Otvorená kultúra a občianska participácia? Nie, len progresivistický diktát “lepšoľudí”

Platforma Otvorená Kultúra! usporiadala pred budovou NR SR ďalší protest, podmienený najmä legislatívnou a personálnou aktivitou rezortov kultúry a životného prostredia.

Angažovaná platforma Otvorená Kultúra! Tvrdí, že vznikla ako reakcia na aroganciu a nekompetentnosť súčasného riadenia ministerstva kultúry. V preklade: na zastavenie legitímnych zmien a vyváženia doterajšej podpory pre kultúru liberálov na podporu hodnotovej kultúry pre konzervatívcov. Dlhodobým cieľom kampane v uliciach sa javí protestovať, protestovať a protestovať…

Oprášené aktivistické heslá ako „Pridaj sa a buď OK“ sa striedali s jednou z najpoužívanejších manipulačných metód progresivizmu, kde sa následok zamieňa za príčinu a z páchateľa sa správnym zástojom stáva utláčaná „obeť“ systému.

Konkrétne ide o zrkadlovú floskulu na odvrátenie pozornosti od skutočných ideologických páchateľov delenia spoločnosti v podhodenom lacnom naratíve „Kto rozdeľuje dnešnú spoločnosť?“, ktorý nájdeme na facebookovom profile iniciatívy.

Z kontextu mentálneho nastavenia paradoxne nemyslia sebakriticky na angažovaných ideologických aktivistov ďalšej neomarxistickej „skvelej budúcnosti“, ale na svojich kritikov. Spoločnosť majú vraj rozdeľovať tí, ktorí „chcú ovládnuť inštitúcie prostredníctvom klamstiev“.

Čo je a nie je „klamstvo“, zásadne určujú len „Oni“ – pokrokoví lepšoľudia z bratislavskej aktivistickej kaviarne.

Preto neprekvapí, že páchateľ sa heslom protestu „Vy rozdeľujte, my spájame“ označí za utláčanú obeť snažiacu sa zachrániť pomaly už všetko na svete, aj na Slovensku: slobodné médiá, slobodnú kultúru, slobodný pohyb medveďov, slobodné hlásanie klimatického ohrozenia, občiansku spoločnosť a ďalšie strašiaky doby… ktorým bránia samozrejme tí „zlí“, ktorí nepochopili, že pravdu majú len „lepšoľudia“ z tzv. občianskej spoločnosti, ktorí sú paradoxne odkázaní na zháňanie dobrovoľných aktivistov na zabezpečenie svojho protestu…

Angažovaný ideologický aktivizmus deformuje realitu, čo predviedla aj herečka Sarah Arató, ktorá chce, „aby verejnoprávne médiá boli pre ľudí, nie pre politikov“. Opäť tu máme obrátku o 180 stupňov a nepochopenie, že napríklad Programová rada (RTVS), ktorú navrhujú „zlí“ politici, teda legitímni zástupcovia väčšiny ľudu, je práve o zabezpečení vyváženosti a prezentácii plurality názorov v médiu verejnej služby.

To, že verejnoprávny vysielateľ je v mnohom jednostranný až mainstreamový, je fakt, ktorý sa dá dokázať kvalitatívnou, aj kvantitatívnou analýzou, ale ako to už býva v kmeni aktivistov, fakty na angažovaných nositeľov jedinej pravdy predsa neplatia.

Pre mňa ako žurnalistu úsmevne vyznievajú kampaňové pseudoheslá „postaviť sa za kultúru, životné prostredia, občiansku spoločnosť“ a vraj aj za žurnalizmus pre všetkých, nie len pre ‘našich ľudí’…

A nie je to náhodou tak, že „naši“, teda „vaši“ lepšoľudia v médiu verejnej služby si namýšľajú, že to nie verejnosti, ale len im „patrí“ RTVS, a to až tak, že popierajú právo verejnosti na názorovú pluralitu v priamom prenose hrou len na jednu bránku s progresivistickým argumentom, že moderátor diskusnej relácie (M.Havran) si bude pozývať len svojich ľudí a basta, že nikoho do toho nič, lebo on vraj má svoju novinársku slobodu?

A nebolo to tak, že štyri roky RTVS nepozývala do diskusných relácií zástupcov hnutia Republika a ďalších politických nositeľov iných názorov, než mainstreamových?

Do strojenej scenérie liberálnych nácvikov slovenského majdanu sa zrazu na pozadí zapálených rečníkov hodí nielen ukrajinská, ale aj slovenská zástava. Kmeň angažovaných kultúrnych progresívcov sa snaží heslami premaľovať jednofarebnosť „liberálnej kultúry“ na údajnú „rozmanitosť“.

Fraška pripomína vylamovanie otvorených dverí. No ale keď chcete doterajší extrém vyvážiť skutočnou kultúrou, teda s národnými koreňmi, tak ohrozujete „slobodu kultúry“ a tvorcov… Ako hovorievali naši predkovia „ani z voza, ani na voz“.

Kovaní propagandisti jedinej pravdy, jediného „správneho“ ukotvenia, jedinej „správnej“ orientácie, jediného „správneho“ postoja zrazu bez mihnutia oka chcú, aby neangažovaná masa vedela odlíšiť (ich) pravdu od údajnej lži, čiže v preklade do normálnej reči: každý, kto hlása niečo iné ako náš, progresívny, mainstreamový, liberálny a progresivistický názor, šíri lož, dezinformácie, hoaxy… Lebo veď zas sme pri tom istom: máme dočinenia s pokrokovou kastou „lepšoľudí“.

A tak tu zrazu máme zrod oživených súdruhov na ideologickú čistotu jedinej správnej kultúry a správne angažovanej žurnalistiky.

Klíma ťa potrebuje. Nedáme sa, spolu sme silní! Dobrého umenia je stále viac, než vás... znejú staronové heslá. Koho „vás“, logická otázka… na margo nevydarenej propagandy aktivistov akejsi sorošovskej „otvorenej kultúry“ s podsúvaným sartrovským obvinením „zlo sú tí druhí“… nie my, “lepšoľudia”. Hm, a kto tu vraj rozdeľuje spoločnosť? Veď ste sa sami strápnili a nechali nachytať na hruškách.

Rafael Rafaj/skspravy.sk