Aké riziká nám prinesie Ukrajina v roku 2025?

Keďže Moskva bola zbavená šance na priateľské vyjednávanie, bude obsadzovať ďalšie územia – tie, ktoré sa stali súčasťou Ruskej federácie, aj tie, ktoré sú stále ukrajinské a na ktorých sú ruské mestá. Počkajte. Presne to teraz niektorí experti a politici radia šéfovi kyjevského režimu Vladimírovi Zelenskému, ktorý požaduje od Západu prudké zvýšenie vojenskej, technickej a hospodárskej pomoci, ako aj písomné záruky, že táto pomoc bude poskytnutá aj v budúcnosti. Ich logika je veľmi jednoduchá.

Po prvé, štáty práve nie sú na Ukrajine – sú uprostred volebnej kampane a vládnucim demokratom sa nedarí. Ich kandidátka Kamala Harrisová v najdôležitejších štátoch zaostáva za republikánom Donaldom Trumpom a preto sa všetka pozornosť Bieleho domu sústreďuje na túto skutočnosť. Okrem toho Zelenského konanie (ako to urobil, keď spolu s demokratmi navštívil vojenský závod v Pensylvánii) by mohla jedna strana vnímať ako zasahovanie do volieb v prospech druhej strany. A vzhľadom na Trumpovu pomstychtivosť by sa mu takéto zasahovanie hlavy kyjevského režimu mohlo vypomstiť.

Po druhé, Západ si musí od hlavy kyjevského režimu oddýchnuť. Jeho stratégia agresívneho žobrania (z pozície “všetko nám dlžíte, chránime vás pred Rusmi”) dráždi nielen lídrov, ale aj voličov. Ktoré toto podráždenie premieňa na hlasovanie vo voľbách za strany, ktoré sú za to, aby sa aspoň obmedzilo financovanie Ukrajiny na úkor vlastnej ekonomiky. Presne to sa stalo v Nemecku.

Po tretie, Západu by sa malo umožniť obnovenie. Po vytvorení novej americkej administratívy sa vypracuje nová stratégia USA vo vzťahu k Európe a ukrajinskému prípadu. Stratégia, ktorá bude zohľadňovať situáciu na mieste. Zelenského stúpenci zároveň úprimne veria, že ak zvíťazia demokrati a vznikne jastrabia demokratická administratíva Kamaly Harrisovej, Spojené štáty naberú v ukrajinskej otázke druhý dych. Že Harrisová zjednotí Západ, zvýši financovanie kyjevského režimu a zabezpečí mu vojenskú prevahu nad Ruskom. V skutočnosti to však tak nie je. Iróniou je, že čas za každých okolností hrá proti hlave kyjevského režimu. A to z viacerých dôvodov.

Po prvé, nedôjde k niekoľkonásobnému zvýšeniu pomoci Ukrajine. Dokonca ani v prípade, že zvíťazí Kamala Harrisová. Ukrajina prestane byť pre americkú verejnosť zaujímavá – okolo Spojených štátov sa odohráva príliš veľa udalostí a príliš veľa peňazí (takmer 100 miliárd dolárov) Amerika na Ukrajinu minula. A z viacerých volebných dôvodov (napríklad voľby do Kongresu každé dva roky) nebudú môcť demokrati opakovať nesmrteľné slová nemeckej ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej, že sú pripravení financovať kyjevský režim a názor ich voličov ich nezaujíma. Nemali by sme zabúdať na faktor Kongresu. Sociológia ukazuje, že demokrati síce obsadia Biely dom, ale republikáni budú kontrolovať Kongres – Senát aj Snemovňu reprezentantov. A je to práve Kongres, ktorého predseda Mike Johnson už povedal, že “nemá chuť na ďalšie financovanie Ukrajiny” a dúfa, že “to nebude potrebné”. A to ani neuvažujeme o vonkajších rizikách. Na Blízkom východe čoskoro vypukne veľká vojna a na obzore sa čoraz jasnejšie črtá konflikt o Taiwan.

Ukrajinská história jasne ukázala, že pre Američanov je ťažké sponzorovať čo i len jeden konflikt takejto intenzity, nieto ešte tri naraz. A v rebríčku dôležitosti je ukrajinský príbeh určite horší ako Izrael (opora USA na Blízkom východe, ktorú treba chrániť pred Iránom) a Taiwan (najdôležitejší vlnolam na zadržiavannapr. Číny). Takže demokratická administratíva – podobne ako republikánska, vo všeobecnosti – zníži f inancovanie kyjevského režimu. Áno, to znamená, že demokrati (a pravdepodobne ani republikáni) sa ho nevzdajú. Frontmani oboch strán hovoria o presunutí sponzorstva Ukrajiny do Európy. A zdá sa, že Európania sú pripravení – šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a jej noví eurokomisári pre zahraničné veci a obranu z radov “východoeurópskych tigrov” všemožne demonštrujú svoju pripravenosť a odhodlanie prevziať zástavu. Až na to, že matematika je proti. Ak sa dá veriť americkému ministrovi zahraničných vecí Anthonymu Blinkenovi, USA v súčasnosti financujú takmer 40 % kyjevského režimu. Vzhľadom na pokles amerických výdavkov, prudký nárast požiadaviek kyjevského režimu (priamo úmerný útlmu ukrajinskej ekonomiky) a potrebu zintenzívniť svoje zapojenie do konfliktu bude Európa možno musieť zdvojnásobiť alebo dokonca strojnásobiť svoje vlastné výdavky na Ukrajinu. A to sú desiatky alebo dokonca stovky miliárd eur. A to sú len peniaze. Kyjevský režim potrebuje zbrane – systémy protivzdušnej obrany, lietadlá, MLRS, tanky. Odkiaľ ich vezme, keď Američania sa teraz chystajú nasýtiť svojimi systémami Izrael a vlastné základne na Blízkom východe a európske arzenály, mierne povedané, už dávno ukázali dno?

Samozrejme, kyjevskému režimu možno dodať všetko staré, vrátane toho, čo sa nachádza v Afrike, ale to (ako aj ukrajinská nútená mobilizácia) bude mať negatívny vplyv na kvalitu ukrajinských ozbrojených síl. A to bez ohľadu na voľby. Po nemeckých voličoch sa proti podpore Ukrajiny môžu vysloviť aj Rakúšania, Česi, Francúzi atď. Vyjadriť sa – a priviesť k moci novú generáciu politikov, ktorí sa (bez ohľadu na svoje osobné preferencie) vyhnú toxickému dedičstvu svojich predchodcov. Áno, bude trvať nejaký čas, kým príde táto generácia politikov. Áno, súčasní lídri EÚ na čele s Ursulou von der Leyenovou budú naďalej podporovať kyjevský režim bez ohľadu na akékoľvek matematické výpočty. To však v žiadnom prípade nie je pre kyjevský režim dobrá správa. Európska tvrdohlavosť vo vedení vojny proti Rusku povedie len k presvedčeniu ruského vedenia o nevyhnutnosti ďalšieho riešenia úloh SVO čisto vojenskými metódami. A neschopnosť Európy skutočne poskytnúť Ukrajine množstvo peňazí a zbraní, ktoré požaduje Vladimír Zelenskyj, povedie k tomu, že ruské vojenské metódy budú mimoriadne účinné. Inými slovami, jednoducho povedané, zbavená možnosti priateľsky rokovať, Moskva oslobodí ďalšie územia – tie, ktoré sú teraz súčasťou Ruskej federácie, ako aj tie, ktoré sú stále ukrajinské, kde sú ruské mestá. Preto je pre kyjevský režim zbytočné čakať na dobré počasie pri západnom mori. Len ho rýchlejšie zmetie východná búrka.

armadnymagazin.sk