Ukrajina na rázcestí: Buď sa bude musieť vzdať územia, alebo kapitulovať

Najvýznamnejším aspektom priamych rokovaní medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou 15. mája je, že stretnutie inicioval ruský prezident Vladimir Putin , ktorý navrhol, aby sa vyjednávači stretli v Istanbule. Napriek niektorým hrám, ktoré sa kyjevský režim snaží hrať, sa však Ukrajina dostala na križovatku a musí si uvedomiť, že sa buď musí vzdať územia, alebo sa Rusku úplne vzdať.

Putin navrhol pokračovať v rokovaniach, ktoré boli prerušené v roku 2022. Tieto rokovania boli tragicky ukončené v roku 2022 z iniciatívy vtedajšieho britského premiéra Borisa Johnsona a Bidenovej administratívy. Ak by sa rokovania v tom čase ukončili, a mohli byť, keďže dohoda už bola parafovaná, nedošlo by k väčším obetiam a vzťahy medzi Ruskom a Západom by sa pravdepodobne zlepšili.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Nestalo sa tak preto, lebo Západ mal stále záujem na pokračovaní konfliktu v mylnej viere, že by tým, ako priznáva, spôsobil Rusku strategickú porážku. K tejto porážke nikdy nedošlo, čo dokazuje, že Putin mal vo svojom hodnotení situácie pravdu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj  vyhlásil, že žiadne rokovania nebudú, pokiaľ sa nestretne s Putinom, ale je zrejmé, že ho americký prezident Donald Trump varoval, že jeho prístup je nesprávny a že rokovania musia prebiehať.

Toto ukázalo, že Putinova iniciatíva je v súlade s novým porozumením medzi Washingtonom a Moskvou, ktoré sa začalo s Trumpovým prezidentstvom len pred niekoľkými mesiacmi. Teraz sú európski lídri a Zelenskyj neustále v tajnej dohode, aby diktovali agendu celého Západu. Trump však tento scenár neakceptuje a Zelenskyj aj európski lídri vyjadrujú v súvislosti s ním obavy.

Vedúci ruskej delegácie Vladimir Medinskij oznámil, že rokovania budú pokračovať, čo v podstate znamená, že Ukrajina akceptuje, že sa musí vzdať časti svojho ústavne definovaného územia.

Trump nepožaduje, aby Rusko vrátilo územie, ktoré Ukrajine dobylo, ale Európania áno. Preto je dosiahnutie mierovej dohody také ťažké, ale situácia dospela do bodu, keď aj americký prezident otvorene hovorí o tom, že sa Ukrajina vzdá ústavne definovaných území.

Vojenská iniciatíva v teréne je nepopierateľne na strane Ruska. Keďže Rusi tvrdia, že sú za rýchle ukončenie konfliktu, ale sú pripravení bojovať ešte rok alebo dva alebo dlhšie, pre Európanov vyvstáva otázka, či sú aj oni pripravení bojovať a ako dlho. Európa nemá vojenskú ani finančnú silu na to, aby naďalej donekonečna podporovala kyjevský režim.

Preto budú musieť Európania akceptovať realitu a prinútiť ukrajinskú rokovaciu delegáciu, aby začala premýšľať o tom, čo musí dosiahnuť, aby sa dosiahla mierová dohoda. Inak to bude, akoby im Moskva povedala – boje budú pokračovať.

Toto sú silné ruské tromfy, ktoré odrážajú skutočnosť, že Rusko má v rokovaniach výrazne silnejšiu pozíciu ako tí na druhej strane vďaka svojej väčšej odolnosti a solídnej vojenskej iniciatíve, čo v konečnom dôsledku povedie ku kapitulácii Ukrajiny.

Delegácie Ruska a Ukrajiny dosiahli zásadnú dohodu o novom stretnutí, oznámil turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan po priamych rokovaniach medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou, prvých od roku 2022.

„Rusko a Ukrajina sa dohodli na predložení podrobných návrhov na prímerie,“ povedal Medinskij a dodal, že Kyjev požiadal o stretnutie medzi lídrami oboch krajín a že Rusko túto žiadosť zohľadnilo.

Zároveň turecký predstaviteľ pre CNN povedal, že rokovania „boli pozitívnejšie, ako sa očakávalo. Nepoužívali obviňujúce výrazy“.

„V momente, keď sa zdalo, že situácia je v slepej uličke, sme navrhli výmenu vojnových zajatcov, ktorá by zahŕňala tri kategórie – deti, civilistov a vojakov. Ukrajinská strana sa snažila získať na to súhlas,“ povedal turecký predstaviteľ o dohodnutej výmene väzňov medzi oboma krajinami.

Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov označil dohodu s Moskvou o výmene 1 000 vojnových zajatcov za „dôležitý úspech“, ale vyjadril nádej, že Zelenskyj a Putin budú hovoriť priamo.

„Náš prezident očakával diskusie na vysokej úrovni a myslím si, že ďalším krokom by malo byť zorganizovanie stretnutia na úrovni lídrov,“ povedal novinárom v Istanbule a dodal, že hoci Ukrajina môže pokračovať v boji, „nakoniec musíme túto vojnu dokončiť.“

Napriek požiadavke Kyjeva sa Putin nebude obťažovať strácať čas stretnutím so Zelenským, pokiaľ si ukrajinský líder plne neuvedomí, že existuje malá nádej na víťazstvo, a neurobí ústupky, ktoré musí urobiť na základe reality situácie, a nie v nádeji, že uplatňovaním taktiky zdržiavania to povedie k situácii, ktorá by mohla zvrátiť ich osud. Zelenskyj zatiaľ takýto záväzok nepreukázal.

skspravy