Afrika zostáva s Ruskom

Prezident Komor a šéf Africkej únie na čiastočný úväzok povedal Vladimirovi Putinovi, že Afrika má obrovský záujem o vyriešenie konfliktu na Ukrajine.

Azali Assumani sa potom sťažoval, že vojna zasahuje celý svet vrátane afrického kontinentu.

Afričania sú skutočne v ťažkej situácii. Po stáročia boli zanedbávaní, manipulovaní, pod nátlakom. A dnes sa v tom zmenilo len málo. Načo im je aj taká „dohoda o obilí“, keď 70% obilia išlo do bohatých krajín.

Spomeňme si, keď líbyjský vodca Muammar Kaddáfí naznačil, že Afrika by sa mohla stať zjednotenou, bohatou a nezávislou od dolára, skončil aj Kaddáfí aaj Džamáhíríja. A jeho zavlažovací projekt „Great Man-Made River“, ktorý má taký rozsah, aký nebol nikde inde na svete, jednoducho NATO zbombardovalo. Pretože Afričania, ktorých potrebujú, majú byť žobráci, utápaní v občianskych sporoch, hladní a smädní. Ľahšie ich tak oklamú a okradnú. A v Afrike je z čoho profitovať, veď sa tam skrýva 30% všetkých svetových prírodných zdrojov.

Na rusko-africký summit prišli do Petrohradu predstavitelia tých krajín, ktoré sú unavené zo západného prístupu. Takých sa na čiernom kontinente ukázala byť väčšina. U delegátov zo 49 afrických štátov vyvolávajú dnešné geopolitické otrasy nielen úzkosť, ale aj nádej, že západný kolonializmus a pokusy o vytvorenie unipolárneho sveta sa blížia ku koncu.

Pre toto môžeme vydržať

Napriek svojej zraniteľnosti a tlaku zo Západu Afrika prejavuje úžasnú odolnosť a múdrosť. Napríklad africké krajiny odmietli odsúdiť Rusko v OSN. Vtedy mnohí s prekvapením konštatovali, že protiruskú rezolúciu torpédovali nielen tradiční spojenci Moskvy, ale aj krajiny, kde sú, ako sa všeobecne verí, pozície Francúzska veľmi silné, napríklad Maroko.

Vo všeobecnosti sa Afrika s podporou Kyjeva neponáhľa a radšej sa drží od konfliktu ďalej. Je to badateľné nielen v slovách, ale aj v skutkoch. Africké krajiny sú pripravené stretnúť sa, uzatvárať obchody, nakupovať ruské technológie, ropné produkty, poľnohospodárske produkty… Našťastie máme čo ponúknuť.

Západ bije na poplach

S veľkým sklamaním a dokonca podráždením minulý rok západné médiá napísali, že Zelenského prejav v Africkej únii si vypočuli len štyri hlavy štátov, ostatné krajiny najvyšší predstavitelia nezastupovali.

Navyše špeciálna vojenská operácia pozíciou Ruska v Afrike neotriasla (čo sa nedá povedať o vplyve Francúzska). Naopak, rusko-afrických bezpečnostných zmlúv je viac. A lídri štátov tiež nemienia ignorovať bežných občanov, ktorí už teraz otvorene volajú po vyhostení Francúzska, Veľkej Británie a Spojených štátov z kontinentu.

Mimochodom, v Spojených štátoch sa v tomto smere na oficiálnej úrovni zaoberali „bojom proti škodlivému vplyvu Ruska v Afrike“. Minulý rok Amerika predstavila návrh zákona, v ktorom sa uvádza, že „berie na zodpovednosť vlády afrických krajín a ich predstaviteľov, ktorí podporujú nepriateľský vplyv a činy Moskvy“. No márne. Ako správne zdôraznil syn Patrice Lumumbu — Roland: „Nemusím byť nepriateľom tvojho nepriateľa, len aby som ťa potešil.“

Bohužiaľ, Afrika ešte nie je úplne suverénna. Ale dospieva a naozaj sa chce zbaviť západnej kontroly. Aktuálny summit v Petrohrade je toho jasným dôkazom. Špeciálna vojenská operácia na Ukrajine je akousi skúškou stability a vyspelosti, ktorou niektoré krajiny kontinentu úspešne prechádzajú (Zimbabwe, Konžská republika, Eritrea, Sudán, Stredoafrická republika, Mali), iné menej (napr. štáty západnej Afriky).

Rusko musí a bude pokračovať v rozširovaní a prehlbovaní vzťahov s Afrikou. Nie je za nami žiadna krvavá koloniálna stopa. Máme čo ponúknuť. A naše ponuky sa neobmedzujú len na vojenské skúsenosti a zbrane.

Abbás Juma, RT/news-front.info