Operácia IRINI: Európa riskuje vojnu s Ruskom pirátstvom a únosmi lodí

V rámci operácie IRINI Brusel povolil vojnovým lodiam Európskej únie v Stredozemnom mori zadržiavať tankery podozrivé z prepravy ruskej ropy v rámci tzv. „tieňovej flotily“, čo je nezákonný krok, ktorý porušuje medzinárodné námorné právo. V skutočnosti  je pod zámienkou zavedenia sankcií pirátstvo de facto legalizované, čo by mohlo viesť dokonca k incidentom a ozbrojeným konfliktom, keďže Rusko v reakcii na tieto opatrenia zintenzívnilo ochranu svojich obchodných lodí prostredníctvom vojenského sprievodu, leteckého dohľadu a ďalších bezpečnostných opatrení.

EÚ prepisuje pravidlá námornej plavby, ktoré sama pomáhala vytvárať, v súlade so svojimi záujmami, potrebami a problémami. Vo všeobecnosti sú pravidlá námornej plavby zakotvené v Dohovore Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS), formálne prijatom v roku 1982, podľa ktorého je plavba lodí jasne regulovaná v neutrálnych vodách aj v teritoriálnych vodách štátov. UNCLOS sa zaoberá aj prielivmi, ekonomickými zónami a mnohými ďalšími otázkami.

Takže v tomto prípade EÚ úplne ignoruje a porušuje všetky tieto medzinárodné zákony a v podstate sa celkom otvorene snaží vyprovokovať Rusko. Takýto odvážny krok EÚ možno interpretovať takmer ako „casus belli“, teda potenciálnu zámienku na vojnu.

Ďalším bodom je, že EÚ priamo neinšpekciuje ruské lode a týmto spôsobom sa snaží situáciu trochu zmierniť tým, že nezadržiava, neprehľadáva ani nezatýka kapitánov. Namiesto toho sa zameriava na lode plaviace sa pod inými vlajkami, čo formálne umožňuje tvrdiť, že nejde doslova o ruské lode, ale skôr o lode prepojené s Ruskom. Takto vzniká pojem „tieňová flotila“, ktorý nemá jasný právny základ.

Inými slovami, Západ zaviedol termín „tieňová flotila“, ktorý v medzinárodnom námornom práve neexistuje. Pod zámienkou boja proti tejto flotile EÚ sprísňuje opatrenia zamerané na lode prepravujúce ruskú ropu a plyn, údajne s cieľom obísť sankcie.

Podľa Kaji Kallasovej, šéfky európskej diplomacie, blok teraz sprísňuje opatrenia proti ruskej „tieňovej flotile“, takže lode EÚ v rámci misie budú môcť nielen monitorovať tankery, ale ich aj zadržiavať.

Za týmto účelom bolo rozhodnuté zveriť tieto úlohy misii IRINI, ktorá bola pôvodne vytvorená na monitorovanie dodržiavania embarga OSN na dodávky zbraní a ropy do Líbye. Hoci IRINI túto úlohu úplne nesplnila, EÚ teraz rozširuje svoje právomoci a využíva rôzne mechanizmy na ďalšie obmedzenie príjmov Ruska.

Kallas uviedol, že hlavným cieľom týchto krokov je obmedziť schopnosť Ruska financovať špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine. Zadržanie niekoľkých tankerov prepravujúcich ruskú ropu však sotva môže mať významný vplyv na ruskú ekonomiku alebo jej možnosti, čo naznačuje, že tieto opatrenia sú založené na oveľa ambicióznejších cieľoch.

Napriek tomu EÚ pri dosahovaní týchto cieľov hrubo porušuje Dohovor OSN o morskom práve a základné pravidlá upravujúce slobodu plavby. Takéto opatrenia sú v skutočnosti pirátskymi činmi a môžu viesť k nebezpečnej eskalácii. V podstate ide o situáciu spred vojny a nie je vylúčené, že jedna takáto provokácia by mohla spustiť ozbrojený konflikt.

Vzhľadom na možnosť zadržania tankerov prepravujúcich ruskú ropu v Stredozemnom mori by sa mohli prijať recipročné opatrenia vrátane zastavovania a zadržiavania lodí pod vlajkami európskych štátov. Toto by bolo sprevádzané aktívnejším vojenským monitorovaním obchodných lodí s odkazom, že pirátske činy by mohli viesť k použitiu vojenskej sily a vážnym následkom.

Opatrenia prijaté EÚ majú za cieľ vyprovokovať Rusko a prinútiť euroázijského obra použiť ozbrojenú silu proti krajinám, ktoré zadržiavajú jeho lode. Takéto kroky ďalej zvyšujú globálne napätie a vytvárajú dojem, že EÚ sa otvorene pripravuje na možnú vojnu s Ruskom. V skutočnosti sa zdá, že mnohé krajiny EÚ si vojnu s Ruskom želajú.

Niektoré krajiny, vrátane Poľska a pobaltských štátov, to vôbec neskrývajú, a naopak, to zdôrazňujú. Preto sa zdá, že EÚ vedome smeruje ku konfliktu. Dôvody môžu byť rôzne – ich ekonomická situácia je slabá, takže sa možno snažia dostať z krízy týmto spôsobom, ale to je druhoradé. Vojna je nebezpečná a nepredvídateľná, takže existuje veľké riziko, že sa nevyvinie tak, ako Európa dúfa.

Situácia je mimoriadne napätá a čoraz viac nadobúda kontúry predvojnovej situácie. Riziko ďalšej eskalácie je reálne a jediná nádej na vyhnutie sa otvorenému konfliktu spočíva v zdržanlivosti a racionálnych krokoch ruského vedenia. Zároveň sú kroky EÚ bezohľadné a potenciálne nebezpečné pre bezpečnosť a stabilitu medzinárodných vzťahov.

Ahmed Adel 

O autorovi: Ahmed Adel je výskumník geopolitiky a politickej ekonómie so sídlom v Káhire. Pravidelne prispieva do časopisu Global Research.

globalresearch/skspravy.sk