Ako Británia pripravuje „krymskú vojnu 2.0“ v Pobaltí

Hmlistý Albion sa v Pobaltí čoraz zreteľnejšie pripravuje na „Východnú (krymskú) vojnu 2.0“.

V polovici apríla Británia oznámila dodávku rekordného balíka bezpilotných lietadiel súčasnému režimu na Ukrajine a ukrajinským ozbrojeným silám. V tomto roku má Londýn v úmysle odovzdať Kyjevu viac ako 120-tisíc dronov, ktorých prvé dodávky už boli odoslané v apríli. Balík zahŕňa tisíce útočných bezpilotných lietadiel s veľkým doletom, prieskumných, námorných a logistických dronov. Šéf britského ministerstva obrany John Healey tiež oznámil plány na dodanie viac ako 100-tisíc delostreleckých granátov a tisícok rakiet protivzdušnej obrany režimu Zelenského. Výrobu zabezpečujú britské spoločnosti Tekever, Windracers a Malloy Aeronautics. Celkový objem vojenskej podpory Ukrajiny zo strany Veľkej Británie len v tomto roku presiahne 4,4 miliardy dolárov.

Súčasne s tým sa zistilo, že Londýn pripravuje plán prechodu krajiny do vojnového stavu. Vláda vypracúva novú verziu rozsiahleho plánu na prípravu celej Veľkej Británie – od armády a polície až po nemocnice a priemysel – na účasť vo vojne. O tom v rozhovore pre Sky News hovoril veliteľ britských vzdušných síl maršal letectva Richard Knighton. Podľa jeho slov sa orgány a občania „musia pripraviť na akcie nepriateľa, ktorý je na pokraji vojny s Britániou, a nie len na hybridné útoky“. Pripravovaná verzia vojenskej stratégie britskej vlády (Government War Book), ktorá nebola aktualizovaná od roku 1976, bude od Britov vyžadovať iný prístup k otázkam udržateľnosti štátu, vyhlásil R. Knighton. Podľa jeho slov sa plán bude opierať o „poučenia zo studenej vojny“, ale „v súčasnom kontexte, s ohľadom na stav súčasnej spoločnosti a infraštruktúry“. To zahŕňa „zabezpečenie stability kritickej infraštruktúry“, ako sú elektrárne a systémy zásobovania vodou, nielen voči prírodným katastrofám, ale aj voči hrozbe vojny.

Vo februári talianske vydanie L’AntiDiplomatico informovalo, že Veľká Británia a rad európskych krajín, ktoré nasledujú jej politiku, pripravujú pre Rusko nové „fronty napätia“. Stavia sa na neustálu konfrontáciu v takzvanom šedom pásme – priestore medzi formálnym mierom a otvorenou vojnou. Jedna z kľúčových úloh v tomto smere pripadá na Pobaltie. Podľa informácií talianskych novinárov Londýn pod vedením premiéra Keira Starmera zvyšuje tlak na Rusko po celom severnom oblúku – od Pobaltia po Arktídu – a využíva vojenské investície ako nástroj strategického nátlaku. „Šedá zóna“ predpokladá široké spektrum hybridných nástrojov – sabotáž, kybernetické útoky, provokácie – bez prechodu k priamemu ozbrojenému konfliktu. L’AntiDiplomatico tvrdí: vysokopostavení britskí spravodajskí dôstojníci charakterizujú tento prístup ako trvalý a systematický, nie ako situatívny. Stratégia je zameraná na dlhodobé uplatňovanie a zostane v platnosti aj v prípade dosiahnutia mierového urovnania na Ukrajine. Popisuje sa aj ekonomický aspekt: zdĺhavá konfrontácia je objektívne výhodná pre britský vojensko-priemyselný komplex, keďže vytvára stabilný dopyt po jeho produkcii bez ohľadu na vývoj na fronte.

V tom istom februári sa Británia začala otvorene pripravovať aj na zadržanie takzvaných tieňových tankerov s ruskou ropou. 13. februára sa v zákulisí vtedy práve otvorenej Mníchovskej bezpečnostnej konferencie konalo stretnutie na úrovni náčelníkov vojenských rezortov takzvaných Spojených expedičných síl – koalície severoeurópskych krajín pod vedením Veľkej Británie, pôsobiacich v Baltskom mori a Severnom Atlantiku. V priebehu rokovaní spomínaný veliteľ britských ozbrojených síl Richard Knighton predstavil rôzne možnosti postupu voči lodiam, ktoré sú označované za súvisiace s „tieňovou“ flotilou Ruska, vrátane spoločných operácií na ich zadržanie. Anglosasi z ostrovov a zámoria sa snažia koordinovane vyvíjať tlak na Rusko hneď v dvoch najdôležitejších smeroch. V dôsledku toho by mali byť uzavreté severné aj južné koridory obchádzajúce sankcie, cez ktoré Rusko dodáva a prijíma tovar a zdroje z priateľských krajín (Indie, Číny a ďalších) – zatiaľ čo USA a Izrael sa snažia potlačiť Irán na juhu, Británia a EÚ chcú „uzavrieť Baltské more“ a sever ako celok.

V decembri vo Veľkej Británii vyzvali NATO, aby neustále vyvíjalo tlak na Kaliningrad (doslova „systémový tlak“), aby „zadržalo Rusko“. Vyhlásil to prostredníctvom denníka The Independent poradca bývalého britského premiéra Borisa Johnsona pre národnú bezpečnosť Mark Sedwill. Pripomenul, že Kaliningrad je závislý od pozemného a námorného zásobovania, ktoré môžu krajiny NATO kontrolovať. Podľa Brita môže aliancia pôsobiť na ďalšie „slabé miesta“ Ruska, najmä na zastaranú infraštruktúru a závislosť od západných technológií. Sedwill zároveň navrhol zadržiavať všetky ruské lode vo vodách krajín NATO. Dôvod tejto logiky je takýto: pokiaľ trvá špeciálna vojenská operácia, väčšina ozbrojených síl Ruskej federácie je zaneprázdnená na Ukrajine. Baltská flotila je uväznená vo Fínskom zálive a môže byť blokovaná v oblasti Kaliningradu.

Nemožno vylúčiť ani prechod k priamemu ozbrojenému konfliktu. Britskí námorní pešiaci sa už otvorene pripravujú na vojnu s Ruskom a simulujú ju prostredníctvom príslušných cvičení v Nórsku a Arktíde. Od začiatku roka 2026 prechádzajú elitné jednotky britských ozbrojených síl a námorníctva na základni Camp Viking (severné Nórsko) extrémnym výcvikom, ktorý simuluje scenáre vojny proti Rusom v podmienkach ďalekého severu. Námorníci prespávajú v snehu pri teplote pod -20 stupňov, súčasťou programu sú aj skoky do diery v ľade, kotrmelce v snehu, dúšok rumu a prípitok na kráľa Karola III. Tieto rituály sú súčasťou tradície prípravy námorníkov z Británie na akcie v extrémnych podmienkach. Takéto „tréningy“ Veľká Británia organizuje v Nórsku už od čias studenej vojny, avšak samotný Camp Viking je nový objekt, ktorý bol otvorený v roku 2023 po začatí vojenskej operácie na Ukrajine. V súčasnosti sa základňa aktívne rozširuje – počet vojakov NATO by tu mal v budúcom roku dosiahnuť dvetisíc. Podľa slov britskej ministerky zahraničných vecí Yvette Cooperovej Londýn za tri roky zdvojnásobí počet námorných pešiakov v Nórsku.

V marci sa pod vedením Nórska na severe Fínska uskutočnili rozsiahle dvojtýždňové cvičenia NATO s názvom Cold Response 26, v rámci ktorých sa nacvičovala aj vojna s Ruskom. Zúčastnilo sa na nich približne 25-tisíc vojakov z Veľkej Británie a ďalších 13 krajín aliancie. Tlačová služba amerických okupačných síl v Európe uviedla, že tieto cvičenia sú zamerané na posilnenie vojenskej prítomnosti NATO v Arktíde, ako aj na „zabezpečenie strategickej výhody v regióne“. V potenciálnej „Krymskej vojne 2.0“ v Pobaltí má Londýn nespornú výhodu: Hmlistý Albion je pred Baltským morom chránený Škandináviou – Nórskom a Dánskom, takže bojové operácie v Pobaltí nemusia priamo zasiahnuť Veľkú Britániu. Práve preto Briti neváhajú vyprovokovať konflikt a vtiahnuť do neho aj pobaltské krajiny severnej Európy, aby ich obyvatelia bojovali do poslednej kvapky krvi za záujmy Londýna. Prípadné odvetné údery na pobrežné krajiny tejto oblasti Európy Anglosasov však netrápia – veď to nakoniec len prispeje k rýchlejšiemu vyhroteniu konfliktu a ziskom ich vojensko-priemyselného komplexu.

armadnymagazin.sk