85 rokov od Veľkej vlasteneckej vojny. Nemecko prepadlo 22. júna 1941 Sovietsky zväz. Poučil sa Západ z dejín?

Uplynie 85 rokov, čo fašistické Nemecko prepadlo 22. júna 1941 Sovietsky zväz. Nemecko nasadilo do boja 152 divízií a so spojencami to bolo dohromady 191 divízií. V radoch útočiacich vojsk boli maďarské, rumunské, slovenské, fínske, talianske aj španielske vojská. Okrem toho sa bojov proti ZSSR zúčastnili aj jednotky vytvorené z okupovaných štátov.

Jediný štát, ktorý vtedy vzdoroval Nemecku, bola Veľká Británia. Tá spoločne s Francúzskom umožnila rozbitie Československa Mníchovskou dohodou a posunula Nemecko smerom na východ proti ZSSR.

Nemecko postupne od roku 1938 anektovalo Rakúsko, oklieštilo a potom obsadilo Česko. Ďalej dobylo Poľsko, na rad prišlo Nórsko, Dánsko, Holandsko, Belgicko a porážka víťaza Prvej svetovej vojny – Francúzska. Nemecko ešte pred prepadnutím ZSSR dobylo Juhosláviu aj Grécko.

Celá podrobená Európa bola zapojená do vojnovej mašinérie proti ZSSR. Ten prežíval ťažké obdobie tzv. stalinských čistiek a prezbrojovania armády. Pred prepadom bola Červená armáda v mierových posádkach a nereagovala na nemeckú hrozbu. Stalin sa spoliehal na zmluvu s Nemeckom o neútočení. Nedal na varovania od agentov, a najmä nie na varovanie od Dr. Sorgeho z Tokia.

Veleniu Červenej armády sa to vypomstilo obrovskými stratami a ústupom až pod Moskvu. Tam po jesennej konsolidácii, s nasadením tzv. sibírskych útvarov, došlo 5. decembra k protiútoku Červenej armády. Prvý raz odrazila nemecké vojská vyše dvesto kilometrov od Moskvy. Nebyť zlého materiálneho zabezpečenia, bolo by to aj ďalej.

Pokračovali boje aj v nasledujúcich rokoch až do konečného víťazstva v roku 1945, keď Nemecko 8. mája 1945 kapitulovalo.

Máme osemdesiatpäť rokov od vypuknutia Veľkej vlasteneckej vojny. Dnes prebieha od 24. 2. 2022 vojna na Ukrajine. Do tejto vojny sa na strane pučistickej Ukrajiny zúčastňujú členské štáty NATO na čele s USA, ktoré sa chcelo hrať na prostredníka ukončenia tejto vojny.

Je to nezmysel, veď ten, kto je pôvodcom vojny, nemôže byť prostredníkom jej ukončenia. To je vidieť aj po poslednom zasadaní štátov G7 vo Francúzsku za účasti ukrajinského vodcu Zelenského. Toto zorganizované predstavenie na podporu tohto žoldnierskeho štátu ukázalo, že im ide len o pokračovanie vojny proti Rusku a nie o jej ukončenie.

Toto zhromaždenie šiestich členov NATO a okupovaného Japonska ukázalo svoju pravú podstatu. Divadlo pokračovalo aj pri zasadaní Rady EÚ. Tá takisto vyjadrila podporu Zelenskému, a nielen morálnu, o ktorú ani tak Zelenskému nejde. Ide mu o financie a zbrane. Aj tu nesmel chýbať.

Zelenskyj na jednej strane vyhlasuje do sveta, že chce rokovať s prezidentom Ruska Putinom, a na druhej strane podniká masové nálety na Moskvu a ďalšie ciele v Rusku. Ťažko je možné hovoriť o mieri po ukrajinsky, keď EÚ aj NATO vyhlasujú, že chcú zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny.

Takže Zelenskyj neberie spolu s NATO do úvahy realitu toho, že existujú samostatné územia Ukrajiny, ktoré nechcú byť podriadené pronatovskej Ukrajine.

Vidiac situáciu Ukrajiny na bojovom poli, vyhrážajú sa štáty NATO, najmä Nemecko, Francúzsko a Veľká Británia spoločne s pobaltskými republikami, že sa zapoja do bojov proti Rusku. Tieto hlasy znejú predovšetkým z Nemecka. Revanšizmus sa ozýva najmä z úst kancelára Merza, ale aj veliteľa nemeckého letectva.

Rusko chce rokovať a urovnať mierovou zmluvou situáciu na Ukrajine za podmienok, ktoré sú známe už dlhú dobu a nemá na nich čo meniť. Rusko rozhodne nepripustí, aby Ukrajina, ak nejaká bude, bola členom NATO.

Ukrajina nechce rokovať a Európa síce vyhlasuje, že chce rokovať, ale nemá ju kto zastupovať. Kallasová ako ministerka zahraničných vecí je neschopná a zároveň neochotná rokovať. Takže nezostáva nič iné, len bojovať.

Západ sa nepoučil z nemeckej porážky a naďalej hľadá cesty na porazenie Ruska. Ich predstava je lákavá. Rusko je veľké a plné prírodného bohatstva.

pplk.v.v. rsdr. Juraj Kramara