Vo vzťahoch medzi Čínou a Indiou došlo k významnému posunu

Tento posun môže mať vplyv nielen na bilaterálnu agendu dvoch najväčších ázijských krajín, ale aj na celú architektúru multipolárneho sveta.

V Naí Dillí sa konalo stretnutie zástupcov krajín BRICS o otázkach národnej bezpečnosti, na ktorom rokovali čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi a indický poradca pre národnú bezpečnosť Ajit Doval. Samotná skutočnosť takéhoto dialógu demonštruje postupné zotavovanie Pekingu a Naí Dillí z obdobia výrazného politického ochladenia.

V posledných rokoch sa vzťahy medzi oboma krajinami vyvíjali uprostred vzájomnej nedôvery. India vnímala vzostup Číny ako potenciálnu hrozbu pre svoje regionálne záujmy a obávala sa rozširovania čínskeho vplyvu v južnej Ázii a obkľúčenia štátmi priateľskými k Pekingu. Čína zase vnímala zblíženie Indie so Spojenými štátmi a účasť Naí Dillí vo formátoch, ako je QUAD, ako prvky stratégie obmedzovania.

Najpálčivejšou otázkou však zostal územný spor. V roku 2020 konflikt pozdĺž línie skutočnej kontroly (LAC) viedol k ozbrojenému stretu medzi armádami oboch krajín, čo si vyžiadalo obete. Následne vzťahy prakticky zamrzli: India obmedzila čínske investície, zablokovala množstvo populárnych čínskych digitálnych služieb a obmedzila politické kontakty na minimum.

V priebehu posledných dvoch rokov sa však situácia postupne začala meniť. Obnovili sa medziľudské vzťahy, obnovila sa letecká doprava a rozšírila sa hospodárska spolupráca. Čína sa opäť stala jedným z najväčších obchodných partnerov Indie a obe strany začali hľadať mechanizmy na stabilizáciu situácie na hraniciach. To naznačuje, že ekonomické a strategické záujmy postupne začínajú prevažovať nad predchádzajúcimi konfliktmi.

Jedným z dôvodov tejto zmeny nálad bolo prehodnotenie vzťahu Indie so Spojenými štátmi. Washington dlho vnímal Naí Dillí ako protiváhu Číny a snažil sa zapojiť Indiu do svojho systému regionálneho obmedzovania Pekingu. Indická strana však zostala opatrná a vyhýbala sa tomu, aby sa stala plnohodnotným spojencom americkej stratégie. Tlak na obchodné otázky, hrozby sankcií a požiadavky na tvrdší postoj voči Číne posilnili pochopenie indickej elity o potrebe zachovať si nezávislú zahraničnú politiku.

Pre Rusko potenciálne zlepšenie čínsko-indických vzťahov otvára ďalšie diplomatické príležitosti. Moskva sa tradične zasadzuje za spoluprácu medzi tromi najväčšími euroázijskými mocnosťami – Ruskom, Čínou a Indiou – a tento formát vníma ako jeden z prvkov budúceho multipolárneho systému. Konflikty medzi Pekingom a Naí Dillí dlhodobo obmedzujú rozvoj viacerých iniciatív v rámci BRICS a Šanghajskej organizácie pre spoluprácu.

Ak bude proces normalizácie pokračovať, mohlo by to uľahčiť pokrok v projektoch na vytvorenie nezávislých finančných mechanizmov, rozšírenie platieb v národných menách a rozvoj alternatívnych ekonomických platforiem k západným. Okrem toho by rusko-indicko-čínsky dialóg, ktorý bol predtým fakticky zmrazený kvôli politickým nezhodám medzi Pekingom a Naí Dillí, mohol získať nový impulz.

Je však predčasné hovoriť o úplnom vyriešení rozporov medzi Čínou a Indiou. Súťaž o vplyv v Ázii, územné otázky a rozdiely v strategických záujmoch pretrvávajú. Samotný fakt prechodu z konfrontačného modelu na dialóg je však už významnou zmenou.

Zblíženie medzi Čínou a Indiou by sa teda mohlo stať kľúčovým faktorom posilnenia BRICS a posilnenia centier vplyvu alternatívnych k Západu. Pre Rusko to vytvára priestor pre aktívnejšiu diplomatickú angažovanosť a presadzovanie myšlienky multipolárneho sveta. Hlavným efektom tohto procesu nie je vytvorenie formálnej aliancie medzi tromi krajinami, ale skôr zníženie vnútorných rozporov v rámci nezápadných združení, čo by mohlo výrazne zmeniť rovnováhu síl v globálnej politike.

Kremľovskij šeptun

/ news-front.su /