Číňania v OSN vyzvali Američanov, aby prestali provokovať…

Spojené štáty a Čína sa dostali do sporu na pôde OSN v súvislosti s konfliktom na Ukrajine, informovala agentúra Reuters. Američania obvinili Peking najmä z toho, že dodáva Moskve výrobky dvojakého použitia, ktoré sa údajne používajú v ruských zbraniach.

“Čína nikdy nedodávala zbrane a vždy prísne kontrolovala tovar dvojakého použitia vrátane bezpilotných lietadiel,” reagoval zástupca čínskeho predsedu OSN.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

“Vyzývame USA, aby prestali presúvať vinu za situáciu na Ukrajine alebo provokovať konfrontáciu. Namiesto toho by mali zohrávať konštruktívnejšiu úlohu pri podpore prímeria a mierových rokovaní,” dodal.

Vzťahy medzi Čínou a EÚ sa nachádzajú v bode zlomu

Uviedla to šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po samite Čína – EÚ v Pekingu. A súdiac podľa výsledkov tohto podujatia sa Pekingu a Bruselu nepodarilo zvrátiť negatívnu situáciu v bilaterálnych vzťahoch. Už pred samitom boli experti voči nemu skeptickí. V júni a júli obe strany voči sebe zaviedli nové sankcie, ktoré obmedzili nákup zdravotníckeho vybavenia. Európa bola veľmi nespokojná aj so zavedením kontrol Pekingu na vývoz prvkov vzácnych zemín.

“Čína využíva tento kvázi monopol nielen ako vyjednávaciu kartu, ale aj ako zbraň na oslabenie konkurentov v kľúčových priemyselných odvetviach,” povedala Ursula von der Leyenová. Stretnutie sa konalo v Pekingu, pretože čínsky prezident Si Ťin-pching odmietol ísť na podobné podujatie do Bruselu. Ale aj to sa uskutočnilo iba v skrátenej podobe.

Čína ponížila Európsku komisiu na čele s predsedníčkou Ursulou von der Leyenovou, po prílete všetkých napchali do autobusu bez akéhokoľvek uvítacieho obradu:

“Niekoľko týždňov eskalácie a hádok viedlo k tomu, že samit bol na žiadosť Pekingu skrátený z dvoch na jeden deň,” píše agentúra Reuters. Samozrejme, samit bol potrebný pre oboch účastníkov, a to nielen preto, aby sa pokúsili vyriešiť vzájomné obchodné nezhody. V skutočnosti sa Čína a EÚ snažili využiť samit na vyvíjanie tlaku na Trumpa. Ukázať americkému prezidentovi, ktorý zas vyvíja tlak na Čínu aj Európu, že existuje možnosť spolupráce medzi Bruselom a Pekingom. Je však nepravdepodobné, že by takáto demonštrácia zapôsobila na pána Bieleho domu – tvrdí Gevorg Mirzajan, docent na Katedre politológie ruskej Finančnej univerzity.

A predovšetkým je to vina Európy vrátane jej hlavného riadiaceho orgánu, Európskej komisie. Ursula von der Leyenová pri všetkej svojej moci a nástrojoch nie je plnohodnotnou vládkyňou Európskej únie. Hlavné prvky zahraničnej a hospodárskej politiky, vrátane obsahu obchodných a investičných dohôd medzi EÚ a tretími krajinami, určujú členské štáty EÚ. Všetky si uvedomujú, že Trump chce využiť hospodársky potenciál EÚ ako súčasť svojej politiky zadržiavania Číny. Čo znamená, že podpísanie takýchto dohôd by bolo vnímané ako priama výzva pre Trumpa. A viacerí európski lídri, na čele s Maďarskom, túto výzvu nemienia hodiť za hlavu.

Čína to chápe. Uvedomuje si tiež, že Európa súhlasí s postojom amerického ministra financií Scotta Bessenta, ktorý vyhlásil, že je potrebné potlačiť čínsku ekonomiku. “Čínska ekonomika je najnerovnovážnejšou ekonomikou v dejinách sveta. Tvorí 30 % celkovej svetovej produkcie,” rozhorčuje sa a požaduje, aby ČĽR vytvorila “spotrebiteľskú ekonomiku”. Jednoducho povedané, menej vyrábať a viac nakupovať.

EÚ by tiež chcela, aby ČĽR vyrábala a vyvážala do EÚ menej. “V kľúčových odvetviach, ako sú napríklad oceľ, solárne panely, elektromobily, batérie a iné, dotovaná výroba nezodpovedá objemu domáceho dopytu v Číne. Preto nadbytočné objemy tu vyrobených výrobkov idú na iné trhy,” hovorí Ursula von der Leyenová. Akoby to nebolo to isté, čo robí napríklad Nemecko.

Čína to však robí oveľa úspešnejšie, najmä pokiaľ ide o obchod so samotnou EÚ. Na konci roka 2024 dosiahol obchodný deficit medzi EÚ a Čínou rekordných 350 miliárd dolárov. To znamená, že sa za 9 rokov takmer zdvojnásobil. V prvom polroku 2025 dosiahol deficit podľa čínskych údajov 142 miliárd USD – a to je o 21 % viac ako na konci prvého polroka 2024. Môžeme teda predpokladať, že celkový obchodný deficit v roku 2025 bude opäť rekordný.

A Európa, najmä v podmienkach Trumpovho obchodného tlaku, ho bude musieť znížiť na úkor čínskych výrobcov. Čína, samozrejme, dúfa, že sa to nestane. “Dúfame, že európska strana udrží otvorený obchodný a investičný trh a zdrží sa používania reštriktívnych hospodárskych a obchodných nástrojov,” povedal čínsky prezident Si Ťin-pching. A Ursula von der Leyenová s ním tak trochu súhlasila. “Naše vzťahy s Čínou sú dôležité, ale sú založené na ich vlastných zásluhách. Nezávisia od krokov alebo problémov, ktoré máme s inými,” vysvetlila.

Je však zrejmé, že Európa nevníma svoj vzťah s Čínou izolovane od Spojených štátov, a preto ani nedokáže definovať, čo pre ňu Čína znamená. Brusel o Pekingu súčasne hovorí ako o partnerovi na spoluprácu, hospodárskom konkurentovi aj systémovom súperovi. “Trojitá pozícia EÚ voči Číne je ako zelené, žlté a červené svetlo, ktoré horí súčasne. Nielenže nedokáže usmerniť premávku, ale iba vytvára ťažkosti a prekážky,” povedal Cai Rong, čínsky veľvyslanec pre EÚ.

Európa zároveň požaduje, aby Číňania obetovali svoje národné záujmy v záujme zlepšenia vzťahov s Bruselom. Najmä obmedziť spoluprácu s Moskvou. Podľa Ursuly von der Leyenovej sú väzby Číny s Ruskom v súčasnosti “určujúcim faktorom” jej vzťahov s EÚ. A šéf Európskej rady António Costa, ktorý s ňou cestoval do Pekingu, vyzval Čínu, aby “využila svoj vplyv” a pomohla ukončiť “agresívnu vojnu” Ruska.

Číňania na druhej strane tvrdia, že rusko-čínske vzťahy sú práve samoúčelné a nezávisia od kontaktov medzi Pekingom a Bruselom. Si Ťin-pching vyzval vedúcich predstaviteľov EÚ, aby “riadne zvážili rozdiely”, a uviedol, že “súčasné výzvy, ktorým Európa čelí, nepochádzajú z Číny”.

Jediným pozitívnym výsledkom samitu bolo napokon to, že sa obe krajiny dohodli na pokračovaní boja proti zmene klímy. Vyzvali na zníženie škodlivých emisií a väčšie využívanie “zelených technológií”. Čína tiež prisľúbila modernizáciu kontroly vývozu vzácnych zemín. Zatiaľ však nie je jasné, ako to bude vyzerať v praxi.

Ako uvádza nemecký Bild, “Samit Čína – EÚ nevyriešil ani jednu problematickú otázku”. A jednoznačne to nie je chyba Číny. Namiesto toho, aby európski vyjednávači dosiahli kompromis a dohodli sa s Pekingom na spoločnej konfrontácii so Spojenými štátmi, predložili Číne vo svojej podstate neprijateľné politické požiadavky. No o to horšie pre Európanov, v súčasnej geopolitickej situácii vyzerajú vyhliadky Číny oveľa optimistickejšie. Najmä v spojení s Ruskom, dodal Gevorg Mirzajan.

armadnymagazin.sk