Tajomstvo zdravia, šťastia a dlhého života sa nachádza vo vašom podvedomí

Známy ruský lekár a fyziológ Ivan Pavlov vo svojich prácach tvrdil, že ľudia, ktorí sa nedožijú 150 rokov, zomierajú z dôvodu neprirodzených príčin.

Odporcovia zdravého životného štýlu často uvádzajú ako príklad „prípady z praxe“, v ktorých sa objavujú ľudia, ktorí majú zlé návyky a dožili sa takmer sto rokov. V súčasnej spoločnosti sa vek viac ako osemdesiat rokov považuje za dlhovekosť a väčšina mladých ľudí sníva o jeho dosiahnutí. Ale ľudský organizmus je pritom navrhnutý na oveľa dlhšie obdobie a sto rokov nie je v žiadnom prípade jeho hranicou.

Programovaný proces starnutia

Pokiaľ nebudeme brať do úvahy samovražedné konanie typu fajčenie, konzumácia alkoholu, vakcinácia atď., mnoho procesov v našom organizme sa podriaďuje podvedomiu. Súčasná medicína uznáva, že obrovské množstvo chorôb je spôsobených psychosomatickými príčinami, ktoré nerozpozná ani sám človek. Dospelo sa k záveru, že k deštrukcii tela nedochádza prioritne pod vplyvom chorôb alebo vonkajších faktorov, ale kvôli psychologickému programovaniu týchto deštrukcií.

Podvedomé deštruktívne postoje fungujú ako spúšťače. Ak chorý alebo infikovaný človek začne „podvádzať“ sám seba, oddáva sa skľúčenosti, podráždenosti a má istotu zlej prognózy, potom sa jeho stav najčastejšie zhoršuje oveľa viac ako u susedov z oddelenia.

Tento stav, keď má človek podozrenie, že má vážne ochorenie, sa nazýva hypochondria. Postihuje niektorých obzvlášť podozrivých študentov lekárskych univerzít, ktorí pociťujú príznaky rôznych chorôb. Jeden starší profesor hovoril, že počas celého svojho života nikdy netrpel žiadnou chorobou. Skúsení psychiatri poznajú také príklady, keď sa telo pacienta „prispôsobí“ jeho negatívnym myšlienkam a začne vydávať príznaky chorôb. Existujú prípady, kedy takéto myšlienky priviedli človeka k skutočnej smrti.

Podvedomie človeka ovláda a niekedy úplne ignoruje objektívne dôvody. Ďalším príkladom sú staré fotografie. Naši rodičia, a ešte viac starí rodičia, na nich vyzerajú oveľa staršie ako mnohí súčasní rovesníci. Prečo sa to deje? Jednou z najpravdepodobnejších verzií je, že v tých časoch sa ľudia cítili starí oveľa skôr ako teraz. Vek 30 rokov sa považoval za starý, keď už ostávalo iba pripraviť sa na starobu. A teraz, vo veku 30 rokov veľa ľudí ešte len začína uvažovať o založení rodiny a potomkoch. Vek je najčastejšie nastavenie, ktoré je v hlave a riadi správanie a procesy nášho organizmu.

Spustenie programu starnutia

Osamelí ľudia sú zriedka dlhovekými. Stáva sa to vo väčšine prípadov, pretože necítia, že by ich iní ľudia potrebovali. Ak starší manželský pár nemá deti, často po smrti jedného z manželov zomrie aj druhý, jednoducho preto, že nechce byť sám. Aj keď má možno dobré zdravie, ktoré mu umožňuje žiť ešte viac ako desať rokov.

Vedci dospeli k záveru, že choroby a proces starnutia do značnej miery podliehajú svetonázoru samotného človeka. Existujú ľudia, ktorí nenávidia rozprávanie o nekonečných chorobách a poruchy organizmu súvisiace s vekom ich často obchádzajú. A sú tu aj takí, ktorí s manickou vytrvalosťou vyhľadávajú u seba prejavy pravidelných ochorení a ponáhľajú sa navštíviť kliniku a lekáreň.

Program smrti

Niekto bojuje za svoj život a niekto nie. Neustále úvahy, že život neprináša uspokojenie, že človek už má za sebou všetky svoje záležitosti, úvahy o chorobe, smrti a starobe, nútia organizmus, aby sa zmieril s rozhodnutím majiteľa a splnil jeho želanie. A vedomý a pozitívny vzťah k životu, pokoj, úcta k prírode a ľuďom okolo seba, k sebe samému, čo odlišuje dlhožijúcich, predlžuje všetky termíny a zlepšuje zdravie.

Vnucované stereotypy

Malé deti vôbec nechápu, čo je to smrť. Ale dospelí si najskôr uvedomia, a potom sa s touto myšlienkou vyrovnajú, a začnú cestovať po lekároch s programovaním deštrukcie organizmu. V spoločnosti existuje zreteľné vymedzenie podľa vekových limitov – vo veku 20 – 30 rokov je čas založiť rodinu, vo veku 30 – 40 rokov – začať chorieť, 50 – 60 rokov – pripraviť sa na smrť a 90-roční ľudia sú všeobecne vnímaný s určitým podozrením – prečo stále žije?

Zatiaľ čo história pozná veľa prípadov, keď ľudia žili oveľa dlhšie ako sto rokov. Pravda, možno sa to stalo, pretože im nikto nepovedal, že je čas zomrieť, a oni sami o tom nevedeli.

Kľúč k nesmrteľnosti

Štatisticky väčšina starších ľudí zomiera krátko po odchode do dôchodku. Toto obdobie je určené stratou zmyslu života. Do tej doby deti dorastú, nie je potrebné pracovať a človek prestane chápať, a to je najdôležitejšie, prečo potrebuje ďalej žiť. Začínajú sa vynárať myšlienky, že „už prežil svoje“, urobil všetku prácu a nie je nikomu potrebný.

Mnoho dlhožijúcich ľudí viedlo aktívny životný štýl až do posledných dní. Dejiny poznajú príklady, keď lekári, už v najváženejšom veku, operovali pacientov a poskytovali konzultácie. Iní obrábali pôdu a produkty ich úsilia kŕmili príbuzných a priateľov. Títo všetci majú spoločné to, že každý deň prinášali úžitok ľuďom a štedro sa delia o radosť a ovocie práce.

Zákon nesmrteľnosti je veľmi jednoduchý – ten, kto prináša úžitok tomuto svetu, žije dlho. Ak človek cíti svoju zbytočnosť, naštartuje procesy sebazničenia. Naopak, človek, pevne a harmonicky votknutý do reťaze udalostí, bude žiť tak dlho, ako bude vesmír potrebovať.

Neustály rozvoj

Kým sa človek rozvíja, žije, akonáhle sa zastaví vo svojom vývoji, degraduje a postupne zomiera. Táto pravda bola známa pred tisíckami rokov. Vtedy žili kňazi, ktorí študovali Sväté písmo, veľmi dlho, pretože nebolo možné ho za celý pozemský život úplne pochopiť.

Neustály vývoj, zvedavosť, pomáha udržiavať záujem o život vo všetkých jeho prospešných prejavoch. A pokiaľ tento záujem pretrváva, pokiaľ je v duši radosť a inšpirácia, smrť si v človeku nenachádza svoje miesto. Tajomstvo dlhovekosti je celkom jednoduché – človek žije tak dlho, dokedy vie, prečo žije.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info