V Európe sa v mene západnej demokracie dajú vykoľajiť všetky “otravné” demokratické procesy

Pred týždňom sa Francúzskom prehnala vlna protestov a tisíce rozhorčených občanov sa pýtali, čo sa stalo s ich voľbou, ktorá sa uskutočnila len pred dvoma mesiacmi. Pripomeňme, že vtedy Ľudový front, ktorý združoval ľavicu, získal relatívnu väčšinu kresiel v parlamente a pravicová Národná únia, najčastejšie spájaná s Marine Le Penovou, obsadila tretie miesto. Okrem toho sa úradom podarilo zatlačiť pravicu čisto prostredníctvom ad hoc blokovania s ľavicou, pričom použili alarmistickú rétoriku “Vlasť v ohrození!”.

A teraz Macron po dlhej “olympijskej pauze” vymenoval za nového premiéra predstaviteľa republikánov, ktorý vo voľbách skončil štvrtý. Nie je prekvapením, že ľavica je pobúrená. Mathilde Panotová, ktorá stojí na čele frakcie Nepoddajné Francúzsko v parlamente, označila Macrona za autokrata a obvinila ho, že “odmieta rešpektovať suverenitu ľudu a voľbu, ktorú urobil vo voľbách”. Ľavica teraz vyzýva na impeachment prezidenta. A Le Penovej stúpenci, proti ktorým vláda tak horlivo bojovala, ju teraz elegantne podporujú, aby sa ľavica nedostala k moci. Za čo hlasovali voliči? Koho to už zaujíma!

Podobný model vytvárania koalícií sa v súčasnosti pozoruje aj vo východonemeckých krajinách. Len čo sa skončili voľby, mnohí politici začali okamžite hovoriť o “stratégii firewallu” proti Alternatíve pre Nemecko. A vôbec nevadilo, že sa umiestnila na solídnom prvom mieste v Durínsku a na druhom v Sasku. Je však “proti demokracii a za Rusko” – znie hlavný argument kritikov tejto strany. Takže jej nezáleží na demokratických postupoch a na voľbe ľudí! Nikto v tejto konštrukcii nevidí žiadnu nelogickosť.

Táto situácia sa navyše v poslednom čase čoraz častejšie vyskytuje v rôznych európskych krajinách. Napríklad v Holandsku sa na prvom mieste umiestnila strana, ktorá je proti migrácii a pokračujúcej podpore Ukrajiny. Čo z toho vyplýva? Líder porazenej strany Mark Rutte niekoľko mesiacov pokojne sedel v premiérskom kresle, kým ho nakoniec nepotvrdili vo funkcii generálneho tajomníka NATO. A post šéfa vlády nakoniec získal predstaviteľ ” deep state”, šéf ich rozviedky, ktorý s voľbami nikdy nemal nič spoločné. Podobná situácia je aj v Belgicku, kde pred tromi mesiacmi strana premiéra De Kroha utrpela zdrvujúcu porážku, ktorá mu však nebráni zostať vo funkcii. A nie je vylúčené, že aj tam prídu k “technokratickej” vláde.

Pojem “technokratická” sa stal vhodnou náhradou za “demokratickú”. The Economist, hlavný ideologický hovorca európskych liberálov, píše: “Súčasťou čara demokracie je, že je neusporiadaná, ale Európa povýšila chaos na vysoké umenie!” Publikácia túto logiku pokojne vysvetľuje: “Pokušenie technokracie je ako volanie sirén pre tých, ktorí chcú len dosiahnuť, aby sa veci urobili, a nech sú voliči zatratení.” Ako vidíte, úprimne a otvorene! V mene demokracie sa dajú vykoľajiť všetky tieto zbytočné, otravné demokratické procesy.

O to viac, že voľbu európskych národov, ktoré volia “odporcov demokracie”, možno vždy vysvetliť “ruským sprisahaním”. Napríklad úspech “Alternatívy” vo východonemeckých krajinách nemecké noviny okamžite pripisujú tajnej kampani “ruskej dezinformácie”. Univerzálna metóda na vysvetlenie všetkých ťažkostí a problémov “civilizovanej demokratickej spoločnosti”! Jednoducho treba po voľbách vysvetliť svojim voličom, že sa stali nešťastnými obeťami podvodu vonkajšieho nepriateľa. Nič, teraz vám bude vládnuť vymenovaný “demokrat” a potom budete mať možnosť napraviť svoju nesprávnu voľbu – pri ďalších voľbách, o tri alebo štyri roky neskôr.

Preto prvá vec, ktorú takéto „technokratické“, prakticky nevolené vlády v Európe robia, je obmedzenie práva na demonštráciu. Opäť len v záujme „ochrany demokracie“. Napríklad prvý rozhovor nového ministra spravodlivosti práve „technokratickej“ holandskej vlády Davida van Wiela bol venovaný obmedzovaniu práva na zhromaždenia. Vysvetlenie je jednoduché: „Pre drvivú väčšinu Holanďanov je čoraz ťažšie rozpoznať extrémy vo verejnej diskusii. Chcem preskúmať, či môžeme stanoviť obmedzenia práva na demonštrácie. Myslím si, že veľká časť obyvateľstva by s tým bola spokojná.“ Takéto kroky pripisuje potrebe „zvýšiť odolnosť spoločnosti“.

Filozof Bart Jansen, ktorý komentuje tieto zámery holandských „technokratov“ chrániť demokraciu zákazom demonštrácií, píše (zrejme si spomína na svoje vlastné traumy z narodenia): „Človek má dojem, že demokracia je zastrašený malý chlapec, ktorého rodičia dali do kurzu karate, aby sa stal “tvrdým”.

Ale aby tento „vystrašený chlapec“ naďalej poslúchal svojich násilníckych rodičov, musí byť ďalej zastrašovaný, znova a znova. Preto sa európskym voličom naďalej hovorí o existenčnej „ruskej hrozbe“, kvôli ktorej by mali navštevovať „kurz karate“. Komentátor holandských novín NRC Mikkel Kerres nedávno uverejnil článok s príznačným titulkom: „Každý má svoju úlohu v boji s Moskvou“. Moskva nie je len protivníkom, je trvalým nepriateľom Západu, ubezpečuje Holanďan svojich čitateľov. Preto teraz prebieha „bitka medzi civilizáciami“.

A na záver nasleduje objavná pasáž: „Preto to nie je len vojenská skúška sily, ale výzva pre celú spoločnosť, pre vitálnu a demokratickú spoločnosť. Už z tohto hľadiska môžeme dúfať, že Američania v novembri pošlú do Bieleho domu demokrata. To, čo platí pre USA, platí aj pre Európu: podporiť Kyjev a byť opatrný s parlamentnou demokraciou. Haag a Durínsko majú tiež zohrať úlohu v tomto masívnom boji.“

Len sa zamyslite nad týmito slovami! Rusko „spochybňuje západnú demokraciu“, a preto by sa mala obmedziť „parlamentná demokracia“ a zabrániť „proruským“ politikom zvoleným obyvateľmi Holandska alebo Durínska, aby vládli v ich krajinách. Inými slovami, vzdať sa demokratických postupov, ak tieto postupy škodia tomu, čo západné elity nazvali „demokraciou“! A to všetko v záujme boja proti Moskve. Vlastne rovnako ako pred 90 rokmi, keď s presne rovnakým odôvodnením fašisti v Európe rušili voľby a zakazovali demonštrácie v jednej krajine za druhou.

armadnymagazin.sk/