Zaujímavé a málo známe kresby a mapy Nicolaasa Witsena..

Toto je fragment kresby Nicolaasa Witsena, holandského spisovateľa a cestovateľa z jeho knihy s názvom „Severná a Východná Tartária“ z roku 1692. Táto kresba sa nazýva „Najslávnejší čínsky múr oddeľujúci Čínu od Tartárie“.

Dokazuje to fakt, že Čína v tom čase susedila na severe s Tartáriou, respektíve ešte s jej zvyškami, ktoré prežili po katastrofe, medzi územím Číny a riekou Amur.

Niektoré z týchto opevnení sú zobrazené na iných kresbách z toho istého vydania z roku 1692. Najdôveryhodnejšie je prvé vydanie jeho knihy, pretože z nejakého dôvodu sa obe vyššie uvedené kresby z vydania z roku 1692 už nenachádzajú v nasledujúcich vydaniach z roku 1705 a 1785. To posledné vyšlo po smrti Nicolaasa Witsena a už prešlo určitou cenzúrou. Naopak, mnohé ďalšie kresby však v prvom vydaní chýbajú, ale objavujú sa v nasledujúcich. Dá sa predpokladať, že ide o činnosť falšovateľov, keďže papierová kvalita týchto nových kresieb je výrazne odlišná od papiera prvého vydania.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Prečo falšovatelia odstránili mnohé kresby z prvého vydania a pridali úplne nové kresby do ďalších vydaní? Napríklad z nasledujúcich vydaní zmizla mapa Krymu, na ktorej je nápis „Hranice provincie Tartárie, teraz známej ako Krym a predtým nazývanej Tavrika Chersonskaja“. Nižšie je uvedený dátum jej zostavenia N. Witsenom v Amsterdame. Zároveň sa datovanie uvádza rímskymi číslicami, ktoré sa v tom čase používali v Európe. Takže MDCLXXXV znamená 1685. To znamená, že ešte v roku 1685 bol Krym považovaný za provinciu Tartárie. A nie náhodou je na mnohých európskych mapách označený ako „Krymská Tartária“. To všetko je dosť zvláštne, ak vezmeme do úvahy, že podľa oficiálnej histórie bol Krym v tom čase vazalom Osmanskej ríše. Takže možno práve táto Osmanská ríša bola tiež súčasťou Tartárie?

A takto vyzeralo v tých časoch celé pobrežie Čierneho mora. Súdiac podľa skutočnosti, že Taman je na ostrove, hladina mora bola o niečo vyššia ako teraz. O. Pavljučenko a niektorí ďalší výskumníci sa domnievajú, že to bol dôsledok starovekej potopy, ktorá zničila jedinú starovekú civilizáciu. Túto mapu nakreslil N. Wittsen v roku 1697, takže sa nedostala do prvého vydania jeho knihy, ale dostala sa do druhého vydania, ešte za jeho života z roku 1705. A Krym a priľahlé územie sú tu označené ako Malá Tartária, ale Osmanská ríša tu nie je. A jej európska časť až po Valachiu sa označuje ako Rumunsko.

V tejto knihe je ešte jeden veľmi zaujímavý dokument, ktorý si zaslúži samostatnú starostlivú štúdiu – ide o list spoluvládcov cárov Ivana Alexeeviča a Petra Alexeeviča práve z dynastie, ktorú historici budú nazývať Romanovci. Mimochodom, tento list je písaný predreformnou azbukou a už vôbec nie latinkou, ako do konca života písal podvodník, ktorý sa vrátil z Európy namiesto skutočného Petra Veľkého. A možno práve preto bol práve tento list stiahnutý z druhého vydania tejto knihy z roku 1705 a nikde inde sa neobjavil.

Mimochodom, porovnajte, ako vyzerá Peter počas svojho veľkolepého veľvyslanectva počas pobytu v holandskom Saardame na rytine od Marcusa z roku 1699.

A jeho portrét z knihy N. Witsena s názvom „Petrus Aleckovich, vytvorený v jeho mladosti.“ Je vysoký predpoklad, že sú to úplne odlišní ľudia, hoci majú určité vonkajšie podobnosti. Takže na rytine Marcusa už vidíme podvodníka v šatách námorníka. Nie nadarmo tento podvodník na rozdiel od skutočného cára vôbec nerozumel taktike pozemných bitiek, no mal bohaté skúsenosti z námorných naloďovacích bitiek, neovládal ruskú abecedu a neovládal dobre jazyk, nikdy nenosil nič iné ako európsky odev, vrátane cárskeho oblečenia, v ktorom bol vyobrazený na kresbe N. Witsena, ktorý skutočného cára osobne poznal z čias ich spojenia s bratom Ivanom. Existuje ešte mnoho ďalších dôkazov tejto zámeny.

Vyvrátiť ich však možno len v dôsledku porovnávacieho genetického vyšetrenia pozostatkov osoby, ktorá vládla Ruskej ríši pod menom Peter Alexejevič, s pozostatkami Alexeja Michajloviča, otca skutočného Petra. A pravdepodobne, ak by nedošlo k zámene ruského cára, ako tvrdia oficiálni historici, potom by toto skúmanie bolo už dávno vykonané. List, ktorý napísali spoluvládcovia Ivan a Peter Nicolaasovi Witsenovi, sa skúma a budeme o ňom informovať niekedy v nasledujúcich príspevkoch.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info