Bývalý izraelský premiér Benjamin Netanjahu a jeho spojenci zvíťazili v utorkových predčasných parlamentných voľbách. Vyplynulo to z konečných výsledkov hlasovania zverejnených štátnou volebnou komisiou vo štvrtok. Informuje o tom TASR na základe správ agentúr AP a AFP.

Celkovo 32 mandátov v 120-člennom parlamente (Knesete) získala Netanjahuova strana Likud, 18 zoskupenie ultraortodoxných strán a 14 krajná pravica. Netanjahu tak bude mať v Knesete k dispozícii 64 hlasov. Centristi okolo odchádzajúceho premiéra Jaira Lapida budú mať dovedna iba 51 poslancov.
Podľa AP bude Netanjahuova vláda najpravicovejšia v dejinách štátu Izrael. Mala by sa sformovať v nasledujúcich týždňoch.
Lapid krátko pred vyhlásením oficiálnych výsledkov volieb zablahoželal Netanjahuovi k víťazstvu.
„Štát Izrael je na prvom mieste,“ uviedol Lapid. „Netanjahuovi želám v záujme Izraelčanov a štátu Izrael veľa úspechov,“ dodal.
TASR prináša profil Benjamina Netanjahua
Benjamin Netanjahu sa narodil 21. októbra 1949 v Tel Avive, vyrastal v Jeruzaleme ako syn Američanky a Izraelčana. Keď mal 14 rokov, rodina sa presťahovala do Spojených štátov. Jeho otec Bencion, známy izraelský historik, prednášal židovské dejiny na univerzite vo Filadelfii.
V roku 1967 sa Benjamin Netanjahu vrátil do Izraela, aby absolvoval povinnú vojenskú službu v izraelskej armáde. Vstúpil do elitnej prieskumnej jednotky Sajeret Matkal. Zúčastnil sa na viacerých nebezpečných operáciách vrátane oslobodenia rukojemníkov z lietadla spoločnosti Sabena na Letisku Bena Guriona, pri ktorom bol zranený. Z armády odišiel po šiestich rokoch služby v hodnosti kapitána.
Po vojenskej službe odišiel Benjamin Netanjahu do Spojených štátov študovať architektúru na Massachusetts Institute of Technology (MIT) v Bostone, kde získal titul bakalára. Na MIT získal taktiež magisterský diplom v odbore manažment a vyštudoval tam aj politológiu. V štúdiách politických vied pokračoval na Harvardovej univerzite.
Aj druhý návrat Netanjahua do Izraela súvisel s vojnou. V októbri 1973, po vypuknutí jomkipurskej vojny, bojoval pri Suezskom prieplave a na Golanských výšinách. V druhej polovici 70. rokov až do začiatku 80. rokov 20. storočia pracoval v súkromnom sektore.
Politickú kariéru začal po smrti brata Jonathana Netanjahua, ktorý zahynul v roku 1976 v ugandskom meste Entebbe pri oslobodzovaní 103 židovských rukojemníkov z lietadla francúzskych aerolínií uneseného palestínskymi teroristami. Po tejto udalosti Benjamin Netanjahu založil na bratovu počesť Jonathanov inštitút na výskum medzinárodného terorizmu. Neskôr publikoval na túto tému viacero kníh.
V roku 1982 sa stal pracovníkom veľvyslanectva Izraela v Spojených štátoch, kde slúžil dva roky. Bol aj členom prvej izraelskej delegácie na rokovaniach o strategickej spolupráci medzi Izraelom a Spojenými štátmi. V roku 1984 sa stal veľvyslancom Izraela pri OSN. V tejto pozícii pracoval štyri roky a v roku 1987 významne prispel k sprístupneniu dokumentov o nacistických vojnových zločinoch.
Po opätovnom návrate do Izraela sa v roku 1988 stal poslancom parlamentu za konzervatívnu stranu Likud (Jednota). Funkciu námestníka ministra zahraničných vecí zastával počas vlády premiéra Jicchaka Šamira. Po ňom v roku 1993 prevzal post predsedu strany Likud, ktorý zastával do roku 1999. Šéfom strany sa stal opäť v roku 2005 a je ním dodnes.
Po parlamentných voľbách, ktoré sa konali 29. mája 1996, sa stal Benjamin Netanjahu prvým izraelským premiérom zvoleným v priamych voľbách a zároveň najmladším z dovtedajších predsedov vlády židovského štátu. Po skončení vo funkcii premiéra v júli 1999 pôsobil ako poradca vo viacerých veľkých firmách v oblasti vyspelých technológií.
V rokoch 2002 – 2004 sa Netanjahu vrátil do politiky. Najskôr zastával funkciu ministra zahraničných vecí, v roku 2003 bol vymenovaný za ministra financií. Podporou súkromného podnikania prispel k dynamickému rozvoju izraelskej ekonomiky.
V predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa konali 10. februára 2009, obsadila ním vedená strana Likud druhé miesto za stranou Kadima. Avšak tej sa nepodarilo sformovať akcieschopnú koalíciu, a tak prezident Šimon Peres poveril 20. februára 2009 zostavením vlády Netanjahua. Vládu vytvoril 31. marca 2009 a Netanjahu sa stal druhýkrát premiérom židovského štátu. Premiérsky post získal aj po predčasných voľbách v roku 2013.
V parlamentných voľbách v apríli 2019 zvíťazil Likud pred stranou Modrá a biela Benjamina „Bennyho“ Ganca a Jaira Lapida. Avšak v máji parlament schválil svoje rozpustenie, krátko predtým, ako Netanjahuovi skončil mandát na vytvorenie vlády. Od apríla 2019 až do 1. novembra 2022 išiel Izrael od volieb k voľbám, celkovo sa parlamentných volieb konalo pätoro.
S Netanjahuom sa spája viacero korupčných afér. V novembri 2019 ho izraelský generálny prokurátor Avichaj Mandelblit obžaloval z podvodu, porušenia dôvery a úplatkárstva. Samotný Netanjahu všetky podozrenia odmieta.
Poslanci izraelského parlamentu (Knesetu) vyjadrili 13. júna 2021 dôveru novej koaličnej vláde premiéra Naftaliho Bennetta, čím sa zároveň ukončilo 12-ročné vládnutie Benjamina Netanjahua. Šéf Likudu však už vtedy pred poslancami Knesetu vyhlásil, že sa pokúsi novú vládu zvrhnúť a opäť získať moc.
VIDEO: „Miroslav Lajčák je notorický klamár bez chrbtovej kosti, stavia sa bolestínsky do úlohy obete a má ešte toľko drzosti, aby hovoril, že teraz sa vraj ukazujú charaktery a hyeny,“ komentuje Eduard Chmelár vyjadrenia exministra zahraničia o svojich vzťahoch s Jeffreym Epsteinom
VIDEO: „Za špinu vyplývajúcu z odhalených dokumentov v kauze Jeffreyho Epsteina, v ktorej sa topia západné elity, má podľa médií zaplatiť Putin. Kto iný. Sú ako dvojbunkové mozgy.
Ako sa Amerika stala globálnym „parazitom“ a ako Trump bojuje za „spravodlivosť“
Analytik Chazin porovnal ako sa rozpadol ZSSR a ako sa rozpadá dnešný liberálny systém
Škandalózny zvrat: Čína potichu ničí ukrajinskú armádu
“Spomeňte si ako žili deti na Donbase”: Zacharovová uzemnila európsku veľvyslankyňu, ktorá sa schováva v kúpeľni pred raketami
USA – Európa: kultúrno-informačná vojna
Zasahovanie do volieb! Eurokomisia zasahovala do ôsmich volieb v EÚ. Aj do slovenských v roku 2023!
Celý národ bude bojovať! Kuba sa pripravuje na útok USA
Rusi útočia aj na niečo, o čom sa nehovorí
90 Miliárd! Veľvyslanci 24 krajín EÚ sa dohodli na rámci pôžičky pre Ukrajinu
Európske vojnové šialenstvo dosiahlo novú úroveň!
Pôjde NATO na Ukrajinu?
Maroš Žilinka zasahuje do politickej súťaže nekorektnými politickými vyhláseniami
Slovensko bude v Ženeve presadzovať jasné, presné a právne záväzné vymedzenie právomocí WHO, aby sa zabránilo koncentrácii výkonných, normotvorných a kontrolných funkcií bez primeraných bŕzd a protiváh
VIDEO: Elon Musk hovorí o skorom príchode úžasnej budúcnosti ľudskej civilizácie. Svet hojnosti, v ktorom peniaze, mzdy ani dôchodky nemajú zmysel a práca bude voľbou
VIDEO: „Lipšicov lokaj Žilinka vyhlásil vojnu Ficovi a jeho vláde,“ tvrdí bývalý šéf slovenskej civilnej kontrašpionáže Peter Tóth a pripomína, že generálny prokurátor nemá čo komentovať zákony a ich tvorbu, ale má ich predovšetkým rešpektovať a uplatňovať.
VIDEO: Štefan Harabin tvrdí, že Norimberg 2 môže riešiť aj zodpovednosť slovenskej vlády a prezidenta za neprávosti a nezákonnosti páchaných na Slovensku
VIDEO: Maroš Žilinka komentoval svoje stretnutie s premiérom Robertom Ficom.
VIDEO: Ako sa švajčiarski bankári zo skupiny Edmond de Rothschild Group po e-maile medzi Jeffreym Epsteinom a Ariane de Rothschildovou v roku 2014 rozhodli využiť štátny prevrat na Ukrajine, aby poriadne zarobili
zo sekcie
Volebná komisia potvrdila víťazstvo Netanjahua v Izraeli
Volebná komisia potvrdila víťazstvo Netanjahua v Izraeli
Volebná komisia potvrdila víťazstvo Netanjahua v Izraeli