A.Hrnko: Len On, “politik” – narcis

Skutočne som sa zaprisahal, že už sa nebudem zaoberať neuveriteľne dobrým človekom, aktuálne predsedom Slovenskej národnej strany,

uvádza svoj najnovší status na sociálnej sieti bývalý podpredseda SNS a jeden z jej zakladateľov, Anton Hrnko.

Dodáva, že jeho komentáre na jeho adresu mnohí pokladali za osobné, za urazenú samoľúbosť a pod. „Nemôžem však nereagovať na konanie predsedu SNS A. Danka, keď ma na ulici zastavujú ľudia a žiadajú ma, aby sme s ním už urobili poriadok“, vysvetľuje A.hrnko.

„Darmo im hovorím, že so SNS nemám nič spoločné, že nech sa obrátia na iných. Ja som pre nich prosto SNS a mám niečo s tým urobiť. Neurobím nič! Len si dovolím ešte tento komentár“, píše a pokračuje v hodnotení.

Každá koalícia má svojho Sulíka, teda človeka, ktorý napriek tomu, že je viazaný koaličnou zmluvou, svojím vystupovaním podrýva jej základy až ju nakoniec pochová. Zdá sa, že tejto “vďačnej” úlohy v aktuálnej koalícii sa ujal A. Danko.

Jeho neustále výpady proti svojmu koaličnému partnerovi, neodôvodnené požiadavky a podobne aspoň na ľudí pozerajúcich na vec z vonkajšej strany pôsobia deštruktívne. Tí sa potom oprávnene pýtajú, o čo Dankovi ide? Lebo pri tom volebnom výsledku, ktorý dosiahol (a podľa môjho skromného názoru patri do Guinesovej knihy rekordov), by človek očakával , že bude niekde trčať ako voš pod chrastou a neupozorňovať na seba. Opak je však pravdou, konštatuje.

Hrnko sa snaží prísť na koreň veci, v čom spočíva podľa mnohých nelogické konanie tohto „neuveriteľne dobrého človeka“. Odpovedá si, že to možno mnohých neprekvapí, ale vyplýva to z totálneho narcizmu toho času predsedu SNS.

Je tak zaľúbený do seba, že mnohé skutočnosti mu unikajú. Jeho predstave o sebe ako vzore mužnosti, doslova machizmu nevie pochopiť, že niekto ako P. Pellegrini môže byť obľúbenejší v spoločnosti ako on

Nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že je hlboko presvedčený, že predseda HLASU sedí na stoličke, ktorá v jeho predstave patrí jemu a nikomu inému.

Avšak volebný výsledok SNS skutočné hodný Guinesovej knihy rekordov, keď strana dostavšia sa do parlamentu z desiatich poslancov má len jedného straníka, hovorí o niečom úplne inom.

To mu však neprekáža, aby sústavne, niekedy úplne podpásovo inzultoval svojho koaličného partnera. Odporúčal by som mu prečítať si občas Slovenské príslovia a porekadlá od A. Záthureckého, aby sa dozvedel, kde takéto konanie končí.

A teraz k veci, ktorá ma vyprovokovala napísať tento článok. Jedno z najhorších kukučích vajec, ktoré v hniezde slovenskej štátnosti zanechal V. Mečiar, bolo vytvorenie jednomandátového volebného obvodu.

Tento systém je zodpovedný za tú politickú i občiansku mizériu, v ktorej sa Slovensko nachádza. Je priam stvorený na to, aby vytváral spasiteľov typu mága z Trnavy, batmana s rančom v Austrálii a podobných exotov, ktorí sa na slovenskej politickej scéne mohli objaviť len ako spasitelia, ktorí všetko vyriešia ako v Dobšinského rozprávkach hlúpy Jano.

Je to systém, ktorý vytvára strany jedného muža, v ktorých už žiadne iné osobnosti nemajú miesto, len predsedovi pochlebovači. Na tento spôsob pretvoril SNS aj A. Danko. Obklopil sa samými nulami a myslel si, že to bude fungovať ako v matematike – čím bude viacej núl za ním, tým bude jeho číslo vyššie. Ale v politike to nie je ako v matematike. Nuly okolo politika robia nulu aj z neho a voľby to jasne ukázali!

Argument, ktorým A. Danko zdôvodňuje zachovanie jednomandátového volebného obvodu, je čisto farizejský.

Vraj viacmandátové obvody znevyhodňujú malé strany! No to ma podrž! V deväťdesiatych rokoch boli štyri volebné obvody a SNS nemala žiaden problém dostať sa do parlamentu. Ale vtedy v SNS boli osobnosti, ktoré bolo možné nasadiť ako lídrov v krajoch i celoštátne.

Na každej krajskej kandidátke boli v popredí ľudia, ktorí svojím konaním a postavením priťahovali voličov. Nepotrebovali spasiteľa, ktorý by ich ťahal ako líška chvost za sebou. Ale o dnešnom vodcovstve SNS sa to nedá povedať. Pohorelo v konkurencii ľudí, ktorí na rozdiel od nich vedeli napísať súvislý článok do novín alebo povedať pár súvislých viet pred mikrofónom.

Aj z tohto postoja A. Danka, ktorým odmieta zrušiť systém deštruujúci politickú situáciu na Slovensku, je jasne vidieť, že tomuto človeku ide len a len o seba, že sú mu záujmy Slovenska ako celku ukradnuté. Je to smutné, ale je to tak.

Anton Hrnko/skspravy.sk