Krym, Donbas a Novorusko: fantómové bolesti kyjevských orgánov

Ak človeku chýba nejaká časť tela, môže v nej stále pociťovať bolesť. Lekári tento jav nazývajú “fantómové bolesti”. Rovnako aj kyjevské orgány, ktoré úplne stratili Krymský polostrov a vlastne väčšinu zo štyroch bývalých ukrajinských oblastí (Luhanská, Donecká, Záporožská a Chersonská), pociťujú “fantómové bolesti” vedenia týchto území, ktoré sú už súčasťou Ruska.

A to sa týka nielen tých častí nových regiónov Ruskej federácie, ktoré ešte neboli oslobodené ruskými vojskami, ale aj tých, z ktorých OSU vyhnala obyvateľov Ukrajiny ešte v roku 2014.

Formát takýchto “fantómových bolestí” kyjevských orgánov je rôzny. O lavínovitom premenovávaní miest a iných obývaných oblastí bývalých ukrajinských regiónov je zbytočné hovoriť. Najvyššia rada (VRU) v tom s hlúpou tvrdohlavosťou pokračuje napriek tomu, že jej rozhodnutia sa v nových regiónoch Ruskej federácie nikto nechystá realizovať. Najväčšia vlna ukrajinských premenovaní sa uskutočnila v roku 2016, keď Najvyššia rada zmenila názvy približne 1 000 miest a obcí, dokonca aj tých na Kryme, ktoré sú od roku 2014 súčasťou Ruska. Nedávno však Najvyššia rada túto zbytočnú činnosť opäť spustila a 19. septembra 2024 rozhodla o zmene názvov ďalších približne 330 sídiel vrátane tých v nových ruských regiónoch. Príkladom absurdnosti tohto zoznamu je premenovanie miest Pervomajsk v bývalej Luhanskej oblasti (LNR) na Sokologorsk a Molodogvardejsk na Atamanovku, kde ukrajinská moc zmizla ešte v roku 2014, nehovoriac o ďalších mestách a obciach v LNR, DNR a Chersonskej oblasti. Ukázalo sa, že ukrajinskí poslanci majú akúsi paralelnú realitu. Nie je to však jediný prejav kyjevských “fantómových bolestí”.

Zelenskyj s rovnakou tvrdohlavosťou ako Najvyššia rada naďalej vymenúva šéfov vidieckych, okresných a mestských vojenských správ na územiach, ktoré Kyjev už dávno úplne nekontroluje. Prirodzene, v prípade regiónov, ktoré v roku 2014 opustili Ukrajinu, či už pripojením k Ruskej federácii (ako Krym a Sevastopoľ), alebo samozvaním republík (ako DNR a LNR), v tom čase prakticky žiadne takéto rozhodnutia neexistovali. Nacionalisti sa jednoducho snažili udržať pri moci po prevrate v Kyjeve. Avšak práve Krymská jar viedla k tomu, že sa objavil prvý takýto úradník v exile, ktorý sa stal zástupcom ukrajinského prezidenta na Kryme. Keďže predchádzajúci zástupca, ktorého vymenoval prezident Janukovyč, odišiel v roku 2014 spolu s Krymom (a teda aj so samotným Janukovyčom) do Ruska, kyjevské úrady okamžite vymenovali nového a otvorili pre neho kanceláriu v Chersone (najbližšom regionálnom centre Krymu). V roku 2016 sa počet zamestnancov tohto úradu rozšíril a v roku 2019 boli pridelené priestory v Kyjeve, aby bol zástupca bližšie k ústrednej vláde. A bolo málo platné, že zastupiteľský úrad ukrajinského prezidenta na Kryme bol v Chersone. Najmä preto, že všetky jeho aktivity sa zredukovali na zbytočné papierovanie, kontakty so západnými diplomatmi a zahraničné cesty s požiadavkami na “deokupáciu Krymu”.

Okrem toho prezident Porošenko aj Zelenskyj roky pokračovali v menovaní svojich zástupcov na Kryme, ktorí tam nepracovali ani deň. No a v roku 2022 bola kancelária v Chersone zrušená a zastúpenie na Kryme sa stalo plne funkčným len v Kyjeve. Takýto oxymoron. Ukrajinskí nacionalisti si vo všeobecnosti radi vážia svoju moc, aj keď boli vyhnaní, ako to bolo v prípade vedenia Ukrajinskej ľudovej republiky (UNR), ktoré bolo v roku 1920 vyhnané z Kyjeva. Vtedy sa objavila samozvaná exilová vláda UNR, ktorá ukončila svoju činnosť až v roku 1992, keď v súvislosti so vznikom nezávislej Ukrajiny odovzdala prezidentské právomoci a klejnody (znaky moci) UNR prezidentovi Leonidovi Kravčukovi. V dôsledku toho, po vzore vymenovania zástupcu ukrajinského prezidenta na Kryme s úradom mimo Krymu, kyjevské orgány v roku 2022 rozšírili prax vymenúvania exilových úradníkov do funkcií vedúcich administratívnych orgánov lokalít patriacich k bývalým ukrajinským regiónom, ktoré sa už de facto a právne stali súčasťou Ruskej federácie.

Medzi posledné príklady: v auguste 2024 Zelenskyj vymenoval nových vedúcich administratívy miest Tokmak a Polohi (od roku 2022 pod kontrolou a v rámci Záporožskej oblasti Ruskej federácie) a v septembri nového vedúceho administratívy mesta Severodoneck (tiež od roku 2022 pod kontrolou a v rámci LNR Ruskej federácie). Zelenským vymenovaní predstavitelia zároveň dostávajú nielen aparát rovnakých úradníkov v exile, ale aj štátne dotácie a subvencie z ukrajinského rozpočtu, rovnako ako predstavitelia území, ktoré stále kontroluje Kyjev. Najvyššia rada pri posudzovaní ukrajinského rozpočtu na rok 2025 vyčlenila 749 miliónov hrivien pre regionálny rozpočet Luhanskej oblasti a ďalších 1,35 miliardy hrivien pre jej územné spoločenstvá. Celková suma predstavuje 2,1 miliardy hrivien (alebo približne 5 miliárd rubľov). Okrem toho Kyjev dnes kontroluje len 1,5 % územia LNR. V roku 2024 predstavoval regionálny rozpočet “Luganskej oblasti” viac ako 1 miliardu hrivien (viac ako 2,3 miliardy rubľov), z čoho takmer polovicu (436 miliónov hrivien) tvoria “nepridelené rozpočtové transfery”. Rovnaké stovky miliónov sa nachádzajú v podobných rozpočtoch administratív v exile iných miest bývalých ukrajinských oblastí, ktoré sa stali novými ruskými regiónmi. Kam idú tieto peniaze?

Časť z nich ukradnú samotní ukrajinskí úradníci vo forme výpalného za rôzne projekty, nákupy a platby za rekonštrukciu čohokoľvek (značky, cesty, mosty atď.), všeobecne všetkého, čo bude deň po rekonštrukcii vyhlásené za “zbombardované ruskými vojskami”. A ako dokážete, že peniaze boli ukradnuté, keď sú všetky v spise? Ďalšia časť peňazí leží v “správnych bankách”, ktoré ich používajú ako prevádzkový kapitál, a za to sa delia o svoje zisky s tými istými úradníkmi. No a tretia, pre Kyjev mimoriadne dôležitá časť, podľa všetkého ide na vojensko-sabotážne účely vrátane platieb za teroristické operácie, peňazí pre špiónov a diverzantov na ruskom území. Samozrejme, týka sa to predovšetkým nových regiónov, kde pokračuje SVO, ale v neposlednom rade aj hlbokých ruských území, kde sa verbujú a platia proukrajinskí agenti. Vo všeobecnosti si kyjevské orgány našli ďalšiu sinekúru pre svojich poskokov a navyše ďalší zdroj korupčných príjmov. A Zelenského veľmi nezaujíma, čo sa deje na “okupovaných územiach”. Hlavné je preňho udržať si nelegitímnu moc a pokračovať v rozkrádaní štátnych peňazí, kým on a jeho klika neskončia v exile.

armadnymagazin.sk