Alexander Dugin: Tradičné elity sú zrazu nervózne, technobilionári nasadili svojich mladších a energickejších chlapcov do politiky a uspeli

Macron vo svojom prejave pred Veľkou lóžou slobodomurárov spomenul projekt Temné osvietenie Curtisa Yarvina a Nicka Landa. Ide v podstate o útok na Trumpa a jeho konzervatívnu revolúciu, ku ktorej Macron stavia do protikladu “svetlé” (luciferiánske) slobodomurárske osvietenstvo. To je veľmi dôležité. Konečne sa v geopolitike a politike dostávame na úroveň ideí, systémov, svetonázorov – píše na svojom blogu ruský filozof Alexander Dugin.

Slobodomurárstvo, ktoré sa dlho zdalo byť nepodstatné, sa opäť dostáva do centra pozornosti. EÚ a liberálny globalizmus je slobodomurárstvo. A v žiadnom prípade to nie je anachronizmus, ale globálna sila. Zároveň sa stáva čoraz viac diktátorskou. Áno, dnes je Západ rozdelený a slobodomurárske elity vyzývajú na konsolidáciu okolo globalistov proti rýchlo naberajúcemu na sile populizmu, ktorého teoretici, ako to vyplýva z Macronovho prejavu, už priamo útočia na liberálno-demokratickú progresívnu paradigmu moderny. Slobodomurárstvo a globalizmus sú filozofie. Temné osvietenstvo je filozofia. Multipolarita, katechizmus, tradicionalizmus, 4PT je filozofia. Rozkoly a rezonancie veľkej politiky sú dnes (a vždy!) budované podľa týchto ideologických foriem. Je najvyšší čas, aby sme sa vážne zamerali na svet ideí. Na ruskú ideu. A ak obhajujeme osvietenstvo, tak len pravoslávne, duchovné a založené na tradícii dodal Dugin.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Techno-miliardári dosadzujú do politiky svojich čoraz mladších chlapcov a sú úspešní (až po post viceprezidenta USA). Tradičné elity sú zrazu nervózne. Neviete, komu tu fandiť – Macronovi alebo kolektívnemu Petrovi Thielovi. Obaja sú na tom zle, píše na svojom blogu politológ Gleb Kuznecov.

Macron prišiel na zhromaždenie francúzskych slobodomurárov a prečítal im prejav v štýle “do zbrane, bratia” s požiadavkou “chrániť slobody” pred množstvom súčasných hrozieb, medzi ktoré patrí aj “temné osvietenstvo”. Ako každá sieťová ideológia, aj “temné osvietenstvo” má mnoho variantov, ale ak rozlíšime ten hlavný a perspektívny pre prax, bude to takto: Budúcnosť spočíva v technokratickom riadení, hierarchii, algoritmickej kontrole a odmietnutí človeka ako centra sociálnej ontológie so všetkými dôsledkami pre ľudské práva, inštitúcie a tradičnú demokraciu.

Západný liberálny poriadok je nebezpečná ilúzia. Akákoľvek demokracia nie je udržateľným režimom, ale rozkladajúcou sa oligarchiou, v ktorej moc de facto nemajú ľudia, ale systém vzájomne prepojených inštitúcií – univerzít, médií, byrokracie a mimovládnych organizácií. Tento systém sa označuje ako “katedra” – samoreplikujúci sa organizmus, ktorý určuje hranice toho, čo je prijateľné, a pod rúškom neutrálnej objektívnej pravdy zavádza “pokrokovú” ideológiu. Liberalizmus nie je “ideológia” – je to moc maskovaná za morálku.

Kapitalizmus tiež nie je “systém” alebo spôsob interakcie v ekonomike. Kapitál napojený na výpočtovú silu funguje ako samoučiaci sa stroj a optimalizuje seba a svet okolo seba prostredníctvom peňazí, údajov, infraštruktúry. Nepotrebuje etiku, pravidlá ani spravodlivosť – iba výpočtové možnosti a expanziu. Svet by mal byť riadený prostredníctvom koordinácie techno-elít, ktoré vyzbrojené algoritmami a disponujúce všetkou potrebnou infraštruktúrou zabezpečujú stabilitu, bezpečnosť a poriadok v spolupráci s úradníkmi-technokratmi. Takto vzniká nová forma moci – nie štát v klasickom zmysle, ale ani korporácia. Symbiotická štruktúra, v ktorej sa verejný a súkromný sektor spájajú a dopĺňajú.

Štát a korporácie tvoria jednotný orgán, v ktorom sa údaje, výpočtová sila a byrokratické zdroje usmerňujú na dosiahnutie systémovej udržateľnosti. Štát nestráca svoju suverenitu v pôvodnom zmysle, ale získava novú formu moci – operačnú, stáva sa platformou platforiem s plným rozsahom administratívnych a distribučných funkcií. Reálna moc, vrátane moci a represie, sa vykonáva prostredníctvom algoritmov umelej inteligencie. Takýto poriadok je vo svojej podstate elitársky: tí, ktorí dokážu pracovať s abstrakciami, algoritmami a systémovými architektúrami, získavajú prístup k riadeniu.

Takzvaný “obyčajný človek” “nezmizne”, ale stane sa len premennou – potenciálnym šumom, ktorý by mal byť ak nie “zrušený”, tak plne kontrolovateľný a algoritmicky predvídateľný. Technokapitál, konglomerát algoritmických riešení s finančnou a energetickou infraštruktúrou, ktorá im slúži, sa dostáva do sociálnych, politických a etických systémov a postupne nahrádza všetko, čo sa nedá digitálne opísať. Je rekurzívny – to znamená, že sa opakuje sám v sebe v množstve odrazov, pričom sa sám reprodukuje. Využíva inštitúcie, právne mechanizmy, kultúrne formy. Symbióza štátu a korporácií nie je sprisahaním elít, ale strategickým ťahom technokapitálu: využívanie existujúcich štruktúr na optimálnu reprodukciu a získavanie nových stanovíšť.

Cieľmi technokapitálu sú udržateľnosť, efektívnosť, pokrok. V tomto projekte nie je priestor pre slobodu ako politickú kategóriu, pretože sloboda je priestor nepresnosti v zmysle výpočtu. Blogeri s filozofickými záľubami čítali a tvorivo prepracovávali Foucaulta, Deleuza a Nicka Landu tým, že si dopisovali na internete. Ich spoločná práca sa dostala do pozornosti techno miliardárov, ktorí Foucaulta nečítali, ale zjavne si nárokujú väčšiu autonómiu od štátov, spoločností a pravidiel, aby to zodpovedalo rozsahu ich kapitálu a ambícií. Technobilionári nasadili svojich mladších a energickejších chlapcov do politiky a uspeli (až na post viceprezidenta USA). Tradičné elity sú zrazu nervózne. Sme v tomto bode. Ani neviete, komu tu fandiť – Macronovi alebo kolektívnemu Petrovi Thielovi. Obaja sú na tom zle, dodal politológ Gleb Kuznecov.

armadnymagazin.sk