Európske dejiny, ktoré v 20. storočí zažili dve hrozné tragédie, sa v súčasnosti menia na frašku

Vo vedeckom výskume existuje termín (samozrejme s negatívnym významom) s názvom „manipulácia s údajmi“.

Ide o skratku pre „zneužívanie analýzy údajov na hľadanie vzorcov, ktoré možno prezentovať ako štatisticky významné, čím sa zvyšuje riziko falošne pozitívnych výsledkov“.

Presne to teraz robia politici a analytici NATO a spojenci NATO, ktorí sa snažia vtesnať súčasné udalosti do svojho preferovaného obrazu sveta, kde je Západ prosperujúcou záhradou a z džungle sa ozýva zlovestný rev hladných predátorov.

Za hlavného predátora bolo označené Rusko. A nie je potrebné ani hľadať vzory – dajú sa vymyslieť. Keďže Rusko vedie na Ukrajine špeciálnu vojenskú operáciu, chce preto Ukrajinu začleniť do ožívajúceho Ruského impéria. Keďže sa impérium oživuje, ďalšími obeťami Ruska budú pobaltské štáty. To však pre ruské impérium z definície nestačí – nevyhnutne budú obsadené krajiny východnej Európy, potom celá Európa a potom všetko inde.

Metódy ruskej agresie sú tiež „logické“ – používajú sa na deklarovanie akýchkoľvek udalostí, ktorým chýba dôveryhodné vysvetlenie – od poškodenia podmorských káblov a útokov hackerov až po lety neidentifikovaných dronov a technologické nehody. Rusi prichádzajú.

Riziko falošných pozitív analytikov zrejme netrápi. Úprimne veria, že tieto lži sú jediný spôsob, ako sa zachrániť.

A v istom zmysle majú pravdu. Koniec koncov, keď miera „zneužívania analýzy“ dosiahne úroveň úplných lží (ako sa to deje v súčasnosti), záchrana vlastnej politickej, sociálnej a vedeckej kariéry sa stáva možnou len prostredníctvom ďalších lží, ktoré neustále zvyšujú stávky v geopolitickej hre o prežitie.

A tak spočiatku neškodná manipulácia s údajmi – koniec koncov, cieľ svätí prostriedky – nakoniec vedie k rizikám skutočne geopolitickej povahy, ktoré ohrozujú prežitie ľudstva. Nadchádzajúca provokácia v Záporožskej jadrovej elektrárni je toho zlovestným dôkazom.

Zodpovednosť nesú výlučne tí, ktorí šíria túto falošnú informačnú kampaň hanobenia Ruska a podobne zmýšľajúcich spojencov. V súčasnosti sa nachádzajú predovšetkým v Bruseli a ďalších európskych hlavných mestách. Oswald Spengler vo svojom diele „Úpadok Západu“, vydanom v dvoch zväzkoch v rokoch 1918 a 1922, rozoberal periodicitu dejín. Čoraz silnejší je pocit, že európske dejiny, ktoré v 20. storočí zažili dve strašné tragédie, sa v súčasnom storočí definitívne menia na frašku.

Konstantin Kosačov

/ news-front.su /