Chmelár o tom, čo sa o ruských prezidentských voľbách z našich korporátno-verejnoprávnych médií nedozviete

Pozrime sa na víkendové hlasovanie v Rusku spôsobom, na ktorý si netrúfli u nás žiadne takzvané slobodné a liberálne médiá ani len na takej úrovni, ako to dokázal New York Times. Tento denník upozornil, že voľby v Rusku mali síce všetky znaky „autoritárskeho potemkinovského plebiscitu“, ale reálna podpora Vladimíra Putina je naozaj vysoká a dokonca rastie, uviedol vo svojom príspevku na sociálnej sieti publicista, politický analytik a vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár.

Kremeľ zinscenoval víkendové prezidentské hlasovanie, ktoré bolo paródiou na voľby na rozdiel od tých ukrajinských… Vlastne, moment, na Ukrajine tohto roku žiadne voľby prezidenta neboli, pretože si to neželá Volodymyr Zelenskyj… Prepáčte mi na úvod ten sarkazmus, ale manipulatívny spôsob, akým naše médiá informujú o dianí v Rusku, si to občas vyžaduje. Mimochodom, čo sú to „samozvaní opoziční kandidáti“? To je slovník ako z komunistického Rudého práva, milá TA3!

Samozrejme, že Putinov režim nie je demokraciou západného typu, ale mali by sme už konečne prestať odvádzať pozornosť ku krajinám, na ktoré ukazujeme prstom, hoci sa k demokratickým štandardom nikdy nezaviazali, a obrátiť svoje vnímanie skôr k stavu ľudských práv v Európe, kde sú stále politickí väzni alebo k Ukrajine, ktorá sa chce dostať do EÚ čo najrýchlejšie, pričom zrušila tohtoročné prezidentské voľby, opoziční lídri sú buď vo väzení alebo v emigrácii, opozičné médiá sú zakázané, opoziční aktivisti prenasledovaní. Ale pre našu propagandu je pohodlnejšie poukazovať na Rusko, Bielorusko, Čínu, Kubu, Irán, Venezuelu, ako na nedostatky nášho systému.

Napriek tomu sa pozrime na víkendové hlasovanie v Rusku spôsobom, na ktorý si netrúfli u nás žiadne takzvané slobodné a liberálne médiá ani len na takej úrovni, ako to dokázal New York Times.

Tento denník upozornil, že voľby v Rusku mali síce všetky znaky „autoritárskeho potemkinovského plebiscitu“, ale reálna podpora Vladimíra Putina je naozaj vysoká a dokonca rastie. Ako zistila nezávislá ruská mimovládna organizácia pre výskum verejnej mienky Levada Center, minulý mesiac dosiahla popularita ruského prezidenta úroveň 86 percent, čo je najvyššie hodnotenie za viac ako sedem rokov.

Je pravdou (ako pri všetkých prieskumoch), že tieto čísla nemusia znamenať to, čo si ľudia myslia. Viac ako polovica respondentov uviedla, že podporuje obnovenie vzťahov so západnými krajinami, ale len 28 percent očakáva, že ich obnoví Putin. Asi 58 percent ľudí vyjadrilo podporu prímeria s Ukrajinou, ale len 29 percent očakáva, že s tým Putin bude súhlasiť. Z toho by sa mohlo zdať, že Rusi chcú iné veci, aké očakávajú od Putina a keby mali inú alternatívu, mohli by voliť inak. Ale také jednoduché to nie je.

Riaditeľ Levada Center Denis Volkov upozorňuje, že sa otvorene pýtajú ľudí na mnohé otázky – pýtajú sa na ekonomickú situáciu, pýtajú sa na očakávania, pýtajú sa na náladu občanov – a všetky tieto ukazovatele ukazujú jedným smerom. Putin sa javí nielen ako lepšia alternatíva v porovnaní s jeho konkurentmi, ale aj v porovnaní so všetkými jeho predchodcami. Napriek tomu, že vojna pošpinila veľkú časť Putinovho politického odkazu, riaditeľ Eurázijského centra Carnegie Russia Alexander Gabujev zdôrazňuje, že najmä jeho prvé dve volebné obdobia priniesli najväčšiu kombináciu materiálneho blahobytu a občianskej slobody, akú kedy Rusi zažili a v porovnaní s jeho predchodcami to platí aj o súčasnosti.

Aj toto je spôsob, akým treba nazerať na Rusko. Západná propaganda usilovne pracuje na zosadení Putina, ale nikdy si nepoložila otázku, či alternatíva voči nemu nie je horšia ako súčasnosť. Pretože alternatívou k Vladimírovi Putinovi dnes nie je nejaký liberálny politik, ale ešte autoritárskejší, nacionalistický, možno až fašistický vodca. V atmosfére, kde každé nezávislé uvažovanie o Rusku vyvolá hystériu a psychotické obvinenia, že ste rusofil, zradca a kolaborant, je ťažké ľuďom vysvetliť, že propagandistické články červených denníčkov o „poslušných voličoch“ (Petra Procházková) sú nesmierne hlúpe a zámerne skresľujú realitu. Naozaj si myslíte, že Rusi žijúci v zahraničí by „poslušne“ stáli také nekonečné rady pred svojimi ambasádami, ako sme to videli počas uplynulého víkendu, len aby hodili svoj hlas „diktátorovi“?

Ak táto krajina a táto civilizácia mlčky rešpektuje, že naším blízkym spojencom je absolutistická monarchia Saudská Arábia, ktorá nemá ani len parlament, v ktorej panuje jeden z najkrvavejších režimov a v ktorej sú oponenti verejne popravovaní obzvlášť krutým stredovekým spôsobom, ak sme tú frašku s dosadenými bábkami v Afganistane a Iraku nazývali demokratickými voľbami, ak sme boli schopní dvakrát zvrhnúť demokraticky zvoleného prezidenta na Ukrajine, ak hnije vo väzení Julian Assange a katalánski bojovníci za nezávislosť, nemali by sme svet poúčať o demokracii. Namiesto toho by sme sa mali usilovať zdokonaľovať vlastný systém, aby bol príťažlivejším modelom pre iné civilizácie, ako je to dnes. Napokon, hovoriť v ére plutokracie, oligarchie a masívnej mediálnej propagandy o slobodných a spravodlivých voľbách je rovnakou karikatúrou demokracie ako tie konkurenčné režimy, ktoré potrebujeme zdiskreditovať, aby sme prehlušili vlastné svedomie a nahradili ho prázdnymi frázami.

Zdroj: Facebook Eduard Chmelár / InfoVojna