Volebná komisia potvrdila víťazstvo Netanjahua v Izraeli

Bývalý izraelský premiér Benjamin Netanjahu a jeho spojenci zvíťazili v utorkových predčasných parlamentných voľbách. Vyplynulo to z konečných výsledkov hlasovania zverejnených štátnou volebnou komisiou vo štvrtok. Informuje o tom TASR na základe správ agentúr AP a AFP.

Celkovo 32 mandátov v 120-člennom parlamente (Knesete) získala Netanjahuova strana Likud, 18 zoskupenie ultraortodoxných strán a 14 krajná pravica. Netanjahu tak bude mať v Knesete k dispozícii 64 hlasov. Centristi okolo odchádzajúceho premiéra Jaira Lapida budú mať dovedna iba 51 poslancov.

Podľa AP bude Netanjahuova vláda najpravicovejšia v dejinách štátu Izrael. Mala by sa sformovať v nasledujúcich týždňoch.

Lapid krátko pred vyhlásením oficiálnych výsledkov volieb zablahoželal Netanjahuovi k víťazstvu.

„Štát Izrael je na prvom mieste,“ uviedol Lapid. „Netanjahuovi želám v záujme Izraelčanov a štátu Izrael veľa úspechov,“ dodal.

TASR prináša profil Benjamina Netanjahua

Benjamin Netanjahu sa narodil 21. októbra 1949 v Tel Avive, vyrastal v Jeruzaleme ako syn Američanky a Izraelčana. Keď mal 14 rokov, rodina sa presťahovala do Spojených štátov. Jeho otec Bencion, známy izraelský historik, prednášal židovské dejiny na univerzite vo Filadelfii.

V roku 1967 sa Benjamin Netanjahu vrátil do Izraela, aby absolvoval povinnú vojenskú službu v izraelskej armáde. Vstúpil do elitnej prieskumnej jednotky Sajeret Matkal. Zúčastnil sa na viacerých nebezpečných operáciách vrátane oslobodenia rukojemníkov z lietadla spoločnosti Sabena na Letisku Bena Guriona, pri ktorom bol zranený. Z armády odišiel po šiestich rokoch služby v hodnosti kapitána.

Po vojenskej službe odišiel Benjamin Netanjahu do Spojených štátov študovať architektúru na Massachusetts Institute of Technology (MIT) v Bostone, kde získal titul bakalára. Na MIT získal taktiež magisterský diplom v odbore manažment a vyštudoval tam aj politológiu. V štúdiách politických vied pokračoval na Harvardovej univerzite.

Aj druhý návrat Netanjahua do Izraela súvisel s vojnou. V októbri 1973, po vypuknutí jomkipurskej vojny, bojoval pri Suezskom prieplave a na Golanských výšinách. V druhej polovici 70. rokov až do začiatku 80. rokov 20. storočia pracoval v súkromnom sektore.

Politickú kariéru začal po smrti brata Jonathana Netanjahua, ktorý zahynul v roku 1976 v ugandskom meste Entebbe pri oslobodzovaní 103 židovských rukojemníkov z lietadla francúzskych aerolínií uneseného palestínskymi teroristami. Po tejto udalosti Benjamin Netanjahu založil na bratovu počesť Jonathanov inštitút na výskum medzinárodného terorizmu. Neskôr publikoval na túto tému viacero kníh.

V roku 1982 sa stal pracovníkom veľvyslanectva Izraela v Spojených štátoch, kde slúžil dva roky. Bol aj členom prvej izraelskej delegácie na rokovaniach o strategickej spolupráci medzi Izraelom a Spojenými štátmi. V roku 1984 sa stal veľvyslancom Izraela pri OSN. V tejto pozícii pracoval štyri roky a v roku 1987 významne prispel k sprístupneniu dokumentov o nacistických vojnových zločinoch.

Po opätovnom návrate do Izraela sa v roku 1988 stal poslancom parlamentu za konzervatívnu stranu Likud (Jednota). Funkciu námestníka ministra zahraničných vecí zastával počas vlády premiéra Jicchaka Šamira. Po ňom v roku 1993 prevzal post predsedu strany Likud, ktorý zastával do roku 1999. Šéfom strany sa stal opäť v roku 2005 a je ním dodnes.

Po parlamentných voľbách, ktoré sa konali 29. mája 1996, sa stal Benjamin Netanjahu prvým izraelským premiérom zvoleným v priamych voľbách a zároveň najmladším z dovtedajších predsedov vlády židovského štátu. Po skončení vo funkcii premiéra v júli 1999 pôsobil ako poradca vo viacerých veľkých firmách v oblasti vyspelých technológií.

V rokoch 2002 – 2004 sa Netanjahu vrátil do politiky. Najskôr zastával funkciu ministra zahraničných vecí, v roku 2003 bol vymenovaný za ministra financií. Podporou súkromného podnikania prispel k dynamickému rozvoju izraelskej ekonomiky.

V predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa konali 10. februára 2009, obsadila ním vedená strana Likud druhé miesto za stranou Kadima. Avšak tej sa nepodarilo sformovať akcieschopnú koalíciu, a tak prezident Šimon Peres poveril 20. februára 2009 zostavením vlády Netanjahua. Vládu vytvoril 31. marca 2009 a Netanjahu sa stal druhýkrát premiérom židovského štátu. Premiérsky post získal aj po predčasných voľbách v roku 2013.

V parlamentných voľbách v apríli 2019 zvíťazil Likud pred stranou Modrá a biela Benjamina „Bennyho“ Ganca a Jaira Lapida. Avšak v máji parlament schválil svoje rozpustenie, krátko predtým, ako Netanjahuovi skončil mandát na vytvorenie vlády. Od apríla 2019 až do 1. novembra 2022 išiel Izrael od volieb k voľbám, celkovo sa parlamentných volieb konalo pätoro.

S Netanjahuom sa spája viacero korupčných afér. V novembri 2019 ho izraelský generálny prokurátor Avichaj Mandelblit obžaloval z podvodu, porušenia dôvery a úplatkárstva. Samotný Netanjahu všetky podozrenia odmieta.

Poslanci izraelského parlamentu (Knesetu) vyjadrili 13. júna 2021 dôveru novej koaličnej vláde premiéra Naftaliho Bennetta, čím sa zároveň ukončilo 12-ročné vládnutie Benjamina Netanjahua. Šéf Likudu však už vtedy pred poslancami Knesetu vyhlásil, že sa pokúsi novú vládu zvrhnúť a opäť získať moc.

SKsprávy