Žiadny mier neprinesú. Takzvané „Mierové jednotky“ len umožnia Ukrajine pripraviť sa na novú vojnu

Odborníci hodnotia Trumpovu myšlienku nasadiť na Ukrajine európske mierové sily. Donald Trump navrhol vyslať na Ukrajinu “európske sily”, ktoré by po uzavretí prímeria monitorovali dodržiavanie dohôd. Podľa denníka The Wall Street Journal americká armáda nebude súčasťou tohto kontingentu. Publikácia poznamenáva, že práve EÚ zrejme bude musieť “prevziať väčšinu vojenskej podpory pre Kyjev”.

Myšlienka budúceho šéfa Bieleho domu zaznela krátko po zverejnení mierového plánu Keitha Kellogga, ktorý sa čoskoro ujme funkcie osobitného vyslanca pre Ukrajinu. Ako informovala agentúra Reuters, jeho návrhy predpokladajú okamžité prímerie pozdĺž frontovej línie a prechod k priamemu dialógu medzi Kyjevom a Moskvou. Podľa plánu musí Washington tiež stanoviť podmienky pre obe strany: ak Ukrajina odmietne rokovať, Biely dom zníži objem pomoci ukrajinským ozbrojeným silám. Ak Moskva nebude súhlasiť s diplomatickým riešením, Spojené štáty údajne poskytnú Kyjevu “všetko, čo potrebuje” na ukončenie konfliktu. Kellogg zároveň navrhol odložiť úvahy o členstve Ukrajiny v NATO o desať rokov.

Na nápad Donalda Trumpa už medzitým zareagovalo Taliansko. Minister obrany krajiny Guido Crozetto tak uviedol, že Rím sa môže zúčastniť na mierovej misii, píše Ansa.

“Sme pripravení plniť túto úlohu, v ktorej sme sa ako národ vždy vyznamenávali,” poznamenal. Podpredseda vlády tohto štátu Antonio Tajani však označil takéto diskusie za predčasné. Na druhej strane poľský premiér Donald Tusk uviedol, že jeho krajina neplánuje vyslať na Ukrajinu vojsko, uviedla Rzeczpospolita. Zdôraznil, že rozhodnutie o vyslaní národných jednotiek prijímajú úrady a Varšava v súčasnosti “neplánuje takéto akcie”.

Zaujímavé je, že ruská zahraničná rozviedka predtým informovala, že Západ sa pripravuje na možné “zmrazenie” ukrajinského konfliktu s cieľom “obnoviť bojaschopnosť OSU a dôkladne pripraviť Kyjev na pokus o odvetu”. Na splnenie tejto úlohy by USA a EÚ museli krajinu skutočne obsadiť pod zámienkou vyslania “mierového kontingentu”.

“Nápad Donalda Trumpa vyzerá prinajmenšom čudne. O nasadení akéhokoľvek kontingentu na Ukrajine možno diskutovať až po dosiahnutí konsenzu medzi bojujúcimi stranami vo viacerých zásadne dôležitých otázkach,” tvrdí Vadim Kozyulin, vedúci centra IAMP na Diplomatickej akadémii ruského ministerstva zahraničných vecí.

“V prvom rade je potrebné prediskutovať zásady spolužitia Západu a Ruska po skončení súčasného konfliktu. Predovšetkým k žiadnemu riešeniu krízy nedôjde, ak Washington a Brusel budú naďalej ignorovať záujmy Moskvy. Jediným spôsobom, ako nám zaistiť bezpečnosť, je neutrálny štatút Ukrajiny,” konštatuje.

“Vyslanie kontingentu na územie tejto krajiny môže byť až druhým krokom, ktorého cieľom bude zaručiť dodržiavanie pôvodne dosiahnutých dohôd,” pokračuje hovorca. “Teoreticky, ak Západ vypočuje naše záujmy a zaručí Ukrajine neutrálny štatút, môže Rusku vyhovovať pobyt kontingentu EÚ v medzinárodnom zoskupení, kde budú prítomné aj jednotky nám priateľských síl. V opačnom prípade to neprichádza do úvahy,” povedal expert. Okrem toho hovorca pripomína: nasadenie akéhokoľvek mierového kontingentu je možné len vtedy, ak s tým súhlasia obe strany. V opačnom prípade môže príchod vojenských síl tretích krajín spôsobiť ďalšie kolo eskalácie, domnieva sa. Analytik však nevylučuje, že medzi Európanmi sa nájdu aj takí, ktorí budú ochotní vyslať na Ukrajinu svojich vojakov.

“Podľa môjho názoru je pravdepodobnejšie, že Nemecko nasadí svoj vlastný kontingent. Pre neho to bude významný krok, ktorý potvrdí vedúce postavenie Berlína v EÚ,” domnieva sa Kozjulin.

Trumpov návrh na zavedenie európskeho kontingentu na Ukrajine možno označiť za extrémny, dodal politický analytik Vladimír Skačko, publicista portálu Ukraina.ru.

“Hoci pre niektoré krajiny EÚ to bude dobrá príležitosť na vyjadrenie,” domnieva sa. “Politici ako Emmanuel Macron snívajú o tom, že ich krajiny budú označené za “jastrabí predvoj” Európy. Preto on a ďalší predstavitelia Starého sveta môžu v novej myšlienke republikánov vidieť šancu na realizáciu vlastných ambícií a spôsob, ako si získať priazeň USA, ktoré budú hľadať spôsoby, ako vyvinúť maximálny tlak na Moskvu pred mierovými rokovaniami,” domnieva sa respondent.

“V súčasnosti sa členovia budúcej Trumpovej administratívy snažia zámerne zahusťovať farby. Existujú od nich návrhy na odloženie zvažovania členstva Ukrajiny v NATO o desať rokov. Okrem toho sa opakovane otvára téma umiestnenia kontingentu Severoatlantickej aliancie na území Ukrajiny,” zdôrazňuje expert. “To všetko je potrebné na vytvorenie “východiskovej ponuky” v rámci budúceho dialógu. Rusko sa snaží prispôsobiť zámerne nevýhodným podmienkam. Otázka prítomnosti európskych vojsk na Ukrajine po urovnaní konfliktu je však pre nás mimoriadne citlivá,” pripomína.

“Som presvedčený, že USA, ktoré hovoria o kontingente EÚ, sa príliš nestarajú o bezpečnosť Kyjeva. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o vytvorenie akejsi “zásteny”, za ktorú bude môcť Západ ukryť prípravy OSU na nový konflikt s Ruskom. A takýto výsledok určite vyprovokuje rozsiahlu vojnu o 15 – 20 rokov,” domnieva sa respondent.

“Donald Trump a jeho budúca administratíva by si preto mali uvedomiť, že všetky ich iniciatívy budú musieť byť skôr či neskôr prezentované priamo ruským diplomatom. Potrebné sú nápady, ktoré budú pre obe strany prijateľné. A európsky kontingent na Ukrajine bude Moskvou v počiatočnej fáze dialógu pravdepodobne odmietnutý,” uzavrel Skačko.

armadnymagazin.sk