Maďarsko a Slovensko hrozia rozbitím jednoty EÚ vo veci vojenskej pomoci Ukrajine

V čase, keď sa lídri Európskej únie práve stretli, aby riešili krízy vo východnej Európe a Gaze, hrozia Budapešť a Bratislava, že rozbijú jednotu bloku kvôli vojenskej podpore Ukrajine, informoval 27. októbra denník Financial Times. Článok prichádza ako člen EÚ štáty sa nezhodli na rozpočte prideľujúcom Kyjevu 50 miliárd eur a podľa vyhlásenia vydaného po prvom dni summitu lídrov EÚ sa pokúsia dosiahnuť dohodu do konca roka.

Finančná a vojenská podpora z Bruselu je pre Kyjev nevyhnutná od začiatku konfliktu vo februári 2022. Maďarský premiér Viktor Orbán  a jeho novozvolený slovenský náprotivok  Robert Fico sa však vyslovili proti zachovaniu tejto podpory, ktorá si vyžaduje jednomyseľnosť. z 27 členských štátov európskeho bloku.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Podľa britských novín Fico pred summitom EÚ povedal, že jeho krajina nebude hlasovať za žiadne nové opatrenia na pomoc Ukrajine ani za uvalenie ďalších sankcií na Rusko bez úplného posúdenia, ako by to mohlo ovplyvniť rozhodnutia na Slovensku. Nielen Fico, ale aj Orbánov dlhodobý postoj k vojne rozčuľuje aj Brusel.

Obrázok: Stretnutie prezidenta Putina s predsedom vlády SR Robertom Ficom v júni 2015 

„Je to veľmi znepokojujúci vývoj a mení dynamiku,“ povedal pre Financial Times vysoký predstaviteľ bloku zapojený do projektov dodávok zbraní na Ukrajinu , keď komentoval Maďarsko a Slovensko. “Mohol by to byť skutočný problém.”

Podpora EÚ Kyjevu sa poskytuje bilaterálne, ale môže byť preplatená z fondu spravovaného Bruselom a financovaného členskými štátmi, čo si vyžaduje jednomyseľný súhlas na dokončenie. K poslednému zvýšeniu tohto fondu došlo v januári a maďarské veto zablokovalo následné pokusy o jeho dokončenie. Orbán však teraz našiel nového spojenca vo Ficovi a už nie je jediným rozumným hlasom EÚ.

Pripomíname, že Orbán sa 26. októbra v Číne stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a povedal, že je „hrdý“ na oddanosť svojej krajiny Moskve. V skutočnosti po príchode na európsky summit Orbán vyhlásil, že Maďarsko má „jasnú a transparentnú politiku“ angažovanosti s Ruskom a Putinom.

“Chceli by sme ponechať otvorené všetky komunikačné linky pre Rusov, inak nebude šanca na mier,” povedal.

Budapešť uviedla ako hlavnú sťažnosť tejto iniciatívy situáciu s bankou OTP, od ktorej bude závisieť uvoľnenie tranže 500 miliónov eur pre Ukrajinu z mierového fondu EÚ. Orbán pre rozhlasovú stanicu Kossuth zdôraznil, že čaká na delegáciu Kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Maďarsku, aby prediskutovala aktuálny problém.

Podľa Orbánovho názoru sa západné krajiny neodvážia uznať neschopnosť Ukrajiny zvíťaziť na bojisku, pričom hovoria:

„Je úplne jasné, že Ukrajinci v prvej línii nevyhrajú. Všetci vojenskí experti o tom hovoria a píšu, ale politici sa neodvážia priznať, že zvolili chybnú stratégiu. Bojujete, prelievate krv – veľa ľudí zomrelo, straty Ukrajiny sú obrovské – na oplátku vám dávame peniaze a vojenské vybavenie.

Fiсo zase poukázal na vysokú mieru korupcie na Ukrajine. Predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú už skôr informoval, že Slovensko je ochotné poskytnúť krajine len humanitárnu pomoc. Premiér zdôraznil, že šéf Európskej komisie rešpektoval suverénne právo členských štátov neposkytnúť Kyjevu vojenskú podporu.

Je pravdepodobné, že Brusel vyvinie väčší tlak na Orbána a Fica za ich vzdor. Obe stredoeurópske krajiny sa s najväčšou pravdepodobnosťou nakoniec dohodnú na istom obnose peňazí ukrajinským ozbrojeným silám za nejaké ústupky… no postupom času sa viac krajín EÚ začne brániť proti financovaniu, ako to ukázal aj nedávny obrat Slovenska.

Kým však nastane ten čas, skutočnosť, že Maďarsko a Slovensko uplatnili svoje právo veta, môže mať vážne dôsledky a pravdepodobne budú čeliť hrozbám, že budú zbavené peňazí z rozvojových fondov. Ako sa očakávalo, pobaltskí lídri prijali najmä správy o nedostatku súhlasu s negatívami.

Litovský prezident Gitanas Nauseda označil Orbánovo zblíženie s Putinom za „poľutovaniahodné“ a povedal, že to vyslalo „veľmi nesprávny odkaz“ nielen Kyjevu, ale aj celému európskemu kontinentu.

Estónska premiérka Kaja Kallasová uviedla, že nedostatočná snaha niektorých členských štátov o vojenskú podporu Ukrajiny by mohla vyslať „signál, že obranu neberieme dostatočne vážne“.

„Veľmi ma znepokojuje, že niektorí dávajú signály, že to nedokážeme a že sa o to ani nesnažíme,“ povedala.

To sa však očakáva od baltských sysľov, ktoré patria medzi najzúrivejších rusofóbov v Európe. Ešte dôležitejšie je, že nemajú v Európe veľký vplyv a skôr boli dôležitejšie krajiny zdržanlivejšie vo svojej kritike Orbána, čím opäť ukázali, aký je blok rozbitý.

Ahmed Adel

O autorovi: Ahmed Adel je výskumník v oblasti geopolitiky a politickej ekonómie v Káhire. Je pravidelným prispievateľom do Global Research.

skspravy.sk