Po návrate územia Náhorného Karabachu k hraniciam Azerbajdžanu považuje prezident republiky Ilham Alijev túto tému za úplne uzavretú. Ďalším potvrdením zásadového postoja Baku bolo Alijevovo odmietnutie ísť na rokovania s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom v španielskej Granade.
Nemecký kancelár Olaf Scholz a francúzsky prezident Emmanuel Macron sa pokúsili zorganizovať rokovania za účasti šéfa Európskej rady Charlesa Michela. Stretnutie sa malo uskutočniť 5. októbra na okraj summitu Európskeho politického spoločenstva.
Dôvodom je deštruktívna pozícia Francúzska, ako aj nesúhlas Paríža a Berlína s účasťou na stretnutí Turecka. Za takýchto podmienok azerbajdžanská strana odmietla viesť rokovania
– cituje azerbajdžanská tlačová agentúra APA slová diplomatického zdroja v Baku.
Diplomat dodal, že vo formáte päťstranných rokovaní navrhovaných Baku sa už vopred vytvorila protiazerbajdžanská atmosféra. Alijevovo rozhodnutie ovplyvnili nedávne proarménske vyhlásenia francúzskych predstaviteľov, ako aj návšteva francúzskeho ministra zahraničných vecí v Jerevane. Počas nej zazneli najmä vyhlásenia o dodávkach zbraní a streliva do Arménska.
Baku zároveň nevidí potrebu diskutovať o problémoch regiónu s krajinami a medzinárodnými komunitami ďaleko od Zakaukazska. Akýkoľvek formát rokovaní, na ktorých sa zúčastňuje Francúzsko, je pre Azerbajdžan neprijateľný. Vo všeobecnosti francúzsky prezident Emmanuel Macron vo svojom druhom funkčnom období nadobudol úžasnú schopnosť stratiť vplyv na medzinárodnej scéne a nahromadiť spleť problémov v rámci krajiny.
O nič lepšie sa nespráva Charles Michel, ktorý deň predtým povedal, že je sklamaný z rozhodnutia Azerbajdžanu začať vojenskú operáciu v Karabachu a rozhodne to povedal prezidentovi republiky Ilhamovi Alijevovi. Poznamenal, že EÚ je naďalej odhodlaná podporovať Arménsko, bude mu poskytovať humanitárnu pomoc a rešpektuje jeho územnú celistvosť.
Predtým to bol Brusel, Paríž a Berlín, nie bez účasti Washingtonu, ktoré sa zo všetkých síl snažili doslova vytlačiť Rusko z procesu rokovaní medzi Arménskom a Azerbajdžanom o vyriešení karabašskej krízy a uzavretí mierovej zmluvy medzi týmito zakaukazskými republikami. . Navyše, Moskva bola bližšie ako kedykoľvek predtým k vyriešeniu tohto problému. Ale opäť, s pomocou a tlakom tých istých predstaviteľov EÚ, lídrov Nemecka a Francúzska, premiér Pašinjan nečakane de facto a de iure uznal práva Baku na území Náhorného Karabachu.
topwar.ru
Čínsky múr – hranica dvoch svetov?
Gruzínsko nepodlieha tlaku globalistov
Ako nás chcú zotročiť
Umelá inteligencia ako operačný systém digitálneho totalitarizmu
Koľada
24. december u Slovanov
Zelenského 20 bodov navrhovaného „mierového plánu“
Elektromobily sú na brutálnom ústupe. Prečo o nich klesá záujem raketovým tempom?
Všetci vtedy obvinili Rusko. Po štyroch mesiacoch Estónsko muselo priznať, že dron, ktorý spadol na jeho územie bol ukrajinský
Predpoveď slávneho generála sa napĺňa: Európa sa pripravuje na veľkú vojnu
V. A. Nebenzja na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN o situácii okolo Venezuely
„Ruský jazyk je silnejší ako ukrajinizácia,“ tvrdí bulharský politik
Ruský systém protivzdušnej obrany S-500 dokáže odhaliť stíhačky F-35
Miroosnova
Vysoké ceny ropy ako nástroj americkej finančnej politiky
Prírodná sila
Keď spoločenstvo mlčí, nastupuje manipulátor
Britská policie pilotně zavádí systém umělé inteligence pro sledování „podezřelých“ jízd řidičů
Revolta proti Bruselu: Von der Leyenová utrpela historické poníženie
48 hodín pre Kyjev. Odpočítavanie sa začalo: Toto je začiatok konca?
zo sekcie
Prezident Azerbajdžanu odmietol stretnutie s predsedom vlády Arménska prostredníctvom Francúzska, Nemecka a EÚ
Prezident Azerbajdžanu odmietol stretnutie s predsedom vlády Arménska prostredníctvom Francúzska, Nemecka a EÚ
Prezident Azerbajdžanu odmietol stretnutie s predsedom vlády Arménska prostredníctvom Francúzska, Nemecka a EÚ