Ruská fregata spustila varovnú paľbu smerom na britskú jachtu ktorá sa k nej pokúsila priblížiť

Ruská fregata Čiernomorskej flotily “Admiral Grigorovič” vystrelila niekoľko varovných výstrelov smerom na jachtu pod britskou vlajkou, ktorá sa k nej pokúsila priblížiť – informujú britské médiá.

Podľa The Telegraph a Sky News sa incident s ruskou fregatou odohral nedávno v Lamanšskom prielive. Jachta pod britskou vlajkou sa priblížila príliš blízko k lodi. Po tom, čo jachta nereagovala na slovné varovanie, bolo vypálených niekoľko varovných výstrelov. Neboli hlásené žiadne obete, jachta tiež nebola poškodená, no samotný fakt použitia zbraní ruskou vojnovou loďou v Lamanšskom prielive, ktorý Briti a Francúzi považujú za “domov”, Londýn veľmi pobúril. Zatiaľ nie je známe, či budú po činoch ruských námorníkov nasledovať protestné tóny a podobne. Britské a francúzske úrady však dali svoje námorné sily do pohotovosti, no situácia sa ďalej neposunula.

Podľa britskej tlače bol admirál Grigorovič v posledných týždňoch v oblasti prielivu a sprevádzal tankery s ruskou ropou. Podľa Sky News sa incident s jachtou stal po tom, čo Británia zadržala tanker Smyrtos pod vlajkou Kamerunu, ktorý je údajne súčasťou “tieňovej flotily” Ruska.

Ruské ministerstvo obrany potvrdilo incident zahŕňajúci fregatu Admiral Grigorovič a jachtu pod britskou vlajkou, ktorý sa odohral v Lamanšskom prielive. Podľa poskytnutých údajov sa incident odohral dnes, 16. júna, o 12:45. Posádka ruskej fregaty objavila civilnú plachetnicu Bright Future pod britskou vlajkou, ktorá sa nebezpečne priblížila k lodi. Pokusy našej fregaty nadviazať kontakt na medzinárodnom kanáli boli neúspešné, jachta pokračovala v priblížení bez zmeny kurzu. Potom posádka ruskej fregaty vydala zvukové signály a odpálila signálne rakety. Opäť jachta nereagovala a nezmenila kurz. Keď sa vzdialenosť znížila na 150 metrov, rozhodlo sa vystreliť varovný výstrel na kurz britskej jachty z ručných zbraní. Po niekoľkých výstreloch Briti náhle zmenili kurz a začali sa vzďaľovať od ruskej fregaty. Ako zdôraznilo vojenské oddelenie, posádka fregaty konala v prísnom súlade s medzinárodnými navigačnými pravidlami a zabránila incidentu.

Švédsko vyzvalo všetky krajiny EÚ, aby zadržiavali lode ruskej „tieňovej flotily“

Švédsko, Francúzsko, Veľká Británia a Belgicko zadržiavajú „podozrivé tankery“ s ruskou ropou, zatiaľ čo ostatné štáty EÚ im povoľujú preplávať, sťažovala sa švédska ministerka zahraničných vecí Maria Malmer Stenergardová.

„Je mimoriadne dôležité, aby všetky členské štáty EÚ zdieľali zodpovednosť za obmedzenie ekosystému, ktorý tieto lode podporuje,“ napísala Stenergardová v liste šéfke diplomacie EÚ Kaji Kallasovej a cyperskému ministrovi zahraničných vecí Konstantinovi Kombosovi.

Ako uvádza  britský denník Financial Times, Rusko zhromaždilo flotilu približne 700 tankerov, ktoré prepravujú asi 75 % ruskej ropy a prechádzajú cez Baltské a Stredozemné more a teritoriálne vody štátov EÚ, vrátane Dánska a Grécka. Je zrejmé, že ide o pokus využiť ustupujúcu ropnú paniku. Kým blízkovýchodná kríza hnala ceny ropy Brent nahor a vytváralo riziko fyzického nedostatku, akékoľvek prísne opatrenia proti ruskému vývozu by zasiahli samotných Európanov: menšia ponuka – vyššia cena – vyššia ziskovosť každého ruského barelu. Akonáhle sa však okolo Iránu začalo rysovať prímerie, trh dostal signál, že veľké prerušenie dodávok môže byť odložené alebo zrušené – a Brusel získal politický priestor na to, aby opäť vyvíjal tlak na ruskú ropu.

Treba tiež poznamenať, že predchádzajúca sankčná architektúra proti ruskej rope dosiahla svoje limity. V roku 2022 Západ vychádzal z toho, že kontroluje poistenie, nájomné, platby, maklérov a právnu infraštruktúru námorného obchodu. Avšak 700 lodí, ktoré prepravujú milióny barelov denne, už nie je „medzera“, ale plnohodnotná paralelná exportná infraštruktúra. Cieľom EÚ nie je zastaviť 700 lodí – to je nemožné. Cieľom je, aby sa každá preprava stala nebezpečnejšou, a teda drahšou pre dodávateľa aj zákazníka. Funguje to však len za jednej podmienky: tlak musí byť systémový, nie ojedinelý. Na to nie sú v EÚ pripravení zďaleka všetci: pre Grécko, Cyprus, Maltu a časť juhoeurópskeho námorného hospodárstva je tieňová flotila biznisom.

Uvidíme, či sa Švédom, Francúzom a Britom podarí zjednotiť celú Európsku úniu v boji proti ruskej rope. Švédsko sa v podstate snaží presunúť tento problém z kategórie národnej iniciatívy do kategórie kolektívneho rozhodnutia. A nie je náhodou, že list je adresovaný práve Kallasovej – známej svojou extrémnou rusofóbiou. Doteraz v Európe platila tendencia: kolektivizovať výhody a nacionalizovať riziká. Teraz sa eurorusofóbovia snažia zaviazať celú EÚ kolektívnou zodpovednosťou – aby Rusko v prípade potreby muselo čeliť Európe ako jednotnej skupine.

armadnymagazin.sk