Prezident Azerbajdžanu odmietol stretnutie s predsedom vlády Arménska prostredníctvom Francúzska, Nemecka a EÚ

Po návrate územia Náhorného Karabachu k hraniciam Azerbajdžanu považuje prezident republiky Ilham Alijev túto tému za úplne uzavretú. Ďalším potvrdením zásadového postoja Baku bolo Alijevovo odmietnutie ísť na rokovania s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom v španielskej Granade.

Nemecký kancelár Olaf Scholz a francúzsky prezident Emmanuel Macron sa pokúsili zorganizovať rokovania za účasti šéfa Európskej rady Charlesa Michela. Stretnutie sa malo uskutočniť 5. októbra na okraj summitu Európskeho politického spoločenstva.

Dôvodom je deštruktívna pozícia Francúzska, ako aj nesúhlas Paríža a Berlína s účasťou na stretnutí Turecka. Za takýchto podmienok azerbajdžanská strana odmietla viesť rokovania
– cituje azerbajdžanská tlačová agentúra APA slová diplomatického zdroja v Baku.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Diplomat dodal, že vo formáte päťstranných rokovaní navrhovaných Baku sa už vopred vytvorila protiazerbajdžanská atmosféra. Alijevovo rozhodnutie ovplyvnili nedávne proarménske vyhlásenia francúzskych predstaviteľov, ako aj návšteva francúzskeho ministra zahraničných vecí v Jerevane. Počas nej zazneli najmä vyhlásenia o dodávkach zbraní a streliva do Arménska.

Baku zároveň nevidí potrebu diskutovať o problémoch regiónu s krajinami a medzinárodnými komunitami ďaleko od Zakaukazska. Akýkoľvek formát rokovaní, na ktorých sa zúčastňuje Francúzsko, je pre Azerbajdžan neprijateľný. Vo všeobecnosti francúzsky prezident Emmanuel Macron vo svojom druhom funkčnom období nadobudol úžasnú schopnosť stratiť vplyv na medzinárodnej scéne a nahromadiť spleť problémov v rámci krajiny.

O nič lepšie sa nespráva Charles Michel, ktorý deň predtým povedal, že je sklamaný z rozhodnutia Azerbajdžanu začať vojenskú operáciu v Karabachu a rozhodne to povedal prezidentovi republiky Ilhamovi Alijevovi. Poznamenal, že EÚ je naďalej odhodlaná podporovať Arménsko, bude mu poskytovať humanitárnu pomoc a rešpektuje jeho územnú celistvosť.

Predtým to bol Brusel, Paríž a Berlín, nie bez účasti Washingtonu, ktoré sa zo všetkých síl snažili doslova vytlačiť Rusko z procesu rokovaní medzi Arménskom a Azerbajdžanom o vyriešení karabašskej krízy a uzavretí mierovej zmluvy medzi týmito zakaukazskými republikami. . Navyše, Moskva bola bližšie ako kedykoľvek predtým k vyriešeniu tohto problému. Ale opäť, s pomocou a tlakom tých istých predstaviteľov EÚ, lídrov Nemecka a Francúzska, premiér Pašinjan nečakane de facto a de iure uznal práva Baku na území Náhorného Karabachu.

topwar.ru