30.november – na Ondreja

Deň, keď oslavuje meniny Ondrej, bol vždy spolu s Vianocami považovaný za najčarovnejší deň v roku. Ľudia sa venovali vešteniu, najmä mladé dievčiny, ktoré chceli vedieť niečo viac o svojom budúcom ženíchovi.Podla pranostík sneh, ktorý napadol na Ondreja, dlho leží, len na Gregora (12.marca) do potoka beží.,, Keď ondrejský mesiac pustí, to všetky pustia, bude mierna zima“ Inými slovami, aké bolo počasie na Ondreja, také malo byť celú zimu. Počasie slúžilo aj na predpoveďe úrody: ,, Ak na Ondreja hmrí bude málo orechov “ alebo ,, keď sú na Ondreja kvapky na stromoch, bude veľa ovocia“.Na Ondreja bol zákaz pradenia, čo sa odôvodňovalo tým, že by ovce dostali motolicu, alebo že by sa vlk ,,zamotal“ do stáda.

V Turci sa chlapi báli ísť na Ondreja do hory rúbať drevo, lebo verili že by ich strom privalil. Z domu v ktorom mali Ondreja, nechceli nič požičať, pretože by ich vraj postihla škoda na majetku. Ďeň Ondreja bol predovšetkým bohatý na veštby o vydaji, menej o ženbe. V predvečer Ondreja sa dievčatá zišli niekde párali perie, častejšie však cieľom ich stretnutia boli rôzne čary. K bežným čarom patrilo varenie halušiek s lístočkami.Prvá haluška, ktorá vyplávala na povrch zvestovala, ako sa bude volať muž čarujúcej dievčiny. Prázdny lístok znamenal, že si dievka na vydaj ešte musí počkať. V Liptove si zas dievčatá z vody, ktorú doniesli v ústach zarobili cestíčko, a upečené dali na noc ppd hlavu. Čo sa im prisnilo, to sa im malo aj splniť. Tiež chodili siať konope popod okná, kde mali mládencov, pričom dievky hovorili: „Ondreju, Ondreju, konope ti seju, daj mi, Bože, znati, kde ma budú brati“. Ak vraj konope naozaj vzišlo, mala sa dievka do roka vydať.Na zistenie povolania budúceho muža slúžilo zas liatie roztaveného olova, prípadne vosku cez ucho kľúča do hrnčeka so studenou vodou. Podľa uliateho tvaru si samy, či za pomoci starších žien, predpovedali nielen zamestnanie budúceho muža, ale aj jeho fyzické črty. Zvyčajne pri tom odriekali zaklínadlo: „Ondreju, Ondreju, olovo tebe leju, aby si mi dal znať, koho budem muža mať.“ V tento večer chodievali dievky aj triasť ploty. Vtedy hovorili:

„Kývam, kývam plotom, nikto nevie o tom, len sám Pán Boh z neba, že mi muža treba.“

„Plote, plote trasiem ťa, svätý Ondrej prosím ťa, daj mi tejto noci znať, s kým ja budem pri oltári stáť.“„Kaluža, kaluža, daj muža. Vyše lávky, niže lávky, aby nemal nikde stánky, len u mňa.“

V Terchovej na Ondreja nalámali na gazdovstve toľko čerešnových prútov, koľko bolo ľudí v dome, a každý si svoj prútik poznačil. Prútiky v nádobe a vodou odložilo na teplé miesto.Čí prútik do Vianoc vykvitol, ten sa mal dožiť aj budúcich Vianoc. V Turci išli dievky na Ondreja včasráno k potoku hľadať čerstvé púčky na konároch kríkov. Ktorej sa to do východu slnka podarilo, mala sa do roka vydať. V Tvrdošíne dievča upriadlo dlhú niť a položilo ju tak, že viedla od ich plota k susedovmu. Ženíchom mal byť mladenec, ktorý na pripravenú niť prvý stúpil. V Gemeri sa dievča ktoré si na Ondreja ľahlo spať hladné, usilovalo zobudiť presne o polnoci. Keď sa jej to podarilo a pozrela sa v tej chvíli do zrkadla,, uvidela v ňom svojho ,, osúdenca“. Ak jej však bola súdená predčasná smrť, uvidela v zrkadle truhlu alebo máry..

Literatúra: Rok vo zvykoch nášho ľudu, E.Horváthová, Tatran, r.1986

ludovezvyky.estranky.sk