Zneužitá budúcnosť a generácia alebo slovenský scenár na majdan

Progresívne Slovensko (PS), do ktorého vkladali isté sily svoju nádej na kontrolu nad Slovenskom – štáte v strede Európy, vo voľbách nedosiahlo na moc v štáte. To, čo sa nepodarilo prieskumným agentúram, ani legitímne vo voľbách sa preto skúša inými prostriedkami.

PS sa neštandardne hneď od volieb agresívne zahryzlo do vlády ostrou kritikou. Veľmi rýchlo sa po krátkom zháčení oprášilo aj po atentáte na premiéra R. Fica a vrátilo sa k agresívnej rétorike.

PS si od začiatku uzurpovalo kľúčové slovo „budúcnosť“. Z pojmu, ktorý si každá bytosť v sebe pestuje s pozitívnym očakávaním a každý si ho dekóduje po svojom, si urobí propagandistický fetiš, obalený do celofánu strachu podľa starého boľševického kréda „kto nie je s nami, je proti nám“.

Pojem budúcnosť sa pravidelne začne objavovať vo vyhláseniach PS aj vo výzvach jej šéfa, M.Šimečku. Ten aplikuje technológiu aj na živenie medzigeneračného konfliktu tvrdeniami, že Fico je už unavený, vyhoretý a opotrebovaný… preto ho vraj treba vymeniť. Najlepšie hneď.

Živenie generačného konfliktu

Archetypálny pojem budúcnosť progresívci účelovo spoja s mladou generáciou aj cez agresívny slogan PS (v tom čase ako koalícia PS/Spolu) „Poďme do nich, mladá sila!“

Obr.: predvolebný baner a slogan PS/SPOLU a výzva platformy Otvorená kultúra. Zdroj: Facebook

Počíta sa s vrodenou orientáciou mladých na budúcnosť ako kľúčovou témou ďalšej generácie, ktorá „chce zmeniť svet“. Opozícia a mediálny mainstream podsúvajú naratívy, že cesta k budúcnosti vedie cez odstránenie Fica.

Aktivity sa chopí dôchodca s pištoľou a pokúsi sa zavraždiť premiéra Fica, aby uvoľnil miesto pre „budúcnosť“. Nepodarilo sa, no scenár beží ďalej.

Kľúčového slova zmeny – „budúcnosti“ sa od začiatku chopí aj iniciatíva Otvorená kultúra, ktorá tiež šíri fóbiu o ohrozenej budúcnosti pre „slobodnú kultúru“, čiže podľa sorošovského naratívu zásadne len „otvorená a žiadna iná“… preto organizuje po celom Slovensku nielen „kultúrne štrajky“, ale aj pouličné protesty.

Kultúrna vojna

Málokto chápe, že týmto sa aj na Slovensku otvoril front a aj začal frontálny útok kultúrnej vojny (pozri aj TU) aktivistami, fanatikmi a žoldniermi ideológie progresivizmu (pozri TU)

Mladí ľudia, ktorí jej podľahnú potrebujú šíriť otvorený konflikt so „starými štruktúrami“. Jeden nadaný mladík si pred kamerami pripraví názorový aj generačný konflikt dokonca priamo s hlavou štátu. Prirodzene to vyvolá odpor slušnej a staršej časti verejnosti… a napätie ďalej rastie, lebo konečným užívateľom ideologického pôsobenia je totalitná forma vládnutia, kde sa iný názor ako progresívny, nepripúšťa.

Nielen USA, ale aj inde vo svete sa, žiaľ, bežne pácha násilie na školách (pozri TU a tiež TU).

Vražda na Spiši v škole prišla v najnevhodnejší čas. No to je voda na mlyn, aby do hry vstúpili opakovane aj psychiatri. Podobnú politizáciu a zahrávanie si s „telemedicínou“ – vynášaním pokútnych diagnóz na premiéra si vyskúšali „experti na hlavu“ už pri Mečiarovi a rovnako prekročili minimálne etické medze… A rovnaké prekročenie vymedzených kompetencií pre mimovládne organizácie sme videli aj pri angažovanej občianskej spoločnosti.

Šmečkov otec, Martin, dokonca vyhlásil, že tzv. občianska spoločnosť povalila režim/vládu V.Mečiara (1998) aj vďaka sorošovým peniazom: „na Slovensku, možno aj vďaka Sorošovým peniazom, ktorými pomáhal mimovládnym organizáciam, aby chodili po Slovensku a burcovali proti Mečiarovi. Dokonca bez jeho peňazí by sme to možno neboli dokázali. Dokonca aj človek, ktorý nám pomohol poraziť Mečiara“.

Odborníci na duševné zdravie by mali chápať rozdiel medzi príčinou a následkom, veď hľadanie príčin psychických porúch je v ich náplni práce, ale aj tu sa čudne angažovaní majstri tesári sekli vedľa a riešili len „následníka“. (TU)

Budúcnosť – podobne ako pred ukrajinským majdanom – začne od začiatku novej vlády politický a mediálny mainstream, spolu s angažovanými agentmi z tretieho sektora fixovať výlučne na EÚ a NATO. Majdanový scenár sa opakuje.

Opozícia a liberálny mainstream zintenzívnia rusofóbiu šírením nenávisti a nepodložených prepojení a tiež údajných odpojení sa od Európy… čo vystresuje nielen mladú generáciu.

Po návšteve Fica v Moskve a parlamentnej delegácie v Dume, kde riešili následok Zelenského kroku – zastavenie tranzitu plynu na Slovensko, majú dôvod na vypustenie poistky rozbušky z ruky – podľa starého scenára sa šíria bludy ako chce vláda „uniesť“ Slovensko z Európy do Ruska či na „Východ“…

Vytvoril sa nový spúšťač na demonštrácie

Okamžite sa na nový slogan protestov napoja aj predskokani protestov z platformy Otvorená kultúra a všetci aktivisti nových progresívnych zajtrajškov vykrikujú, že Slovensko je Európa, čím sa šíri neopodstatnený strach a leje sa olej do ohňa vášní a strachu, ktoré potrebujú plánovači zmeny ústavného poriadku na pohnutie sa masy k prevzatiu moci na ulici.

Poučenie z predchádzajúcich pokusov o neúspešný pouličný majdan – nestačí zhromaždiť ľudí len v Bratislave, demonštrácie sa musia rozhorieť po celom Slovensku. Pripravené sú platformy Nie v mojom meste a z Kultúrneho štrajku aj s aktivistami a know how.

Nepochybne niekde na tribúne v správnom čase eskalácie vystúpi Šimečka a spol. a odvolajú sa pri vykonávaní puču na ústavný článok 32 – právo verejnosti na odpor…

To, že paradoxne oni sami atakujú ústavný poriadok a eliminujú demokratickú realitu – právo väčšiny rozhodnuté vo voľbách, už zakryjú mediálne aj politicky internacionálne sily v zahraničí, ktorým tejto vývoj a zvrat maximálne vyhovuje.

Veď cieľom nie je vylamovať otvorené dvere Slovenska v Európe, ale v skutočnosti odstaviť tých pri moci v Bratislave, ktorí by mohli zatvoriť dvere do únie a aj do NATO Zelenského režimu – aby civilizačno-mocenský konflikt Západu (Anglosasov) s Ruskom mohol pokračovať.

Dôvod sa už nájde… Ostatne do demonštrácií sa aktívne zapojí aj iniciatíva Mier Ukrajine, za ktorou stoja progresívni komunálni poslanci z Bratislavy. Všetko do seba nebezpečne presne zapadlo, súkolie na mlynček skutočnej demokracie sa môže rozhýbať.

No a teraz si už sami dosaďte hercov, obsadenie aj zámery mocenskej hry do tejto mozaiky. Ak tomu niekto nerozumie, tak potom posledný nech, prosím, zhasne. Zbohom sloboda, zbohom suverénna Slovenská republika.

Alebo je tu ešte stále väčšina Slovákov, ktorým nestačia ideologické a propagandistické bludy progresívcov o správnom smerovaní a zaujatí len toho jediného „správneho postoja“, ale si vystačia so zdravým sedliackym (kritickým) rozumom? Ako sme na tom v národe či len v „tejtokrajine“ sa čoskoro dozvieme.

Rafael Rafaj

O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou, slobodou slova a prejavu a pôsobeniu ideológií v politickom priestore. Zastupuje ako podpredseda bývalých politických väzňov v organizácii PV ZPKO, III.odboj a je čestným predsedom Inštitútu národnej politiky Ľ. Štúra.

/ skspravy.sk /