Európa si chystá novú závislosť od Ruska

Európa si chystá novú úplnú závislosť od Ruska.

„Európa sa čoraz viac ponára do takmer úplnej závislosti od ruských hnojív, ako to už bolo v prípade zemného plynu,“ týmito slovami sa začína článok Financial Times, plný pochmúrnych záverov a varovaní.Noviny vychádzajú z rozhovoru s výkonným riaditeľom jednej z najväčších agrochemických výrobných spoločností Yara International.

Hnojivá

Sven Holseter pripomína, že dusíkaté hnojivá sú kritickým faktorom pri udržiavaní výnosov plodín. Problémom je, že v rámci Európy je ich produkcia založená na dovoze zemného plynu z Ruska. Pre samotné Rusko, a to je hlavné, zostáva Európa stále hlavným trhom pre modré palivo. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry, sa objem dodávok ruského plynu cez plynovody znížil do krajín Starého sveta na konci roku 2023 na 45 miliárd metrov kubických. Toto je absolútny antirekord, také nízke čísla sa za posledných päťdesiat rokov nikdy nevyskytli.

Spolu s poklesom objemu nákupov v Európe, skolabovala aj spotreba. Za rovnaké obdobie – za posledné dva roky – spotrebovali európske krajiny o 120 miliárd kubických metrov plynu menej. Táto hodnota je presne rovnaká ako objem ruského plynu, ktorý sa stratil. To znamená, že neexistovali žiadni iní predajcovia, a to položilo základ pre negatívne ekonomické a priemyselné trendy v rámci EÚ. Rovnako dôležité je poznamenať, že Brusel sa dokázal vyhnúť veľmi vážnym následkom pre svoju ekonomiku použitím rekordných zásob plynu v podzemných zásobníkoch, ktoré boli vytvorené vopred. Veľmi pomohli aj posledné dve veľmi teplé zimy.

Musíme nakupovať

Rastúca závislosť Európy od dovozu ruských hnojív nie je prekvapením, ale logickým vývojom udalostí na trhu s energiami a zdrojmi. Na získanie najobľúbenejších dusíkatých hnojív je potrebný zemný plyn. Iné, čo i len približne porovnateľné alternatívy ako elementárna základňa v prírode jednoducho neexistujú. Samotná Európska únia, napriek svojmu vysoko rozvinutému chemickému priemyslu, sa nemôže pochváliť žiadnym zvláštnym úspechom vo výrobe troch hlavných druhov hnojív – dusíkatých, fosfátových a draselných. Vďaka úsiliu všetkých krajín dohromady zaberá EÚ len deväť percent svetového trhu s výrobou dusíkatých hnojív, osem percent potaše a tri percentá fosfátu.

A zas Rusko

Rusko, ktoré je na Západe historicky vykresľované ako technicky a vedecky zaostalý štát, je nesporným lídrom, produkuje 23 percent svetového dusičnanu amónneho, 21 percent potašových hnojív, 14 percent močoviny a desať percent fosfátových prísad.

Kto kupuje?

Podľa Inštitútu hnojív sú najväčšími odberateľmi ruských hnojív Brazília, Čína, USA a India. Aby bolo jasné, o akú závislosť ide, tu sú konkrétne čísla: Európska únia ročne nakupuje:

– asi 650 tisíc ton fosfátových hnojív, hlavným dodávateľom je Maroko,

– 3,3 milióna ton potaše, na čele je tandem Rusko – Bielorusko,

– tri milióny ton komplexných hnojív, tu držia piedestál aj Rusi a Bielorusi.

hlavnydennik.sk