Alebo je to len „hra na život“?

Posledných pár týždňov, mesiacov sledujem dianie okolo seba, v spoločnosti, v médiách, v politike.
Sledujem a premýšľam. Premýšľam o tom, akí sme my ľudia v skutočnosti.
Ako jednoducho mnohí nechajú so sebou manipulovať, nechce sa im premýšľať, konať, nechcú sa poučiť z chýb iných a ani tých vlastných, nechcú prevziať zodpovednosť za vlastné životy. Vyzerá to tak, že ani nechcú žiť vlastné životy. Pre mnohých je jednoduchšie, ak im niekto vládne a riadi ich. Riadi ich životy, myslenie, konanie, správanie sa…

Súčasnú situáciu v spoločnosti som už viackrát označila ako novodobé predstavenie pre masy v podobe „chleba a hier“. V našej spoločnosti máme najmä tie hry a doteraz, ešte aj aký – taký dostatok chleba. Možno aj preto si málo ľudí všíma nebezpečenstvo toho, čo sa deje okolo nich a mnohým takáto situácia vyhovuje. Práve kvôli tomu, že majú zámienku odmietať zodpovednosť za vlastný život.
Ale je toto skutočný život?
Alebo je to len „hra na život“?
V posledných dňoch sa deje u nás aj vo svete také množstvo vecí, ktoré mnohí ani nestíhajú sledovať, nedokážu ich pochopiť a rozumieť im. Ľudia podliehajú mediálnej manipulácii, sú vystrašení, znechutení, apatickí, iní sa neštítia prejavovať svoje nízke pudy a strácajú zábrany správať sa egoisticky, agresívne, násilnícky.
Hltajú správy zo sveta, z politiky aj bulváru. Prizerajú sa pustošeniu hodnôt, planéty, ľudských životov a podliehajú presvedčeniu, že to všetko je pre nich dôležité a nedokážu bez toho žiť.
Táto „hra na život“, v ktorej si myslia, že žiť v balaste je normálne, ich oberá o to najpodstatnejšie, o ich skutočný život a jeho hodnotu. Oberá ich o čas, ktorý tu na svete majú.
Sekundy, minúty, hodiny, dni, týždne, mesiace a celé roky života plynú a odrazu mnohí zisťujú, že ich čas sa kráti…Niektorí sa možno pozastavia nad vlastným životom, ale mnohí si ani neuvedomia, že v skutočnosti ani nežijú…
A možno práve v čase tohto obrovského chaosu nastal čas, aby sa ľudia prestali „hrať na život“, ale začali skutočne žiť.
Čo im bráni v tom, vynechať na pár hodín to, čo ich oberá o čas, o život a jeho podstatu?
Čo im bráni v tom, aby začali vnímať život aj z iných stránok?
Čo im bráni povedať ľuďom, ktorých milujú, čo k nim cítia?
Čo im bráni byť ľudskejšími, empatickými, súcitnejšími, priateľskejšími?
Čo im bráni skutočne žiť, premýšľať a riadiť sa hodnotami, vďaka ktorým môžu byť ich životy plnohodnotné?
Nie sú to ľudia samotní a ich nezodpovednosť voči sebe samým, ale aj ich vlastné sebectvo a neschopnosť pochopiť, že tie najdôležitejšie veci v živote dostávajú darom?
Tušia o čo vôbec prichádzajú?
Majú vôbec záujem žiť, alebo im vyhovuje „hra na život“ v úplnom podriadení sa falošným autoritám?

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

S úctou Devana