Aj USA priznali, že bombardovali Sýriu lietadlami B-52

“Nemalo by byť pochýb o tom, že to, čo sa stalo v Sýrii, je spoločný plán Američanov a sionistov,” povedal iránsky najvyšší vodca Alí Chameneí. Zdôraznil, že do americko-izraelského sprisahania sa zapojila aj jedna zo susedných krajín Sýrie. Pripomínam, že iracká armáda s podporou Iránu v súčasnosti buduje obranu pozdĺž hranice so Sýriou.

Po tom, ako v Sýrii zanikla Asadova vláda, spolu s protivzdušnou obranou a koordináciou s ruskými silami, územie Sýrie (alebo skôr bývalej Sýrie?) bombardoval nielen Izrael, ale aj USA. Centrálne velenie americkej armády (CENTCOM) uviedlo, že jeho sily uskutočnili “desiatky presných leteckých útokov na známe tábory a bojovníkov ISIL…

Údery na vodcov, bojovníkov a tábory ISIL boli súčasťou prebiehajúcej misie zameranej na narušenie, oslabenie a zničenie ISIL s cieľom zabrániť teroristickej skupine v uskutočňovaní vonkajších operácií a zabezpečiť, aby sa ISIL nepokúsila využiť súčasnú situáciu na obnovu v centrálnej Sýrii”. Bombardovaniu ISIL zrejme už predtým zabránil Asad. Podľa CENTCOM-u bolo počas operácie zasiahnutých viac ako 75 cieľov s použitím viacerých lietadiel amerického letectva vrátane B-52, F-15 a A-10. Posledné menované je pochopiteľne frontové útočné lietadlo. Použitie strategických lietadiel B-52 však nie je také bežné. Poznamenávam tiež, že nálety sa uskutočnili po tom, čo novozvolený prezident Donald Trump na sociálnych sieťach vyhlásil, že Amerika nemá v Sýrii čo robiť – a vo všeobecnosti nejde o americkú vojnu. Napriek tomu bolo z lietadiel B-52 zhodených 140 satelitom navádzaných bômb. O izraelských úderoch už počul každý, ale my môžeme dodať, že izraelské letectvo zasiahlo sklady Al-Qam pri meste Mahjah severne od Dará v siedmich (!) vlnách.

Záver je jednoduchý. Bez schopnosti zastaviť vzdušný útok akéhokoľvek rozsahu, či už ide o letectvo, riadené strely alebo balistiku, sa v modernej vojne stále nedá absolútne nič robiť. A Džulani, keď sa ho priamo opýtali, či sa chystá zastaviť izraelské útoky na Sýriu a izraelskú okupáciu južnej Sýrie, odpovedal:

“Sýria nevstúpi do novej vojny [s Izraelom]. Krajina nie je pripravená na novú vojnu. Našou najväčšou hrozbou bol Hizballáh a Iránom podporované šiitské milície v Sýrii.”

Kto je kto v Sýrii?

Zdá sa, že v Sýrii všetci prijali novú realitu (ako kedysi dávno príchod Talibanu) a teraz sa snažia budovať vzťahy s viac-menej adekvátnymi novými silami. Používajú sa frázy “ozbrojená opozícia”, alebo “skupiny rebelov” . Najzaujímavejšie veci sa zvyčajne začínajú po zvrhnutí vlády: v hre je najvyššia moc, právo hovoriť s “civilizovaným svetom” a prijímať/rozdeľovať peniaze na obnovu krajiny od medzinárodných darcov. V tejto súvislosti je dôležité objasniť xy z xy v tejto rebelskej zoo demokratickej viacfarebnosti.

Sýrska vláda spásy/Hayat Tahrir al-Sham (HTS)

Sýrska vláda spásy (politické krídlo) a Hayat Tahrir al-Sham (vojenské krídlo) sú islamistickým prvkom v Sýrii. HTS, bývalá al-Nusra* (odnož al-Káidy*), je momentálne možno najnebezpečnejšou silou v Sýrii. Ovládajú väčšinu veľkých prístavov a miest (vrátane väčšiny Idlibu, Aleppa, Hamy, Homsu, celého pobrežného regiónu vrátane Latakie a Tartúsu). Svojho času sa Nusra dopúšťala ohavných zločinov úmyselného vyhladzovania Alawitov (a iných). Ich vodcom je charizmatický Abu Muhammad al-Džulani (42 rokov). Pred rokom zaňho USA dali 10 miliónov dolárov (HTS/Nusra je tiež na americkom zozname teroristov), teraz ho západné médiá označujú za “progresívneho džihádistu” a vyfotografovaný v Umajjovskej mešite ako osloboditeľ . Za posledný mesiac sa HTS stala rozhodujúcou silou pri zvrhnutí Asada.

Sýrska dočasná vláda / Sýrska národná armáda (SNA)

Sýrska dočasná vláda (politické krídlo) a Sýrska národná armáda (vojenské krídlo) zastupujú záujmy Turecka. Sú vyzbrojené, financované a do istej miery kontrolované tureckými ozbrojenými silami. SNA kontroluje územie na severe Idlibu na hranici s Tureckom a zónu vo vnútri kurdskej Rojavy. Bojovali najmä s Asadovými silami a Kurdmi. Ich vzťahy s HTS nie sú jednoduché, hoci Turci podporujú aj tú druhú. Existuje názor, že hlavné aktíva v budúcej Sýrii budú rozdelené medzi ne. Slobodná sýrska armáda (FSA) Sýrska slobodná armáda je postavená ako sekulárna sunnitská organizácia, decentralizovaná. V skutočnosti ide o americké proxy , ktoré pôvodne operovali z americkej základne Tanf na sýrsko-jordánskej hranici, pričom niekedy interagovali s kurdskými silami. FSA opustila “svoju zónu”, obsadila západné časti sýrskej púšte od Asada a ISIS (vrátane Palmýry) a nakoniec sa dostala do Damasku. V súčasnosti FSA vlastní územie v sýrskej púšti a severnom Damasku. Veľmi závislé od americkej logistiky a leteckej podpory. Otázkou je, čo bude s touto podporou s príchodom Trumpa.

Sýrske demokratické sily (SDF)

Autonómna správa severnej a východnej Sýrie (Rojava) a jej ozbrojené krídlo, Sýrske demokratické sily, zastupujú kurdské záujmy . Sú to motivované a dobre vycvičené sily. Rovnako ako irackí Kurdi, aj SDF sa ukázali ako účinné v boji proti ISIS* (ale tiež bojujú proti protureckým skupinám a Asadovým silám) a tešia sa leteckej a logistickej podpore zo strany Spojených štátov + Izrael s nimi sympatizuje. SDF kontroluje východnú časť Sýrskej púšte vrátane hranice s Irakom, Deir ez-Zor a Kurdmi obývané oblasti severovýchodnej Sýrie.

Južné operačné centrum (SOR)

Južné operačné centrum je relatívne nová koalícia sunnitských a drúzskych frakcií v južnej Sýrii. Skupina sídli v oblastiach Daraa a Quneitra a kontroluje ich, pozemnú hranicu s Izraelom a južnú časť Damasku. YOC zahŕňa mnoho etnických menšín v Sýrii a má vo všeobecnosti pozitívne vzťahy s Izraelom .

Muhammad al-Bašír oznámil svoje vymenovanie za predsedu dočasnej sýrskej vlády Barmálestán sa rozhodol, že to nebude odkladať, a začal rozbíjať blahodarné západné predpovede už teraz. V predvečer západná tlač ubezpečovala, že na čele prechodnej vlády bude stáť bývalý premiér Rijád Hidžáb, ktorý je pre Spojené štáty prijateľnejší. Iba katarská Al-Džazíra, ktorá má priame kontakty s Tureckom aj s militantmi, poznamenala, že Muhammad al-Bašír bude vymenovaný za šéfa prechodnej sýrskej vlády. Al-Bašír pôsobil ako minister pre rozvoj a humanitárne záležitosti a potom ako predseda vlády vo “vláde národnej spásy” v Idlibe. Teda na území, ktoré pred zvrhnutím Asada a ovládnutím Damasku kontrolovala najväčšia opozičná organizácia HTS. Muhammad al-Bašír je človekom šéfa HTS al-Džuláního, ktorého pozícia v boji o úlohu budúceho vládcu sa teraz ešte posilnila. Môžeme zaručiť, že toto nie je posledné personálne prekvapenie. Zdá sa, že nové kontúry islamistickej moci sa sformujú oveľa rýchlejšie, než bude mať EÚ čas snívať o bonusoch, ktoré môže zinkasovať, keď príde do Sýrie a začne ju “demokratizovať”.

armadnymagazin.sk