byť od naftového generátora až po dohodu s veľkým spotrebiteľom elektriny, že odstaví výrobu, ak vypadne nejaký zdroj. Celkovo je 12 rôznych typov týchto zdrojov a zabezpečujú, aby v sieti bolo práve potrebované množstvo elektriny v požadovanom napätí a frekvencie.

Tento rok stojí TSS 6,30 € na jednu MWh spotreby, no táto cena bude rásť, nie je však známe kam presne. Určite to bude nárast v násobkoch, no veľa záleží na tom, ako dobre tieto zdroje SEPS obstará. Mimochodom, SEPS patrí pod MF.

15. Ďalšia položka je tarifa za prevádzku systému (TPS) a z nej sa dotujú obnoviteľné zdroje elektriny (OZE) a vysokoúčinná kombinovaná výroba elektriny a tepla (VÝKVET). Táto položka klesne z dnešných 15,90 € na MWh na 11,14 €. Pokles je logický, lebo pri vysokej cene elektriny klesá jej podpora. Obidve čísla stanovilo ÚRSO.

16. Odvod do národného jadrového fondu (NJF) je vo výška 3,27 € a nemení sa. Rovnako ostáva aj DPH na budúci rok vo výške 20%.

17. Po zohľadnení bodov 12 až 16 vychádza na rok 2023 nasledovná celková cena:

Koncová cena s DPH je spolu 178,47 €, avšak je nutné pripočítať TSS. Tá je dnes 6,30 €/MWh a výrazne stúpne, podľa odhadu ÚRSO to môže byť až 6 násobok. Ako však je uvedené v bode 14, veľa záleží od šikovnosti obstarávateľov TSS, teda od spoločnosti SEPS.

18. Všetky tieto čísla buď pochádzajú od Andreja Jurisa, predsedu ÚRSO, alebo som ich spolu s ním upravil (položka b). Rozdiel oproti číslam zverejneným včera je daný najmä tým, že zatiaľ čo ja rátam s tým, že elektrina na straty bude pochádzať z lacnej energie z SE a. s., (body 7 a 13), ráta napr. minister sociálnych vecí Milan Krajniak s trhovou cenou na elektrinu na straty.

Potom položka b v bode 17 nie je 50,49, ale 102,46 € a spolu s TSS to môže byť (178,47 + 37,80 + (102,46 – 50,49)) = 268 € za MWh. Táto cena bola pôvodne aj v interných odhadoch ÚRSO, lebo nemali informáciu o krytí strát z lacnej energie a predpokladali, že elektrina potrebná na krytie strát bude nakúpená za aktuálne trhové ceny.

19. Avšak, ako píšem vyššie, položku TSS musí navrhnúť SEPS patriaci pod Ministerstvo financií SR. Distribúcia vrátane strát nebude 102,46, ale len 50,49, lebo na straty bude možné použiť elektrinu dohodnutú v memorande v cene 61,2 €/MWh.

20. Preto opakujem, že pravdepodobná konečná cena pre domácnosti (konečná bude až po ukončení regulačných procesov na jeseň) za MWh bude 178,47 € + TSS. Píšem „pravdepodobne“, lebo všetko sú to len odhady (i keď maximálne realistické) a finálna cena bude stanovená až po ukončení regulačného procesu.

Plne chápem, že Matovičovi aj Krajniakovi vyhovuje teraz strašiť ľudí vysokými cenami. Následne to spravia presne tak, ako to píšem v tomto materiáli a budú sa prezentovať ako záchrancovia. Avšak, nie je to ani korektné, ani pravdivé.

Autor: Richard Sulík (predseda SaS), minister hospodárstva v demisii

Zdroj: pravda.sk