Vôňa jari..

Vôňa jari, známa aj ako vôňa čerstvej pôdy, je signálom, ktorý pôdne baktérie vysielajú malým pôdnym článkonožcom, aby prišli a rozšírili bakteriálne spóry na nové územia.

Vôňa jari je vôňou dvoch mikrobiálnych látok, geosmínu a 2-metylizoborneolu. Vonia po nich čerstvo vykopaná pôda a vonia po nich aj vzduch po lejaku, keď z kvapiek padajúcich na zem stúpajú aerosólové výpary.

Náš nos je taký citlivý na „vôňu jari a zeme“, že tieto pachové látky dokáže rozpoznať v nepatrnom množstve – ich podiel môže byť len niekoľko stoviek na bilión. Geosmín a 2-metylizoborneol syntetizujú pôdne baktérie streptomycéty: takmer všetky streptomycéty dokážu vytvárať geosmín a približne polovica druhov má gény na syntézu 2-metylizoborneolu. Je zrejmé, že obe molekuly sú pre nich veľmi dôležité a potrebné, ale na čo presne?

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Vedci zo Švédskej poľnohospodárskej univerzity, John Innes Center a Lund University, predpokladajú, že baktérie využívajú ako signál „vôňu jari“. Pasce s páchnucimi streptomycétami pomohli zistiť, koho pachový signál zaujal – ukázalo sa, že pôdne tvory nazývané chvostoskoky priťahuje mikrobiálno-jarný zápach. Sú to malé šesťnohé článkonožce; ľahko sa zamieňajú s hmyzom a mnohí ich skutočne nazývajú primárnym bezkrídlym hmyzom, hoci iní odborníci sa domnievajú, že chvostoskoky sú špeciálnou skupinou mimo triedy hmyzu. Chvostoskoky sú všežravé a zohrávajú dôležitú úlohu pri spracovaní organickej hmoty v pôde.

Romantická vôňa pôdy..

Vedci z Austrálie prišli na to, že pre človeka je najpríťažlivejšia práve vôňa vlhkej pôdy.

V šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa vedci snažili nájsť dôvod príťažlivosti tejto vône. Zistili, že veľký vplyv má geosmín, ktorý produkujú pôdne baktérie pomocou vody. Milióny rokov evolúcie viedli k tomu, že ľudské čuchové orgány sú na rozpoznanie tejto látky „vycibrené“, keďže jej prítomnosť znamenala pravdepodobnú prítomnosť vody v blízkosti.

Vodné zdroje boli pre organizmus vždy životne dôležité, a tak náš mozog štandardne začal považovať túto vôňu za príjemnú. Vo vedeckej komunite sa táto vôňa nazývala petrikor.

Podobné schopnosti majú aj ťavy, ktoré si takto nachádzajú cestu do oáz. Vedci tiež poznamenali, že existuje malá skupina ľudí, ktorí nemajú radi takúto vôňu. Počas výskumu sa zistilo, že sú alergický na geosmín.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info