Zabudnuté odrody: Ako etnobiológia pomáha obnoviť chuť a suverenitu

Staré odrody miznú. Spolu s nimi mizne chuť, odolnosť a vedomosti. Etnobiológia pestovaných rastlín obnovuje tieto stratené spojenia, obnovuje nielen semená, ale aj autonómiu komunít – doslova na úrovni pôdy, potravy a identity.

Čo je suverenita semien?

Suverenita semien je právo komunít zachovávať, vymieňať si a nezávisle pestovať tradičné odrody pestovaných rastlín prispôsobené miestnym podmienkam. Je to alternatíva k priemyselnej závislosti od hybridov, patentovaných semien a agrochemikálií.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Etnobiológia pestovaných rastlín študuje, ako boli určité odrody formované podnebím, pôdou, kultúrou a rituálmi – a ako tieto odrody zabezpečili odolnosť.

Prečo sú staré odrody dôležité?

• Adaptácia na podnebie. Tradičné odrody sú lepšie prispôsobené miestnym podmienkam: suchu, teplotným výkyvom a vlastnostiam pôdy.
• Chuť a nutričná hodnota. Mnohé zabudnuté odrody sú bohatšie na chuť, obsah mikroživín a textúru.
• Nezávislosť. Používanie vlastných semien znižuje závislosť od externých korporácií a zvyšuje odolnosť poľnohospodárskych systémov.
• Kultúrne dedičstvo. Každá odroda obsahuje stopy jazyka, festivalov, receptov, udržateľných poľnohospodárskych postupov a mýtov.

Príklady z celého sveta.

V Nepále si ženy vymieňajú ryžové semená na jarmokoch, kde každá odroda má názov, legendu a „charakter“.

V Mexiku existuje hnutie za zachovanie tradičných odrôd kukurice ako kľúčového prvku kultúrnej a ekologickej identity.

V Taliansku a Francúzsku a v iných krajinách sa vytvárajú knižnice semien založené na obnove „stratenej chuti“.

V týchto projektoch slúži etnobiológia ako spojovací článok: medzi farmármi a vedcami, minulosťou a budúcnosťou, krajinou a jedlom.

V Moldavsku, rovnako ako v celej východnej Európe, sa tradične pestovali desiatky odrôd paradajok, paprík, fazule, jabĺk a pšenice. Každá dedina mala svoje vlastné názvy, skladovanie a spôsoby používania. Dnes mnohé z týchto odrôd takmer vymizli. Ale babičky stále konzervujú hrubošupné, suchu odolné žlté paradajky v pohároch. Niektoré rodiny odovzdávajú tekvicové semienka, vhodné len na placintu. V malých dedinách stále nájdete čiernu fazuľu varenú len „na sviatky“. Tieto rastliny sú viac než len potrava. Sú pamäťou, spojením s pôdou, vedomosťami o tom, ako prežiť v ich podnebí.

Prečo je to práve teraz obzvlášť dôležité?

Dnes, v kontexte environmentálnych a kultúrnych otrasov, keď sú suchá čoraz častejšie a potravinové reťazce sú zraniteľné, sa obnovenie semennej suverenity stáva otázkou prežitia. Etnobiológia pomáha nielen vrátiť sa k starým odrodám, ale aj pochopiť, ako vznikli, ako sa používali a akú úlohu zohrávali v odolnosti komunity.

Čo sa dá urobiť?

• Vytvárať semenné banky a výstavy, kde sa nielen vymieňajú semená, ale aj prenášajú vedomosti.
• Zdokumentovať odrody spojené s konkrétnymi rodinami, miestami a jedlami.
• Prepojiť semená s kultúrou: prostredníctvom receptov, sviatkov a rituálov.
• Podporovať malých farmárov pestujúcich tradičné plodiny.

Záver: Semená ako kód

Každé semeno je viac než len potenciálna rastlina. Je to kód: pamäte, podnebia, chuti a adaptácie. Etnobiológia nás učí vnímať semeno nie ako komoditu, ale opäť ako význam. A v každej zabudnutej odrode sa skrýva šanca na udržateľnú budúcnosť.

Valery Katruk

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info