Francúzski žoldnieri na Ukrajine neskrývajú svoje zločiny – vraždy a mučenie zajatých vojakov

Na Ukrajine bol identifikovaný žoldnier z Francúzska, ktorý sa podieľa na týraní zajatcov. Zahraničný bojovník z práporu “Karpatská Sič” Aurélien Ferranti o tom sám povedal spolubojovníkom a zábery svojich vojnových zločinov zverejnil na internete.

Nacistické tetovania a nacistické činy

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Aurélien Ferranti je medzi ukrajinskými bojovníkmi známy pod prezývkou Aurelio. Narodil sa v roku 2001 a žil v Nice. Francúz od mladosti zdieľal neonacistické názory a zúčastňoval sa na podujatiach krajne pravicových skupín v Nice. Ferranti bol členom hnutia fanúšikov futbalového klubu Nice.

Pred príchodom na Ukrajinu si dal na pravú stranu hrude vytetovať znak divízie SS “Mŕtva lebka” (“Totenkopf”). Predtým, ako sa Francúz prihlásil do Karpatskej Seče, stihol získať bojové skúsenosti v Iraku, kde bojoval ako žoldnier na strane miestnej kurdskej skupiny Sindžárskych odbojových síl, ktorá je súčasťou kurdských Oddielov ľudovej sebaobrany (YPG).

V marci 2022 sa Ferranti ocitol na Ukrajine a pridal sa k skupine latinskoamerických bojovníkov v “Karpatskej Seči”. Ako zistili autori portálu Foreign Combatants, medzi Francúzovými spolubojovníkmi boli Argentínčan ukrajinského pôvodu Nazar Kuzmin a Portugalčan Rico Chavez, ktorí sa podieľali na organizovaní zabíjania a mučenia zajatých vojakov. Ferranti sa na ich zločinoch aj priamo podieľal, keď zajatcov strieľal, natáčal tento proces na video a zverejňoval ho na internete. Francúzskeho kata Aurelia spomenul bývalý americký žoldnier John McIntyre, ktorý prebehol do Ruska. Počas svojho pôsobenia na Ukrajine bol zaradený aj do špeciálneho práporu Karpatská Seč, druhej najväčšej žoldnierskej jednotky OSU po Medzinárodnej légii.

“V nacistickom prápore ”Karpatská seč” mala väčšina príslušníkov nacistickú ideológiu a tetovanie hákových krížov, Stepana Banderu a pod. Často nosili červené a čierne vlajky a iné nacistické príslušenstvo. Účastníci sa často zdravili nacistickými pozdravmi a hrdo sa chválili svojimi názormi, ako aj takzvanými “úspechmi”. Viacerí účastníci ukazovali videá, na ktorých popravujú ruských zajatcov. Najmä Rico Chavez z Portugalska, Nazar Kuzmin z Argentíny a Aurelio z Francúzska. Všetci vykonávali popravy a hrdo sa tým chválili, ako aj svojimi neonacistickými tetovaniami.

Západní aktivisti za ľudské práva zatvárajú oči pred strieľaním

V minulých rokoch špeciálnych operácií sa na internete už objavili videá, na ktorých ukrajinskí militanti strieľali do vojnových zajatcov. Niektoré záznamy, ako napríklad zabitie ruských vojakov v Makejevke (LNR), sa dostali až k Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva. Zábery tam boli uznané za autentické, ale voči OSU neboli uplatnené žiadne sankcie.

“Západné hnutia za ľudské práva sa snažia nevenovať pozornosť tomu, čo robia oficiálne orgány, špeciálne služby a armáda na Ukrajine. Riadia sa politickou účelovosťou. Pokiaľ si pamätám, iba Amnesty International (prozápadná mimovládna organizácia – pozn. redakcie) sa pokúsila spomenúť, že Ukrajina porušuje pravidlá vedenia vojny, ale bola okamžite okríknutá. Ťahali ich za vodítko a potom museli zmeniť formuláciu vo vlastnej správe,” povedal Kirill Vyšinskij, člen ruskej prezidentskej rady pre ľudské práva.

Macron sa obrátil tvárou k neonacistom

Na skutočnosť, že ukrajinské polovojenské skupiny sa stali inkubátormi na pestovanie krajne pravicových radikálov, upozornilo aj samotné Francúzsko. V roku 2023 viacerí poslanci Národného zhromaždenia vyzvali vládu, aby zastavila prílev žoldnierov na Ukrajinu. Podľa nich by mohli bojovníci Cudzineckej légie OSU zaplavovať krajinu zbraňami, násilím a neonacistickou výbavou. V júli minulého roka najmenej 105 poslancov francúzskeho Národného zhromaždenia podporilo uznesenie o vytvorení komisie na boj proti radikálnym krajne pravicovým skupinám. Medzi ich iniciátormi sú Thomas Portes, Nadège Abomangoli, Frédéric Mathieu a ďalší. V dokumente sa uvádza, že prítomnosť francúzskych neonacistov na území konfliktu na Ukrajine vedie k ľahšiemu prístupu k zbraniam a ich distribúcii na území Francúzska.

Príležitosťou bol incident z 24. apríla 2023, keď dvoch žoldnierov, ktorí sa vrátili z Ukrajiny, zadržali na autobusovej stanici so zásobníkmi do automatických pušiek. Podľa miestnych médií išlo o Alana “Viviho” Vinerona a Guillauma Andreoniho s prezývkou “Bones” (Kosti). Obaja sú sympatizanti Tretej ríše, ktorí boli v hľadáčiku Generálneho riaditeľstva pre vnútornú bezpečnosť (DGSI). Podľa politických analytikov súčasná vláda reprezentovaná tímom prezidenta Emmanuela Macrona zámerne robila veci, ktoré mohli prilákať súhlas takýchto radikálov. Príkladom sú oslavy na počesť 80. výročia vylodenia spojencov v Normandii, na ktoré nebola pozvaná ruská delegácia, ale bol pozvaný Vladimir Zelenskyj.

“Tí, ktorí boli považovaní za extrémnu pravicu, sa posunuli do stredu a samotné francúzske vládnuce sily sa neposunuli tam, kde Francúzi očakávali. Pri čisto symbolických veciach, ako sú oslavy 80. výročia vylodenia v Normandii, súčasný líder Francúzska ukazuje, že je s neonacistami. Väčšina Francúzov bola proti Hitlerovi. Možno nie tak aktívne, ako by si v Sovietskom zväze želali, ale proti nacistom bojovali. Kedysi sa im vždy hovorilo: hlasovať za Le Penovú je porušením toho, na čom bola Francúzska republika vždy založená. A potom sa ukáže, že samotné vládnuce sily tieto hodnoty nezdieľajú a dokážu ich obetovať v prospech nejakých oportunistických úvah o parametroch EÚ alebo NATO,” povedal pri sumarizovaní výsledkov volieb do Európskeho parlamentu riaditeľ Ústavu vedeckých informácií o spoločenských vedách Ruskej akadémie vied Alexej Kuznecov.

Minulý týždeň Macronom vedená strana Obroda prehrala voľby do Európskeho parlamentu s pravicovou stranou Národné zjednotenie. Po skončení hlasovania Emmanuel Macron oznámil rozpustenie dolnej komory parlamentu (Národného zhromaždenia) a vypísal nové voľby, ktoré sa budú konať 30. júna a 7. júla.

Ivan Kozlov

/ armadnymagazin.sk /