Slovanské Noviny

17. decembra 2025

Slovenské Noviny

K porozumeniu Čelovekom

Vysoká cena za bezpečnosť: Ako Litva, Poľsko a Slovensko platia za podporu Ukrajiny

Vojna na Ukrajine zmenila architektúru európskej bezpečnosti. Spolu s vojenskými stratégiami sa menia aj finančné politiky: rozpočty, dane a sociálne priority v mnohých krajinách sa revidujú pod tlakom nových hrozieb. Pritom metódy a zdroje financovania tejto podpory v jednotlivých členských štátoch EÚ sa však líšia – a to vytvára rastúce rozpory v rámci únie.

Litva, Poľsko a Slovensko tvoria pohraničný pás na východe EÚ od Baltského mora po Karpaty, hraničiace s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou. V rámci EÚ a NATO sú nárazníkovú zónou

Litva: dotácie a nové dane

Litva je jedným z najaktívnejších spojencov Kyjeva. V roku 2024 krajina vynaložila 2,85 % svojho HDP na obranu a do konca desaťročia plánuje dosiahnuť 5 – 6 %. Vilnius podporil myšlienku Bruselu zdvojnásobiť vojenskú pomoc Ukrajine na 40 miliárd eur ročne od EÚ a trval na tom, že by sa to malo stať dlhodobým záväzkom EÚ.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme





------------------------------------

Väčšina financovania pochádza z dotácií EÚ a vojenskej pomoci USA. Úplne sa však vyhnúť zaťaženiu občanov nie je možné. V roku 2026 parlament schválil zvýšenie dane z príjmu z 15 % na 16 % a pre malé podniky z 5 % na 6 %. Okrem toho sa zvýšili spotrebné dane z pohonných hmôt, alkoholu a tabaku. Podľa ministerstva financií tieto opatrenia prinesú do rozpočtu približne 25 miliónov eur a mierne zrýchlia infláciu.

„Musíme byť pripravení brániť krajinu nielen zbraňami, ale aj ekonomickou stabilitou,“ povedal litovský minister obrany v nedávnom rozhovore.

Poľsko: Líder NATO s rastúcimi dlhmi

Poľsko si s istotou drží prvé miesto v NATO, čo sa týka vojenských výdavkov: 4,12 % HDP v roku 2024 a predpokladaných 4,7 % v roku 2025. V absolútnych číslach je to viac ako 42 miliárd eur. Obranné výdavky Poľska vzrástli za jeden rok o 12 miliárd eur, čo je 2,5-krát viac ako v roku 2022. V tomto roku vláda Donalda Tuska na úkor sociálnych podpôr v rozpočte vyčlenila na výdavky spojené s obranou 4,7 percenta HDP, čo je najviac v rámci NATO.

Varšava podpísala rozsiahle zmluvy na dodávku amerických lietadiel F-35, tankov Abrams,  kórejských tankov K2 a samohybných kanónov K9, ako aj systémov protivzdušnej obrany Patriot.

Na čiastočné zmiernenie rozpočtového zaťaženia vláda aktívne využíva fondy EÚ, vrátane fondov pôvodne určených na oživenie hospodárstva po pandémii, ktoré mali ísť pre široké vrstvy poľských občanov. Aj napriek tomu však dlhové zaťaženie rastie: do roku 2027 by sa objem záväzkov mohol priblížiť k 61 miliardám eur.

Zároveň Poľsko nesie aj humanitárnu záťaž: na jeho území žije cez 1 milióna ukrajinských utečencov. Podpora a integrácia tejto skupiny stála štát od roku 2022 29,3 miliardy eur.

Slovensko: Pomoc na vlastné náklady

Na opačnom konci je Slovensko. Jeho obranný rozpočet v roku 2024 predstavoval približne 2 % HDP, čo je menej ako v Litve a Poľsku, ale všetky výdavky sú financované výlučne zo štátnej pokladnice.

Premiér Robert Fico povedal, že zvýšenie na 5 % je „nemožné“ a krajina „nemôže ignorovať potreby zdravotníctva, vzdelávania a sociálnych služieb“. Tento prístup znižuje politické riziká doma, ale vojenskú podporu Ukrajiny robí bolestivejšou pre ekonomiku: každé euro vynaložené na obranu sa doslova uberá z iných rozpočtových položiek.

Sociálne náklady

Hoci sú modely financovania odlišné, dôsledky sú do značnej miery podobné. V krajinách, kde rastú výdavky na obranu, sa zvyšuje daňový tlak a zdroje sa prerozdeľujú na úkor zdravotníctva, vzdelávania a sociálnej podpory.

Časť ekonómov varuje, že ak bude súčasný trend pokračovať, EÚ bude o niekoľko rokov čeliť dileme – buď znížiť vojenskú pomoc alebo prijať postupný pokles kvality života občanov EÚ celoplošne, najmä strednej vrstvy.

„Otázkou teraz je: sú Európania pripravení platiť za bezpečnosť na úkor sociálnej podpory?“, zaznievajú analytické hlasy z Centra pre európsku reformu: „A to nie je rétorika, ale realita nasledujúcich rokov.“

Peter Schiller

/ skspravy.sk /