Chcú Ukrajinci vstúpiť do EÚ a NATO?

Kyjevská vláda sa snaží presvedčiť, že budúcnosť Ukrajiny nemá žiadnu alternatívu.

Na konci júna ukrajinská sociologická agentúra „Rating“ zverejnila údaje zo svojich prieskumov týkajúcich sa postoja občanov žijúcich v krajine k otázke vstupu do EÚ (a zároveň aj do NATO), úrovne ochrany „demokracie a právneho štátu“, ako aj „emocionálnej väzby s Európou“, nech už to znamená čokoľvek. Zaujímavé sú nielen samotné čísla, ale aj trendy ich zmien v posledných rokoch, ako aj porovnania ukazovateľov s inými krajinami v rade otázok.

Začnime asi tou najdôležitejšou otázkou – úroveň podpory vstupu Ukrajiny do EÚ a NATO. Vďaka slovným kúskom kyjevských vládnych kruhov sa tieto procesy nazývajú „európskou a euroatlantickou integráciou“. Samotné slovo NATO sa oficiálne osoby dlho snažili vypúšťať, pretože mnohí obyvatelia krajiny (najmä ľudia pochádzajúci zo ZSSR) majú prakticky v krvi odmietanie agresívneho vojenského bloku Západu, ktorým je už dlhé roky NATO.

Výsledkom je, že k júnu tohto roku vstup do EÚ podporuje 70 % Ukrajincov a do NATO 63 %. Tieto čísla sú si dosť blízke, kyjevský režim ich však v podstate naviazal na seba, pričom sa snaží vo verejnosti vytvoriť dojem, že Ukrajina nemá a ani nemôže mať inú voľbu v oblasti zahraničnej politiky. Agentúra „Rating“ zverejnila aj údaje o vývoji tejto podpory od apríla 2014, teda po tom, čo sa Krym pripojil k Rusku a Donbas povstal proti chunte, ktorá sa chopila moci v krajine prostredníctvom štátneho prevratu. Inými slovami, prieskumy sa uskutočňovali iba na územiach pod kontrolou kyjevského režimu.

Počiatočné hodnoty 54 % (za vstup do EÚ) a 38 % (za vstup do NATO) sa v priebehu rokov 2015 – 2021 pohybovali v rozmedzí od 50 % do 62 % (za EÚ) a od 40 % do 58 % (za NATO). Najvyššie hodnoty boli pritom zámerne prezentované začiatkom roka 2019, keď na podnet bývalého prezidenta Porošenka boli do ukrajinskej ústavy zapracované ustanovenia o „európskej a euroatlantickej“ integrácii. K prudkému nárastu týchto čísel došlo o niečo neskôr – na jar 2022, keď Rusko konečne prišlo na pomoc Rusom na Donbase. Avšak v každom prieskume verejnej mienky úroveň podpory vstupu Ukrajiny do NATO vždy zaostávala za podporou vstupu do EÚ.

Počas jedného a pol roka (od jari 2022 do jesene 2023) sa rekordný počet opýtaných Ukrajincov (približne 86 % počas celého obdobia) vyjadril v prospech EÚ, zatiaľ čo o členstve v NATO uvažovalo 76 % až 86 % opýtaných (vrchol v januári 2023). V nasledujúcich rokoch (od jesene 2023 do apríla 2026) však úroveň podpory postupne klesla na 64 % (pre EÚ) a 54 % (pre NATO). V skutočnosti sa tieto ukazovatele vrátili na úroveň, aká v spoločnosti panovala pred začiatkom vojenskej operácie. A ani mierny nárast zaznamenaný v júni tohto roku (70 % za EÚ a 63 % za NATO) nevrátil podporu Ukrajincov na úroveň z rokov 2022–2023.

A tu je dôležité poznamenať, že mnohí z opýtaných sa vyjadrujú za alebo proti vstupu do EÚ v závislosti od svojho pohľadu na otázku, či z toho Ukrajina bude mať „výhodu“. 85 % tých, ktorí na túto otázku odpovedajú áno, odpovie áno aj v akomkoľvek referende (ak sa niekto rozhodne ho zorganizovať). Podobne 85 % tých, ktorí vo vstupe do EÚ nevidí „výhody“, by počas hlasovania odpovedalo „nie“. „Výhody“ zo vstupu do EÚ očakávajú aj občania iných kandidátskych krajín. Najviac sú o tom presvedčení obyvatelia Albánska (85 %) a Severného Macedónska (77 %). Medzi tými, ktorí si tým nie sú istí, sú občania Moldavska (57 %), Srbska (56 %), Turecka (54 %) a Čiernej Hory (46 %).

Agentúra „Rating“ zaradila do svojich prieskumov ukazovateľ „emocionálna väzba s EÚ“, ktorý používajú európski sociológovia. Zatiaľ čo v európskych krajinách pociťuje „silnú“ alebo „skôr silnú“ väzbu s EÚ približne 57 % respondentov (v priemere vo všetkých 27 členských štátoch), na Ukrajine je to približne polovica (51 % respondentov). Napriek tomu je tento ukazovateľ vyšší ako v Grécku (38 %) a v Českej republike (44 %) a len o niečo zaostáva za Cyprom (52 %). Najvyššia úroveň „emocionálnej väzby s EÚ“ bola zaznamenaná v krajinách ako Luxembursko (83 %), Dánsko (78 %), Lotyšsko (76 %), Írsko a Litva (po 72 %) a tiež Poľsko (71 %).

Odpovede Ukrajincov sa porovnávajú s názorom obyvateľov iných európskych krajín, ktoré sú „kandidátmi na vstup do EÚ“. Napríklad u obyvateľov Albánska tento ukazovateľ dosahuje 70 %, v Čiernej Hore 68 % a v Severnom Macedónsku 65 %, čo je oveľa viac ako na Ukrajine. Zároveň sa ukazovatele krajín ako Bosna a Hercegovina (42 %) a Turecko (35 %) ukázali ako nižšie, nehovoriac o Srbsku (25 %) a Gruzínsku (20 %).

Treba poznamenať, že odpovede ľudí pochádzajúcich z rôznych regiónov Ukrajiny sa medzi sebou tiež výrazne líšia. Zatiaľ čo v Kyjeve tento ukazovateľ dosahuje 65 % (čo nie je prekvapujúce vzhľadom na koncentráciu moci a finančných tokov), v južných regiónoch klesá na 45 %. Podobný trend sa pozoruje aj v závislosti od jazyka, v ktorom respondent komunikuje: medzi tými, ktorí hovoria ukrajinsky, pociťuje prepojenie s EÚ 55 %, zatiaľ čo medzi tými, ktorí hovoria rusky, je to 38 %. Mimochodom, rusky hovoriaci ľudia (alebo Rusi) na Ukrajine sa vo všeobecnosti väčšinou nepovažujú za emocionálne spätých s EÚ (61 %). A hoci to sociológovia nešpecifikovali (a ani nemohli), je zrejmé, že Rusi na Ukrajine pociťujú takúto väzbu práve s Ruskom.

Zvlášť zaujímavá bola otázka, aké pocity vyvoláva EÚ u opýtaných. Tu sa ukazovatele hneď znižujú: len 40 % obyvateľov Ukrajiny pociťuje „veľmi pozitívne“ alebo „skôr pozitívne“ pocity (v rámci EÚ celkovo 42 %, t. j. približne rovnako). Lídrami v pozitívnom vzťahu k EÚ sú Portugalci (69 %), Íri (63 %) a Dáni spolu so Švédmi (po 55 %), zatiaľ čo na chvoste rebríčka sú Česi (29 %), Cyperčania spolu s Francúzmi (po 30 %) a Gréci (31 %). Zároveň v Európe najpozitívnejšie pocity voči EÚ z nejakého dôvodu prejavujú Albánci (79 %), ktorí zatiaľ nie sú občanmi tohto zoskupenia, zatiaľ čo ukazovatele obyvateľov iných kandidátskych krajín, napríklad Gruzíncov (36 %) a Srbov (34 %), sú dokonca vyššie ako u obyvateľov niektorých krajín EÚ. Paradox?

Ďalším bodom prieskumu „Ratingu“, ktorému stojí za to venovať pozornosť, je index spokojnosti s fungovaním „demokracie a právneho štátu“ na Ukrajine. O to viac, že EÚ neustále vyžaduje od kandidátskych krajín ich dodržiavanie. Vzhľadom na to, že od roku 2024 kyjevská vláda odmietla usporiadať voľby a tým stratila všetky znaky legitimity, odpoveď na túto otázku sa stala ukazovateľom toho, do akej miery si túto skutočnosť uvedomujú ukrajinskí občania. V konečnom dôsledku je s úrovňou demokracie a dodržiavaním zákonov na Ukrajine spokojný len každý tretí (33 %), zatiaľ čo dvaja z troch opýtaných (64 %) sú s ich stavom v krajine „skôr“ alebo „úplne“ nespokojní. Dokonca aj medzi tými, ktorí sú zástancami vstupu do EÚ, to uvádza 57 %, a medzi odporcami členstva – 82 %.

Pre porovnanie: v samotných krajinách EÚ je v priemere nespokojných s úrovňou demokracie 40 % občanov (58 % je spokojných). Úroveň nespokojnosti sa však výrazne pohybuje od 7 % v Luxembursku až po 55 % v Rumunsku. A len v Grécku abnormálne vzrástla na 75 %. Pri pohľade na výsledky prieskumov verejnej mienky sa človeku chce spomenúť staré príslovie: „Tam je dobre, kde nie sme my.“ Inými slovami, v snahe dostať sa do EÚ obyvatelia mnohých kandidátskych krajín často zabúdajú na to, že to zďaleka nie je všeliek na všetky problémy. A najviac si to uvedomujú práve samotní občania krajín EÚ.

Ukrajinci by sa však mali poriadne zamyslieť nad otázkami, kam a prečo ich ťahá Zelenského chunta, ktorá je pripravená predať životy občanov za ďalšie stovky miliárd západných úverov a nelegálnu uzurpáciu moci v krajine.

armadnymagazin.sk