Ako byrokratom zachutila moc: Leyenová chce odobrať národným štátom právo veta. Vyzýva na ukončenie jednomyseľnosti 

Ursula von der Leyen požaduje hlasovanie kvalifikovanou väčšinou a tvrdí, že geopolitické udalosti si vyžadujú rýchlejšiu reakciu.

EÚ musí byť schopná rýchlejšie reagovať na geopolitický vývoj a mala by ukončiť požiadavku (pozn.: základné právo členských krajín) jednomyseľnosti v zahraničnopolitických rozhodnutiach, uviedla v pondelok predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

„V oblasti zahraničných vecí skutočne musíme prejsť na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou,“ povedala von der Leyenová v rozhovore pre malú skupinu, ktorý zorganizovala jej kancelária pred tohtotýždňovým summitom Európskej rady, na ktorom sa očakáva, že hlavy štátov a vlád udelia oficiálnu EÚ kandidátsky štatút Ukrajiny a Moldavska.

Jednomyseľnosť už teraz kvôli novým členom, ktorí vstúpia nevedno kedy

Von der Leyenová odpovedala na otázku z POLITICO o tom, či a ako môže EÚ potrebovať zmeniť svoj rozhodovací proces, ktorý si často vyžaduje jednomyseľnosť, aby sa prispôsobila potenciálnym novým členským krajinám, vrátane Ukrajiny a Moldavska, ale krajín západného Balkánu –  Albánska, Čiernej Hory, Severného Macedónska a Srbska.

V minulosti vraj EÚ čelila mučivým – a trápnym – oneskoreniam pri dôležitých rozhodnutiach z dôvodu odporu jedinej členskej krajiny. Niekedy sa takáto opozícia ani netýkala bezprostredného problému, o ktorom sa diskutovalo, ale skôr odrážalo snahu využiť požiadavku jednomyseľnosti ako páku na prinútenie konať v inej téme, píše Politoco, čo je však legitímna stratégia malých štátov na presadenie svojich záujmov, ktoré by inak silné štáty ignorovali.

Politico propomína, že v jednom prípade Cyprus mesiace odďaľoval sankcie EÚ voči Bielorusku z dôvodu obáv v Nikózii o záležitostiach týkajúcich sa Turecka.

Vo svojej odpovedi von der Leyenová uznala, že taký veľký posun v rozhodovaní EÚ, a to aj len v oblasti zahraničnej politiky, by bolo ťažké dosiahnuť. Pokiaľ ide o zmenu požiadavky jednomyseľnosti v iných oblastiach, prezidentka povedala, že nie je možné dať stručnú odpoveď. „Museli by sme prejsť každý súbor a toto nie je ten moment, kedy je tu tento rozhovor,“ povedala.

Máš privysokú rýchlosť…

Ale v prípade zahraničných vecí von der Leyenová povedala, že dospela k pevnému osobnému záveru, že požiadavka jednomyseľnosti nie je udržateľná.

Pokiaľ ide o zahraničné veci, som hlboko presvedčená, že to nie je udržateľné, že Európska únia nie je schopná zaujať stanovisko kvôli jednému zablokovaniu kritických súborov

povedala.

„A rýchlosť, akou sa veci dejú… svet chce počuť európsky hlas,“ pokračovala von der Leyenová. „Rýchlosť je príliš vysoká na to, aby ste ju neustále alebo príliš často nepočuli a nevideli, pretože je blokovaná. Preto som skutočne presvedčený, že potrebujeme hlasovanie kvalifikovanou väčšinou.“

V rozhovore von der Leyenová povedala, že očakáva, že 27 hláv štátov a vlád prijme odporúčanie Komisie o štatúte kandidátskej krajiny pre Ukrajinu a Moldavsko.

Očakáva sa, že Európska rada pri schválení odporúčania zopakuje návrh Komisie, že Ukrajina a Moldavsko budú musieť pred začatím formálnych rozhovorov o členstve splniť mnohé podmienky.

Von der Leyenová v rozhovore povedala, že proces pristúpenia k EÚ je dostatočne flexibilný na to, aby kandidátske krajiny mali podstatnú kontrolu nad tým, ako rýchlo sa budú ich ponuky posúvať vpred.

Poznamenala, že Slovensko aj Turecko dostali „perspektívu členstva“ v roku 1999, no Slovensko sa predháňalo vpred, aby sa stalo členom, pričom Turecko je teraz od EÚ vzdialenejšie ako pred 23 rokmi.

Slovensko chcelo, chcelo vstúpiť do Európskej únie,“ povedala von der Leyenová, „a malo v krajine obrovskú jednotu. Trvalo im to päť rokov a boli členmi. Turecko je dnes ďalej od Európskej únie ako v roku 1999.

Preto je to dôkaz, že automatika neexistuje. Neexistuje žiadny pevný vzor. Je to však na krajine – v prípade potreby podporíme – ale je na krajine, aby dokázala, že je pripravená na pristúpenie.

sk správy