Slovanské Noviny

19. apríla 2024

K porozumeniu Čelovekom

Bývalý izraelský premiér Benjamin Netanjahu a jeho spojenci zvíťazili v utorkových predčasných parlamentných voľbách. Vyplynulo to z konečných výsledkov hlasovania zverejnených štátnou volebnou komisiou vo štvrtok. Informuje o tom TASR na základe správ agentúr AP a AFP.

Celkovo 32 mandátov v 120-člennom parlamente (Knesete) získala Netanjahuova strana Likud, 18 zoskupenie ultraortodoxných strán a 14 krajná pravica. Netanjahu tak bude mať v Knesete k dispozícii 64 hlasov. Centristi okolo odchádzajúceho premiéra Jaira Lapida budú mať dovedna iba 51 poslancov.

Podľa AP bude Netanjahuova vláda najpravicovejšia v dejinách štátu Izrael. Mala by sa sformovať v nasledujúcich týždňoch.

> Slovanská Múdrosť na youtube Slovanských Novín <

Lapid krátko pred vyhlásením oficiálnych výsledkov volieb zablahoželal Netanjahuovi k víťazstvu.

„Štát Izrael je na prvom mieste,“
 uviedol Lapid. „Netanjahuovi želám v záujme Izraelčanov a štátu Izrael veľa úspechov,“ dodal.

TASR prináša profil Benjamina Netanjahua

Benjamin Netanjahu sa narodil 21. októbra 1949 v Tel Avive, vyrastal v Jeruzaleme ako syn Američanky a Izraelčana. Keď mal 14 rokov, rodina sa presťahovala do Spojených štátov. Jeho otec Bencion, známy izraelský historik, prednášal židovské dejiny na univerzite vo Filadelfii.

V roku 1967 sa Benjamin Netanjahu vrátil do Izraela, aby absolvoval povinnú vojenskú službu v izraelskej armáde. Vstúpil do elitnej prieskumnej jednotky Sajeret Matkal. Zúčastnil sa na viacerých nebezpečných operáciách vrátane oslobodenia rukojemníkov z lietadla spoločnosti Sabena na Letisku Bena Guriona, pri ktorom bol zranený. Z armády odišiel po šiestich rokoch služby v hodnosti kapitána.

Po vojenskej službe odišiel Benjamin Netanjahu do Spojených štátov študovať architektúru na Massachusetts Institute of Technology (MIT) v Bostone, kde získal titul bakalára. Na MIT získal taktiež magisterský diplom v odbore manažment a vyštudoval tam aj politológiu. V štúdiách politických vied pokračoval na Harvardovej univerzite.

Aj druhý návrat Netanjahua do Izraela súvisel s vojnou. V októbri 1973, po vypuknutí jomkipurskej vojny, bojoval pri Suezskom prieplave a na Golanských výšinách. V druhej polovici 70. rokov až do začiatku 80. rokov 20. storočia pracoval v súkromnom sektore.

Politickú kariéru začal po smrti brata Jonathana Netanjahua, ktorý zahynul v roku 1976 v ugandskom meste Entebbe pri oslobodzovaní 103 židovských rukojemníkov z lietadla francúzskych aerolínií uneseného palestínskymi teroristami. Po tejto udalosti Benjamin Netanjahu založil na bratovu počesť Jonathanov inštitút na výskum medzinárodného terorizmu. Neskôr publikoval na túto tému viacero kníh.

V roku 1982 sa stal pracovníkom veľvyslanectva Izraela v Spojených štátoch, kde slúžil dva roky. Bol aj členom prvej izraelskej delegácie na rokovaniach o strategickej spolupráci medzi Izraelom a Spojenými štátmi. V roku 1984 sa stal veľvyslancom Izraela pri OSN. V tejto pozícii pracoval štyri roky a v roku 1987 významne prispel k sprístupneniu dokumentov o nacistických vojnových zločinoch.

Po opätovnom návrate do Izraela sa v roku 1988 stal poslancom parlamentu za konzervatívnu stranu Likud (Jednota). Funkciu námestníka ministra zahraničných vecí zastával počas vlády premiéra Jicchaka Šamira. Po ňom v roku 1993 prevzal post predsedu strany Likud, ktorý zastával do roku 1999. Šéfom strany sa stal opäť v roku 2005 a je ním dodnes.

Po parlamentných voľbách, ktoré sa konali 29. mája 1996, sa stal Benjamin Netanjahu prvým izraelským premiérom zvoleným v priamych voľbách a zároveň najmladším z dovtedajších predsedov vlády židovského štátu. Po skončení vo funkcii premiéra v júli 1999 pôsobil ako poradca vo viacerých veľkých firmách v oblasti vyspelých technológií.

V rokoch 2002 – 2004 sa Netanjahu vrátil do politiky. Najskôr zastával funkciu ministra zahraničných vecí, v roku 2003 bol vymenovaný za ministra financií. Podporou súkromného podnikania prispel k dynamickému rozvoju izraelskej ekonomiky.

V predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa konali 10. februára 2009, obsadila ním vedená strana Likud druhé miesto za stranou Kadima. Avšak tej sa nepodarilo sformovať akcieschopnú koalíciu, a tak prezident Šimon Peres poveril 20. februára 2009 zostavením vlády Netanjahua. Vládu vytvoril 31. marca 2009 a Netanjahu sa stal druhýkrát premiérom židovského štátu. Premiérsky post získal aj po predčasných voľbách v roku 2013.

V parlamentných voľbách v apríli 2019 zvíťazil Likud pred stranou Modrá a biela Benjamina „Bennyho“ Ganca a Jaira Lapida. Avšak v máji parlament schválil svoje rozpustenie, krátko predtým, ako Netanjahuovi skončil mandát na vytvorenie vlády. Od apríla 2019 až do 1. novembra 2022 išiel Izrael od volieb k voľbám, celkovo sa parlamentných volieb konalo pätoro.

S Netanjahuom sa spája viacero korupčných afér. V novembri 2019 ho izraelský generálny prokurátor Avichaj Mandelblit obžaloval z podvodu, porušenia dôvery a úplatkárstva. Samotný Netanjahu všetky podozrenia odmieta.

Poslanci izraelského parlamentu (Knesetu) vyjadrili 13. júna 2021 dôveru novej koaličnej vláde premiéra Naftaliho Bennetta, čím sa zároveň ukončilo 12-ročné vládnutie Benjamina Netanjahua. Šéf Likudu však už vtedy pred poslancami Knesetu vyhlásil, že sa pokúsi novú vládu zvrhnúť a opäť získať moc.

SKsprávy

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na redakcia@slovanskenoviny.sk

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)

 

Príspevkom "na kávu" pomôžete ľahšiemu fungovniu Slovanských Novín a podporíte tvorenie.

Ďakujeme

%d