Rusko na kontrolu Arktídy nasadilo na Čukotke stíhačky s dlhým doletom

Skupiny lietadiel MiG-31 nastúpili do bojovej služby 1. decembra. Stíhačky na veľké vzdialenosti MiG-31 sa ujali bojovej služby v Arktíde, aby ovládli tento región. Oznámil to veliteľ tichomorskej flotily admirál Sergej Avakjants.

„Od 1. decembra nastúpili do bojovej služby v Arktíde skupiny lietadiel MiG-31 námorného letectva tichomorskej flotily,“ uviedol Avakjants v rozhovore pre noviny Krasnaya Zvezda. Podľa veliteľa flotila jasne chápe dôležitosť regiónu pre Rusko, „preto bola na letisku Anadyr nasadená vhodná infraštruktúra, ktorá umožní našim jednotkám vykonávať nepretržitú službu PVO“.

video MiG-31 

Ruská stíhačka MiG-31 a jej úloha v ruskom bojovom letectve

Vzdušné hranice Ruska chráni unikátne lietadlo MiG-31, ktoré je schopné likvidovať akékoľvek ciele – nepriateľské rakety, družice i lietadlá. Na vzniku lietadla sa podpísali dve príčiny, jednou boli americké strategické okrídlené rakety a druhou americký bombardér FB-111. Američania mohli zaútočiť cez Severný pól v malých výškach kopírujúc reliéf terénu, tak aby ich nezachytili sovietske družice. Na ruskom Severe existovala veľká diera v rádiolokačnej ochrane sovietskych hraníc.

Sovieti sa preto rozhodli chrániť vzdušný priestor Arktídy lietadlami, ktoré by boli schopné kontrolovať vzdušné priestranstvo v širokej sfére po celom diazapóne rôznych výšok. Takýmto lietadlom sa stal MiG-31, schopný likvidovať akékoľvek ciele, od pomalých strojov po stroje, ktoré dosahovali rýchlosť 5 Machov. Koncepcia lietadla uzrela svetlo sveta v 70. rokoch 20. storočia, za jeho vznikom stoja konštruktéri A.I.Mikojan, A.A.Čumačenko, G.E. Lozino-Lozinskij a K.K. Vasilčenko

MiG-31 koncepčne vychádza z MiG-25 a jeho posádku tvoria dvaja členovia – pilot a operátor, obaja sedia za sebou. Prvý prototyp lietadla MiG-31 vyletel 16.9.1975, 22.4.1976 sa začali skúšky, ktoré sa ukončili v septembri 1980, v roku 1981 sa lietadlá MiG-31 s raketami R-33 a RLS RP-31 stali súčasťou sovietskych leteckých síl.

Hneď ako sa sovietske MiG-31 objavili v sovietskej výzbroji, americké lietadlá Lockheed SR-71 a Boeing RC-135 veľmi rýchlo znížili intenzitu preletov v blízkosti sovietskych hraníc. Lietadlo má motory Solovjov D-30F6, ktoré umožňujú lietadlu dosahovať rýchlosť 3000 km za hodinu, motory sú vytvorené podľa vzoru sovietskeho Tu-134. Robustné lietadlo dokázalo fungovať aj v nehostinných podmienkach ruského ďalekého Severu.

Keď sa MiG-31 objavil, v kodifikácii NATO ho pomenovali Foxhound. Ruskí piloti prezývali lietadlo „lietajúci radar“ – pre jedinečné schopnosti palubného elektronického komplexu. Základom tohto komplexu je radarová stanica Zaslon, vybavená prvým fázovým anténnym poľom na svete. Rozdiel medzi PAR a klasickým radarom spočíva v tom, že vám umožňuje pohybovať lúčom pomocou stacionárnej antény, ako aj generovať požadovaný počet lúčov a sledovať niekoľko cieľov súčasne.

Radar lietadla MiG-31 (Zaslon) je schopný odhaliť 24 objektov vo vzdialenosti 320 kilometrov (tajné ciele vytvorené tajnou technológiou – viac ako 189 kilometrov) a súčasne zaútočiť na 8 z nich. Palubný počítač vyberie štyri najnebezpečnejšie ciele a nasmeruje na ne rakety s dlhým doletom. Pre ostatné pracujú rakety stredného a krátkeho dosahu, alebo sa ich súradnice prenášajú na stíhačky a protiraketové raketové systémy na zemi. „Zaslon“ funguje automaticky.

Počas testovania zorganizovali Sovieti skúšky pri ktorých desiatky sovietskych stíhacích a bombardovacích lietadiel útočili na ciele v oblasti Volgogradu. Štvorica MiG-31 nepripustila k útoku na ciele ani jedno lietadlo z útočiacej skupiny. Štvorica MiG-31 sa nachádzala v línii, lietadlá boli od seba vzdialené v 200 km vzdialenostiach, MiG-21 dodávali informácie vlastnej PVO a obranným letkám MiG-29. Štyri MiG-31 tak s prehľadom kontrolovali 800 km bojovú líniu, súčinnosť MiG-31, MiG-29 a PVO vytvorilo nepreniknuteľnú bariéru. MiG-31 však môžu pracovať aj autonómne v režime veliteľského centra, palubný počítač k tomu postačuje. V sovietskom letectve stíhacie letky MiG-31 mali štatút špeciálnych súčastí v zostave PVO.

Počas bojových operácii na Kaukaze MiG-31 kontrolovali spoločne s lietadlami rádioelektronického boja A-50 vzdušný priestor nad Čečenskom, žiadne cudzie lietadlá alebo vrtuľníky nedokázali do oblasti preniknúť a zásobovať teroristov. Od roku 2013 Rusi obnovili prácu nad projektom “Kontakt”, výsledkom je MiG-31, schopný likvidovať raketou družice vo výške 120 km. Projekt Kontakt Sovieti rozpracovali ešte v 80. rokoch 20. storočia. Navádzacia stanica na ciele sa nachádzala v Sary-Šagan (Kazachstan), ktorá dodávala všetky potrebné koordináty cieľov lietadlám MiG-31. Podľa sovietskych tvrdení Kontakt dokázal už v 80. rokoch zlikvidovať na orbitálnej dráhe 24 cieľov.

Američania nemajú adekvátneho konkurenta voči MiG-31. Technické parametere MiG-31 stáli aj za ukončením amerického projektu SR-71 Blackbird. V stratosfére sú momentálne Američania schopní nasadiť len svoje drony RQ-4 Global Hawk, ktoré Američania využívajú pri rozviedke, hoci dron dokáže niesť aj rakety. Problémom RQ-4 Global Hawk však je to, že aj keď dokáže lietať v tej istej výške ako MiG-31, v ostatných parametroch výrazne zaostáva. Dron RQ-4 Global Hawk Američania použili aj pri rozviedke nad Krymom a Donbasom či pri incidente v Kerčskom prielive.

Čínsky portál SOHU venoval pozornosť aj posledným ruským skúškam MiG-31 v bojovom nasadení. Ruské stíhačky MiG-31BM patriace do zostavy Tichooceánskej ruskej flotily vyplnili bojové úlohy v stratosfére pri likvidácii vysokorýchlostných cieľov. Ruskí piloti operovali vo výške 20 km a v rýchlosti 2500 km/h. Podľa portálu SOHU tieto skúšky patria do prípravy ruských stíhacích pilotov MiG-31BM v boji proti raketám krátkeho a stredného doletu, ktoré môžu Američania použiť proti Rusku.

SOHU uvádza, že MiG-31 predstavuje modernizovanú verziu MiG-25. MiG-31 má k dispozícii rakety R-33 a rakety R-37, lietadlo dokáže operovať aj vo výške 24 tisíc metrov. MiG-31 nie je určený na boj v malých výškach a Rusi ho vyzbrojili nadzvukovými raketami Kindžal. Číňania na záver skonštatovali, že Rusi a Číňania predbehli Američanov vo vývoji nadzvukových rakiet.

Ruské MiG-31BM je modernizovaná verzia MiG-31. Verzia MiG-31BM môže byť vyzbrojená raketami CH-31P, CH-25MP a Ch-25MPU (po 6 kusov), protilodnými UR CH-31A (6 kusov), raketami vzduch-zem CH-29T a CH-59 (3 kusy) alebo CH-59M (dva kusy). Takisto MiG-31BM môže niesť 6 navádzaných leteckých bômb KAB-1500 a 8 KAB-500 s laserovým navádzaním. Od roku 2018 je lietadlo vyzbrojované nadzvukovými raketami Kindžal (MiG-31K). Maximálna nosnosť MiG-31BM je 9000 kg. Rusi vytvorili aj exportnú verziu MiG-31FE, ktorá je kompatibilná so západnými zbraňovými systémami.

MiG-31 so 4 raketami dosiahne priemernú vzdialenosť približne 2400 km za 2 a pol hodiny. V roku 2013 posádky 14. ruskej leteckej armády ustanovili na lietadle MiG-31BM rekord, lietadlá počas misie zotrvali vo vzdušnom priestore 7 hodín a 4 minúty, lietadlá preleteli 8000 km a vo vzduchu 3x tankovali. MiG-31BM mali aj niekoľko leteckých nehôd, ktoré však neznížili ich význam pre ruské letecké sily.

Existuje niekoľko základných verzií lietadla MiG-31

MiG-31B    – sériová modifikácia MiG-31, umožňuje tankovať vo vzduchu, do výzbroje sa dostala v roku 1990
MiG-31BS   – modernizovaná verzia MiG-31B, bez možnosti tankovať vo vzduchu
MiG-31BSM  – Modernizovaná verzia MiG31BS z roku 2014, bez možnosti tankovať vo vzduchu
MiG-31BM   – modernizovaná verzia MiG31B, Rusi rátajú so 60 modernizovanými MiG-31BM. Nové zbrane a radar, ktorý umožňuje identifikáciu cieľov do 320 km a sleduje naraz 10 vzdušných cieľov

MiG-31D    – Experimentálma modifikácia pre rakety 79M6 Kontakt. Sériovo sa nevyrába
MiG-31DZ   – verzia umožňujúca tankovať vo vzduchu
MiG-31I    – Veria Išim. Lietadlo je určené ako nosič pre štart malých kozmických družíc (120 až 160 kg), ktoré lietajú na orbite vo výškach 300 až 600 km.

MiG-31K    – verzia vyzbrojená raketami Kindžal
MiG-31LL   – lietajúce letecké laboratórium v Žukovskom
MiG-31M    – modernizovaná verzia z roku 1993, sériovo sa už nevyrába
MiG-31F    – viacúčelová bojová stíhačka, schopná útočiť aj na pozemné ciele, projekt nového lietadla
MiG-31FE   – exportná varianta MiG-31BM s možnosťou používať zbraňové systémy západných krajín. Sériovo sa nevyrába
MiG-31E    – exportná varianta MiG-31BM s upravenou palubnou elektronikou. Sériovo sa nevyrába.

Fero Kysucký

zdroj: armádny magazín

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na rozvoj a propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí. 

Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

ďakujeme

Vyhlásenie: 

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu zna [email protected]

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.